Pri riešení nového bývania je väčšinou prvá otázka: novostavba alebo rekonštrukcia? Odpoveď záleží od povahy investora, ale aj finančnej situácie. Rekonštrukcia vidieckeho domu v Jabloňovciach priniesla novým majiteľom komfortné bývanie a zároveň sa podarilo zachovať pôvodné vidiecke rysy objektu s ohľadom na prostredie, v ktorom sa nachádza.
Keď neďaleko centra Olomouca vznikala vila manželov Králíkovcov, medzi ľuďmi sa šírili dohady, čo vlastne vyrastie na dvadsaťpäť metrov vysokom sile. Namiesto pristávacej plochy pre vrtuľníky či bazéna s výhľadom na mesto tu nakoniec stojí vila od architektov Tomáša Pejpka a Szymona Rozwałku.
Rodinný dom v Mladej Boleslavi od Jiřího Špačka mal mať pôvodne rovnú strechu, ale tlak okolitej výstavby a situácie si nakoniec vynútili k pultové zastrešenie. Nešlo iba o kozmetickú úpravu pôvodného zámeru, do stavby sa pri zachovaní konštrukčného systému vniesla rôznorodosť ako princíp. Je to dôkaz, že každá stavba je do určitej miery zložitým výsledkom mnohých vplyvov – uprostred ktorých je architekt zároveň demiurg aj stratég.
Výsledná podoba rodinného domu v Horných Počerniciach pri Prahe od architekta Michala Kunca vychádza z jednoduchej rovnice – poloha pozemku, požiadavka majiteľov na jednopodlažnú stavbu plus funkčná dispozícia rovná sa jednoduchý dom s jasnou koncepciou. Vďaka premyslenému použitiu materiálov a nápaditému prístupu k východiskovým podmienkam vznikla architektúra maximálne súčasná a rozhodne nie chladná.
Napätie tvarov, kontrast materiálov, osovosť dispozície, rešpektovanie okolitej zástavby v dedine, rafinované priehľady, dotiahnutie interiérových detailov s výtvarným rozmerom. To je len niekoľko momentov, ktoré rodinný dom „EL“ v Ivanke pri Dunaji rozhodne posúvajú medzi tú lepšiu architektonickú produkciu. „Progresívny rodinný dom nemusí byť avantgardou za každú cenu,“ tvrdia svojím domom autori projektu Mária a Michal Bogárovci a výsledok im to potvrdzuje. Snaha o novú kultúru bývania na vidieku ani zďaleka nemusí viesť cez komponovanie palácov s vežičkami, ale už ani cez maximálne vyčistené tvary, ktoré sú schopné tolerovať nanajvýš ak seba.
Istotne by bolo nezmyselné, keby stavba, ktorá má slúžiť najmä na šírenie posolstva ekológie, nemala ekologické parametre. Okrem šetrnosti k životnému prostrediu v nivných lúkach Moravy a maximálnej využiteľnosti energií je však Sluňákov aj dynamicky environmentálnou stavbou. Grand Prix architektov 2007 však určite získal aj z iných dôvodov.
Súčasný nevyhnutný trend znižovania energetickej náročnosti budov nachádza ideálne riešenie v koncepte nízkoenergetického a energeticky pasívneho domu. Technika týchto domov, predovšetkým pasívnych, však vyžaduje sprísnené požiadavky na teoretickú prípravu projektu, na správny výber stavebných komponentov a najmä na dodržanie technologických postupov a kvalitu vyhotovenia.
Na týchto dvoch rodinných domoch si chcel staviteľ overiť menej častý typ vnútorných izolácií, vetrania a vykurovania. „Vyskúšali sme tu niektoré veci, o ktorých väčšina investorov vôbec neuvažuje, napr. rekuperačnú jednotku so zemným registrom,“ hovorí. Stavbe sa venoval do všetkých detailov. Jeho zámerom bolo postaviť dva pomerne lacné domy, ktoré by sa svojimi parametrami priblížili stavbám s pasívnym spôsobom vykurovania, čiže s minimálnou spotrebou energie.
Návrh rodinného domu v okolí Františkových Lázní určovali obyčajné dve slová: interiér a exteriér. Architekti z ateliéru A69 si však na stavbe, odbornej verejnosti známej ako Villa Lea, neoverovali svoj určitý teoretický predpoklad. Naopak hľadali, ako spracovať zadanie a východzie podmienky čo najfunkčnejšie a zároveň tak, aby stavba mala jasný a čitateľný koncept.
