Pri riešení nového bývania je väčšinou prvá otázka: novostavba alebo rekonštrukcia? Odpoveď záleží od povahy investora, ale aj finančnej situácie. Rekonštrukcia vidieckeho domu v Jabloňovciach priniesla novým majiteľom komfortné bývanie a zároveň sa podarilo zachovať pôvodné vidiecke rysy objektu s ohľadom na prostredie, v ktorom sa nachádza.
V jednoduchosti je krása. Vytvoriť niečo jednoduché však vôbec nie je ľahké. Naopak, stojí za tým veľa práce. O tom nás presviedča aj rodinný dom Gabbie House vo Veľkej Británii, ktorý nápadmi šetrí. Ale iba zdanlivo. Všetky použité prvky sú premyslené a vypracované do detailov.
Na svahovitom pozemku v nemeckom Švábsku vznikol dom, ktorý ocenia nielen znalci architektúry, ale aj pragmatickí stavitelia. Dobrým nápadom ušetrili architekti, ktorí boli zároveň aj investormi, značnú sumu peňazí už pri stavbe domu a mysleli aj na finančnú náročnosť jeho budúcej prevádzky. Vznikol tak nízkoenergetický dom, ktorý rozhodne nerezignuje na vkus a estetiku.
Súťažné návrhy rodinných domov a víl v minuloročnej súťaži Stavba roka ťahali za kratší koniec. Možno svojím objemom a preinvestovanými financiami nedočiahli na veľkých bratov v iných kategóriach, ale pozornému oku odbornej verejnosti neušlo niekoľko zaujímavých projektov. Za jedným z nich sme sa vybrali na východ našej krajiny.
Moskovská 15 vždy patrila k dobrým bratislavským adresám. V časoch dávnominulých tam bola známa piváreň Gemer, neskôr ju vystriedal podnik s podobným zameraním Budvar, navyše, aj s priestorom pre nezávislú hudobnú scénu. Blízkosť Medickej záhrady, Lekárskej fakulty UK, tiché prostredie pri Ondrejskom cintoríne, blízkosť centra – to všetko robí z tejto lokality príťažlivé miesto. Uvedomil si to aj nový investor, ktorý z Moskovskej 15 opäť urobil dobrú adresu – tentoraz na nadštandardné bývanie. Polyfunkčný dom s prevládajúcou obytnou funkciou priniesol príťažlivú architektúru, ktorá nedemoluje všetko okolo seba, ale zároveň púta na seba pozornosť svojou kvalitou.
Dom, ktorý vznikol ako pocta architektovi Miesovi van der Rohe, stojí na argentínskom pobreží. Nápady a vynaliezavosť však hranice ani vzdialenosť neuznávajú, preto aj nás, vzdialených dvanásťtisíc kilometrov, oslovuje pokora architektonického riešenia a dôvtipná realizácia.
Na poschodové rámy sa bežne používa betón a oceľ. Týmito materiálmi možno vytvoriť tuhé monolitické prepojenie zvislých stĺpov a vodorovných priečnikov. Použitie dreva je v tomto prípade celkom výnimočné. Podstata nového riešenia spočíva v preplátovaní spájaných stĺpov a priečnikov s vybraním na vloženie oceľovej spojky pripevnenej ku každému spájanému prvku svorníkmi.
Pasívny dom nemusí byť len dogmou technických riešení. Jediným cieľom by nemalo byť iba magické číslo 15 kwh/m2, čo je jeho priemerná energetická spotreba za rok. Samozrejme, efektivita využitia energie je prioritou, ale architektúra nie je v závoze. „Naopak, poskytuje širokú škálu použitia architektonických foriem, typologických druhov a svojou povahou flexibilne reaguje na rôzne klimatické podmienky,“ tvrdil pre ASB otec myšlienky pasívneho domu Dr. Wolfgang Feist z Passivhausinstitutu v nemeckom Darmstadte a s charakteristickým úsmevom dodal: „Navyše, máme tu zdatných nasledovníkov.“ Myslel tým na medzinárodné kolo študentskej súťaže Isover Architectural Contest, ktoré sa v dňoch 1. – 4. júna uskutočnilo v chorvátskom Dubrovníku.
