Nápadná nenápadnosť rodinného domu v Ivanke

S otvorenou náručou

Ako prvé naozaj zaujme tá nápadná nenápadnosť. Niet tu vysokého plota vymedzujúceho územie hrdého pána ani výpravnej exhibície tvarov. Rodinný dom „EL“ nie je samoúčelný ignorant, ale ani nudný okolostojaci. S pokorou vstúpil do organizmu dediny, aby ponúkol novú, neopozeranú kvalitu. Rešpektuje regulatívy zástavby vo výškovom zónovaní, ako aj v rámci pôdorysnej uličnej čiary. Objekt otvára svoju náruč aj v pohľadovej osi, pričom hneď od vstupnej bránky sa dá dovidieť na záhradu, ba až na vzdialené pole s Bielym Potokom. Nástojčivo vťahuje dovnútra, kde sú pre potenciálneho návštevníka pripravené ďalšie zážitky. Zostaňme však ešte v exteriéri.

Šikmá strecha vychádza z typických dedinských domov a sleduje archetypálny tvar pultovej strechy, no zároveň projektuje súčasné funkčné i estetické nároky. Zapojenie domu do kontextu sa odráža aj v striedmej farebnosti materiálov na fasáde, ktoré pôsobia cez svoju prirodzenú štruktúru – kombinácia svetlosivej omietky s tmavočervenou obkladovou tehlou Klinker. Tieto dve kontrastné hmoty, vychádzajúce zo základnej koncepcie domu, spája krčok s vystúpenou sklenenou markízou nad vstupnými dverami a súčasne rezonujú so zeleňou sadových a záhradných úprav na pozemku. Harmonizácia s hliníkovými slnolamami a striebornými rámami okien prirodzene dotvára celkový výraz.

Pôdorys 1. NP

Klasický model vidieckeho urbanizmu sleduje aj pôdorys domu v tvare L. Ten zabezpečuje intimitu obývacej izby a jedálne a súčasne prirodzene komponuje terasu so záhradou. Aký je teda výsledný dojem exteriéru? „Je to taká symetria v jemnej asymetrii,“ odpovedá Mária Bogárová a jedným dychom zdôrazňuje prítomnosť osvietených investorov, ktorí popri prezentovaní vlastných potrieb nechali architektom voľnú ruku. A tí ju nezneužili.

A bolo svetlo

Materiálová báza a povrchové úpravy exteriérov voľne pretekajú aj dovnútra. Na stenách, stropoch a interiérových prvkoch sú použité biele omietky, tehlový obklad, sklo, hliník a antikoro. Aj tieto prvky podporujú kompaktnosť objektu s jednotným vyznením. Spomenuté priehľady so zdôraznením osovosti sa ešte intenzívnejšie vnímajú práve zvnútra, kde cítiť blízkosť záhrady, poľa a lesíka s meniacimi sa farbami počas ročných období.

Iným fenoménom je svetlo, ktoré modeluje vnútorný priestor. Vytvára pôsobivú hru svetla a tieňov, zmäkčuje línie, inokedy ich, naopak, zaostruje. Je to výsledok vhodnej orientácie dispozičnej skladby na svetové strany, pričom obytná zóna domu je otvorená na juhovýchod. Autori naozaj nechali svetlu veľkú voľnosť a ono sa im odvďačilo podporou ich myšlienok. „A tie vždy vznikali v diskusii,“ hovorí Michal Bogár a zdôrazňuje prekrývanie práce so svojou manželkou, ale aj s komunikáciou s investormi. „Vývoj rodinného domu bol dosť dlhý a diskusia o témach – napríklad v návrhu dispozície – sa odvíjala v niekoľkých úrovniach a na mnohých stretnutiach. Našťastie, vždy mala konštruktívny priebeh a záležitosti týkajúce sa architektúry nechali na nás.“

Kompozícia dvoch základných hmôt sa vo vnútri premieta do dvoch krídiel domu. Ľavé je na prízemí vybavené priestormi dennej zóny – obývacia izba s centrálnym kozubom, pracovňa, jedáleň a kuchyňa so zázemím. Pravé krídlo obsahuje technické priestory s dvojgarážou s možným prejazdom do zadnej časti pozemku. Poschodie domu je zase intímnou zónou so spálňami, hygienickými priestormi, šatníkmi, prípadne pracovňou. Dom je čiastočne podpivničený. V suteréne sa nachádza posilňovňa, práčovňa a skladové priestory.

Stále v procese

Hoci autori tvrdia, že estetický výraz sa odvíjal najmä od praktických požiadaviek, nemožno si nevšimnúť dôraz na jeho výtvarné dotvorenie. To sa začína už pri dizajne zábradlia so svietidlom na schodoch (autor Viktor Oravec) a pokračuje skleneným paravánom v detskej izbe a skleneným objektom v rodičovskej spálni (Milan Pagáč), pričom v tomto priestore je aj maliarsky diptych od Igora Piačku. V obývacej izbe sa nachádza ústredné svietidlo od Bořeka Šípeka a cyklus malieb od Svetozára Ilavského. Prítomnosť týchto i perspektívnych umeleckých diel sa konzultuje s architektmi, ktorí tak nekončia svoju prácu kolaudáciou, ale aktívne sa podieľajú na ďalšom živote domu.

Je príjemné stretnúť sa s domom, ktorého výnimočnosť spočíva vo vzájomnom fungovaní jeho jednotlivých prvkov. Snaha o výnimočnosť bola v tomto prípade podložená citlivým zapojením do kontextu. A to môže byť príklad pre urbanizmus a architektúru meniacich sa slovenských dedín – najmä tých v blízkosti Bratislavy.

Rodinný dom „EL“

Dodávatelia:

Kuchyňa: Domoss – Sykora
Sklenené posuvné dvere, kovové oplotenie: Stavro plus, s. r. o., Bratislava
Zabezpečovací systém: MP Elektronik, s. r. o., Bratislava

Ľudo Petránsky
Foto: Mária Bogárová, Michal Bogár