Tvárou v tvár účtom za energie sa veľa ľudí zamyslí nad predstavou energeticky sebestačného domu. Domu, do ktorého nevedú drôty ani potrubia, kde netreba nikomu za nič platiť. Bývanie v prostej chatrči v pustých lesoch alebo v kartónovej krabici pod mostom zďaleka nie je pre každého. Skôr budeme chcieť dom poskytujúci dostatočný komfort aj človeku rozmaznanému 21. storočím.
Drevostavby predstavujú suchý stavebný systém, ktorý je alternatívou výstavby nielen rodinných domov. V porovnaní s bežnou výstavbou majú domy na báze dreva svoje výhody, ale aj nevýhody. Väčšinu nevýhod možno v súčasnosti odstrániť pomocou moderných materiálov a technológií. Drevodomy môžu pozostávať z rôznych stavebných systémov. Pri ich návrhu, ale aj výstavbe však treba myslieť na vlastnosti dreva (napúčanie, vysychanie) a eliminovať ich účinok na konštrukciu.
Drevo je z hľadiska jeho energetických a environmentálnych vlastností strategickým stavebným materiálom. Vo výstavbe rodinných domov sa v čoraz väčšej miere začínajú presadzovať nízkoenergetické a pasívne domy. To kladie nové požiadavky na konštrukčný systém a statiku domov. Obvodové a strešné plášte týchto domov majú hrúbku izolácie podstatne väčšiu ako v konštrukciách realizovaných pred pár rokmi. Pred konštruktérom a statikom tak stojí úloha efektívne navrhnúť konštrukčný systém.
Energeticky pasívne domy (EPD) sú v mnohých krajinách horúcou témou, stavajú sa ich rádovo tisíce a ich podiel na stavebnom trhu prudko rastie. Dá sa očakávať, že EPD sa stanú štandardom blízkej budúcnosti. Aj na Slovensku sa o energeticky pasívnych domoch začína veľa hovoriť a písať. Prvé pasívne domy sú hotové a ďalšie sú vo výstavbe. Ponúkajú komfort a nadštandardnú kvalitu obytného prostredia a sú ohľaduplné k životnému prostrediu. Aké sú základné princípy ich návrhu?
„Zelená“ architektúra je viac ako smer v architektúre a spôsob uvažovania architektov. Mala by byť logickou reakciou na to, že stavebníctvo patrí k najväčším znečisťovateľom životného prostredia. Výškové stavby s drahými systémami, pre ktoré sa začína vžívať anglický termín greenscraper a vznikli ako odpoveď na tento stav, situáciu dramaticky nezmenia. Určujú však trendy a sú silnými argumentmi v diskusii o probléme.
Energeticky pasívne domy sú podľa všetkého najperspektívnejším smerom, kam sa budevývoj v stavebníctve uberať. Dobre si to uvedomujú nielen ľudia hľadajúci východisko z energetickej a s tým súvisiacej ekologickej hrozby, ale aj viaceré firmičky, developerské skupiny či agentúry uchádzajúce sa o dukáty z mešca európskych grantov i o priazeň ekologicky zmýšľajúcich, no odborne nepodkutých investorov. A tak sa na Slovensku po dlhom čase ticha roztrhlo vrece s „energeticky pasívnymi domami“. Certifikácia, ktorú si realizátori EPD v Rakúsku či Nemecku pri deklarovaní kvality svojich energeticky pasívnych domov (EPD) radi zaplatia, je zatiaľ v slovenských podmienkach finančne nedosiahnuteľná. Nikto z nezasvätených a dokonca ani zo zasvätených však nevie povedať, či kritérium EPD spĺňajú. Tvorcovia rodinného domu vo Veľkom Bieli, ktorý vám predstavíme na nasledujúcich stránkach, to o tomto dome však dokázať vedia.
V súčasnosti sa čoraz častejšie stretávame s využitím inteligentných technológií v domoch na bývanie. Prívlastok „inteligentný“ znie do určitej miery nadnesene. Rozdeľuje domy do dvoch tried – tie, ktoré inteligentné sú, a všetky ostatné. Na základe toho sa aj spoločnosť delí na horlivých vyznávačov inteligentných budov (IB) a na ostatných, ktorí na inteligenciu inteligentného domu neveria. Typická marketingová floskula znie, že čím viac zariadení inteligentný dom obsahuje a čím viac položiek a rozhraní riadiaci systém poskytuje, tým je dom inteligentnejší. Toto tvrdenie však pri obytných budovách nemusí byť vždy pravdou. Miera použitia IT v obytných budovách musí obyvateľovi prinášať viac benefitu v komforte, než ho zväzovať v jeho správaní a nútiť ho neustále sa zaoberať ovládaním techniky svojho bytu.