Ateliér hannoverského architekta Axela Nieberga existuje asi osem rokov a realizácie má prevažne doma v Nemecku. Napriek tomu si však získal pozoruhodné medzinárodné renomé. Dá sa očakávať, že aj nadstavba viac než storočnej vily na fotogenickom mieste v Hamburgu sa dočká značnej publicity – za niečo vyše roka od dokončenia vzbudila pozornosť nielen výrazným architektonickým rukopisom, ale aj zariadením, ktoré Nieberg, nasledujúc vzor klasikov, do svojich stavieb navrhuje.
Prvá rekonštrukcia pôvodného obytného domu na pasívny štandard v Rakúsku sa realizovala ako demonštračný objekt, ktorý má preukázať obrovský potenciál energetických úspor – až takmer 95 % z celkovej spotreby energie na vykurovanie. Aj keď nové pasívne domy sa v Nemecku a v Rakúsku bežne stavajú už vyše 10 rokov, s renováciami existujúcich objektov sa aj tu iba začína.
To sa im to stavia! Povzdychneme si pri pohľade na mapu najmenšieho z kontinentov. Priemerná ročná teplota v lokalite Noosa v štáte Queensland, ktorá dosahuje 23 °C, už vyzerá ako priam výsmech všetkým domácim stavebníkom, ktorí plánujú zatepliť fasádu domčeka kvôli únikom tepla. Je jasné, že podobný dom si asi v našich končinách nepostavíte, ako víkendová inšpirácia však vďaka svojej jednoduchej elegancii rozhodne stojí za pozornosť.
Keď v dvanásťmiliónovom meste vyrastie jeden dom, nikto si to ani nevšimne. Ak má však namiesto strechy okno a nakláňa sa na juh ako slnečnica, vzbudí rozruch aj v takej metropole, akou je Tokio.
Neveľká, triezva, jednoduchá a pritom prívetivá stavba, ktorá je v súlade s okolitou prírodou. Tak na prichádzajúceho pôsobí rodinný dom, ktorý si vyslúžil zvláštnu cenu nášho vydavateľstva v minuloročnej súťaži „Realizované stavby z tehlového systému Porotherm“. Autorom oceneného projektu je Adam Lenc.
Pasívny rodinný dom v Stupave predstavuje jeden z prvých pasívnych domov na báze ľahkej drevenej konštrukcie na Slovensku. Pri jeho návrhu investor spolu s architektom dbali o použitie prírodných materiálov, napr. izolácie z celulózy alebo vnútorných stien z nepálených tehál. Podarilo sa im pritom dosiahnuť energetickú efektívnosť, ktorá v hodnotách mernej energie a vzduchotesnosti plne vyhovuje štandardom energeticky pasívneho domu. Dosiahnutá vzduchotesnosť 0,45 1/h je podľa vedomostí autorov dokonca prvým výsledkom na Slovensku pod požadovanou hranicou 0,6 1/h pre pasívne domy.
Klasické diela modernej architektúry neustále priťahujú pozornosť súčasných tvorcov a slúžia ako spoľahlivá inšpirácia pri napĺňaní ich zámerov. Taká je aj brnianska vila Tugendhat od Mies van der Roheho, ktorá patrí medzi kľúčové stavby architektúry 20. storočia. Ide o nezameniteľný rukopis vychádzajúci z jednoty priestoru, ktorého plynutie obmedzujú len jednotlivé stavebné prvky zrealizované v najkvalitnejších materiáloch a detailoch. Aj to bol podnet pre manželov Horákovcov na to, aby oslovili slovenského architekta Ľuboša Ďurčeka a požiadali ho o navrhnutie a realizáciu voľnej paralely tohto domu pri Pardubiciach.
Súčasné vývojové trendy v stavebníctve sú vo všeobecnej rovine úzko späté s myšlienkami trvalo udržateľného rozvoja. Tieto myšlienky reflektujú obavy spoločnosti z vyčerpania surovinových a energetických zdrojov aj z ďalšieho nadmerného znečisťovania ovzdušia. Tiež oveľa viac akcentujú hľadisko zdravotnej bezchybnosti materiálov používaných v stavebníctve. Uvedené trendy sa premietajú do inovácií konštrukcie nových typov tepelných izolácií. Pozornosť sa začína presúvať aj do oblasti organickej materiálovej bázy, ktorá väčšinu požiadaviek udržateľného rozvoja spĺňa.
