Zlepšenie dopravnej obslužnosti bratislavského regiónu je jednou z veľkých výziev, pred ktorou stoja dlhé roky štát aj samospráva. K zlepšeniu nepriaznivého stavu má prispieť dobudovanie obchvatu hlavného mesta –diaľnice D4.
Partneri sekcie:
Tunely
Po podpise zmluvy v apríli 2021 začal nový zhotoviteľ s prípravou staveniska, pasportizáciou stavu tunela a následne po vypracovaní projektovej dokumentácie spoločnosťou Amberg Engineering Slovakia, s.r.o. rozbehol stavebné práce.
Ako informovala hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti Eva Žgravčáková, sekundárne ostenie, čiže finálny povrch tunela, je zabetónovaný na 460 z celkového počtu 477 klenieb.
Na stavbe liptovského úseku diaľnice D1 Hubová - Ivachnová v dĺžke takmer 15 kilometrov ešte pokračujú v razení severnej rúry tunela Čebrať z oboch strán. Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., (NDS) do jej prerazenia ostáva ešte 77 metrov.
Slovensko má o ďalší prerazený tunel naviac. Po vyše ôsmich rokoch od oficiálneho spustenia razenia (19. septembra 2014), ktoré sa začalo osadením sošky sv. Barbory pri východnom portáli, prišlo aj na akt slávnostného prerazenia tunela Čebrať.
Realizácia tunela Karpaty závisí od procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA, ako aj od možností financovania. Bratislavský samosprávny kraj (BSK) informuje o stave prípravy stavby na svojej webovej stránke.
Poľské mesto Świnoujście sa nachádza na 44 ostrovoch, z ktorých sú obývané iba tri – Usedom, Wolin a Karsibor. Prepravu medzi nimi zaisťujú v súčasnosti trajekty, ktoré nie sú vzhľadom na premenlivosť počasia úplne spoľahlivé. Z tohto dôvodu sa poľská vláda rozhodla vybudovať podzemné prepojenie mesta s pevninou.
Tunel Čebrať je súčasťou trasy diaľnice D1 Hubová – Ivachnová. Tunel je navrhnutý ako dvojrúrový cestný tunel kategórie 2T-7.5/100 s trvale jednosmernou premávkou. Tunelové rúry (ľavá a pravá) sú rozdelené na razené a hĺbené úseky.
Cieľom článku je predstaviť širokej verejnosti návrh technického riešenia tunelových objektov v trase štátnej cesty I/18.
Príspevok sa venuje výsledkom geotechnického a hydrogeologického monitoringu počas projektovej prípravy a realizácie tunela Milochov. Je zameraný na technické riešenie zabezpečenia svahov východného portálu a ich interakciu s okolitým horninovým prostredím.
Tunel Milochov spolu s tunelom Diel a mostom cez vodnú nádrž Nosice skracuje modernizovaný úsek Púchov - Považská Teplá z devätnástich na šestnásť kilometrov.
Odklad sa pohybuje v mesiacoch. Zvýšiť by sa mala aj zmluvná cena.
Cestné komunikácie predstavujú dôležitú súčasť našej infraštruktúry. Vykonané kontroly a následné analýzy však ukazujú, že v súčasnosti je veľké percento z nich poškodených a vyžaduje si sanačné práce.
Južný portál tunela Bikoš sa nachádza v km 1,6705 rýchlostnej cesty R4 Prešov – severný obchvat. Táto komunikácia je súčasťou severojužného dopravného prepojenia rýchlostnou cestou R4 v úseku štátna hranica SR/PR – Vyšný Komárnik – Milhosť – štátna hranica SR/MR.
Portály sú v prípade železničných tunelov nevyhnutnou súčasťou stavebného diela. Majú architektonickú, statickú a obslužnú funkciu tunelovej stavby a sú výzvou pre odbornosť projektanta a schopnosti realizačnej firmy.
