Rodinné domy

Požiadavky na energetickú hospodárnosť definované či revidované pri implementácii smernice o energetickej hospodárnosti budov (Energy Performance of Buildings Directive, EPBD) berú v mnohých európskych krajinách vo svojich výpočtových metodikách do úvahy aj vzduchotesnosť teplovýmennej obalovej konštrukcie budovy. Praktická aplikácia pri veľkých budovách a bytových domoch však prináša otázky, ktoré sa týkajú najmä postupov pri testovaní. Tieto postupy sa musia harmonizovať tak, aby umožňovali posúdenie vzduchotesnosti vo veľkom meradle a slúžili ako štandardné vstupy pri výpočtoch energetickej hospodárnosti.

Kedysi to bol Dom dôchodcov, dnes je St. Koloman Dom pre všetky generácie, v ktorom bude materská škôlka, opatrovateľská služba a rezidenčné byty. Chátrajúca budova v rakúskom meste Stockerau prešla počas uplynulých dvoch rokov významnou rekonštrukciou, ktorá sledovala zámery vedenia mesta. „Ide o najväší projekt renovácie objektu s využitím prvkov pre pasívny štandard na území Rakúska a možno aj v Európe,” hovorí Monika Döll, členka marketingového oddelenia spoločnosti Saint-Gobain ISOVER Austria.

Viacpodlažné drevené konštrukcie sú perspektívnou oblasťou použitia dreva, ktoré na svoju výrobu potrebujú v porovnaní s ostatnými „klasickými“ materiálmi oveľa menej energie. Prevažná väčšina nízkoenergetických stavieb alebo stavieb s pasívnou energetickou bilanciou má drevenú nosnú konštrukciu. Vo vyspelých západoeurópskych štátoch sa drevo používa bežne ako nosný materiál štvor- a päťpodlažných budov. Obmedzenie výšky budovy spravidla súvisí iba s požiadavkami na požiarnu odolnosť daného objektu. V článku sa uvádzajú príklady realizovaných viacpodlažných domov v Nemecku a Anglicku.

Znižovanie energetickej náročnosti budov je v súčasnosti asi najdiskutovanejšia téma v oblasti technických zariadení budov. Prídavné meno „nulový“ znamená, že daný dom má takmer nulovú spotrebu energie. V kategorizácii budov je, čo sa energetickej úspornosti týka, ešte ďaleko za nízkoenergetickými aj pasívnymi domami. Princípy, ktorými sa dá takéto úsporné riešenie docieliť, sú dnes už dobre známe, napriek tomu sú nulové domy stále vzácne – na celom svete ich stojí len niekoľko desiatok, v Českej republike ho zatiaľ nenájdete.

Téma trvalo udržateľného rozvoja, pasívnych domov a ekológie nie je v oblasti stavebníctva žiadnou novinkou. Zdá sa však, že Slovensko tlaku na energetickú úspornosť vytrvalo odoláva, a to aj napriek osvete. O pasívnych domoch sa hovorí veľa, no výsledky v praxi sa u nás hľadajú ťažko. Netreba však po ne chodiť ďaleko – už v susednom Rakúsku je tento trend populárny viac než dosť. Pasívny štandard bol aj jedným z hlavných kritérií pri oceňovaní študentských projektov v tohtoročnej súťaži ISOVER Multi-comfort House Student Contest, o ktorej sme informovali v júnovom vydaní časopisu ASB. Aj tento rok bol pri vyhlasovaní jej víťazov ako hosť prítomný aj profesor Wolfgang Feist, zakladateľ darmstadtského Inštitútu pre pasívne domy, expert na problematiku pasívneho štandardu a autor mnohých odborných publikácií. Zhovárali sme sa o súťaži, ale aj o budúcnosti pasívnych stavieb.

„Koncepcia a architektonická forma je odpoveďou na požiadavky energetickej úspornosti, nie však na úkor optimálneho prevádzkového riešenia. Škôlka musí vyhovovať ekologickým princípom, mnohým predpisom, ale predovšetkým deťom,“ hovorí architekt Pavel Šmelhaus, jeden z autorov materskej školy v Mrači, ktorá nedávno získala titul Nízkoenergetická a pasívna stavba roka. Ekologická drevostavba voniaca lesom je s jej veselými farebnými interiérmi minisvetom, do ktorého sa deti aj ich rodičia radi vracajú.

V spolupráci s odborníkmi z oblasti tepelnej techniky pripravila česká spoločnosť HELUZ cihlářský průmysl v.o.s. projekt rodinného domu HELUZ Hit. Napriek tomu, že tehlové bloky donedávna nepatrili medzi typické stavebné materiály používané pri stavbe pasívnych domov, spoločnosť HELUZ týmto svojím novým projektom dokazuje, že z tradičného tehlového materiálu možno stavať aj v pasívnom energetickom štandarde.

Na Knihov, Holý vrch i Koukolovu horu dýchol november. Krajina sa obrátila sama do seba, do svojej podstaty; bez lístia na stromoch, bez pozlátka babieho leta. Dážď sa miešal so snehom. Deň po dni sa sýtil hmlou, oráčinu ťažilo blato. Mešťanom v taký čas neradno chodiť na vidiek. Ani meteorológom sa nedarí vystriehnuť deň, nieto ešte hodinu, keď sa obloha aspoň na chvíľu uvoľní zo zovretia oblakov. V Černíne vo Vile Hermíne, ktorá sa odvážne a svojrázne vydala na výstup dlhou parcelou, nás už čakali...

Slovensko bude už čoskoro mať svoju prvú školu v energeticky pasívnom štandarde. Žiaci základnej školy v Starej Turej nielenže budú mať praktickú ukážku ekologického zmýšľania, ale pobyt v škole sa im aj výrazne spríjemní. Nepretržitá cirkulácia kvalitného čerstvého vzduchu spôsobí, že učenie pre nich už nebude unavujúce. Súhra predstáv mesta a projektantov umožnila realizovať tento unikátny projekt aj u nás.

Energetická certifikácia budov na bývanie, a teda aj rodinných domov, je založená na hodnotení vlastností tepelnej ochrany budovy, vykurovacieho systému a ohrevu pitnej vody. Veľká heterogenita architektúry rodinných domov spôsobuje, že sa rodinné domy s veľkým faktorom tvaru – napríklad typu bungalov alebo átriové rodinné domy – postavené z najmodernejších materiálov a technológií pri súčasnom spôsobe hodnotenia v právnych predpisoch dostávajú do nepriaznivého hodnotenia, do energetickej triedy D alebo C. Oprávnene?

Nový dom pre mladú rodinu zo severnej Moravy mal spĺňať dve základné požiadavky – pohodlie a minimálnu spotreba energie. Pri výbere vhodného projektu kládli dôraz na modernú architektúru a skúsenosti projektanta s navrhovaním a výstavbou energeticky úsporných drevených domov. Nakoniec sa rozhodli pre návrh Ing. arch. Michaela Kocycha.

Boli sme na moravskom vidieku – tam, kde nechýbala odvaha k pokojnej a pokornej architektúre. Stojí tam dom bez pátosu, v „prízemnom štýle“ pod strechou zelenou od trávy a sklonenou podľa miestnych predpisov.

Na severe a severozápade od Brna sa krajina mierne dvíha do zalesnenej pahorkatiny. Vidiecka zástavba sa tu tradične zdržiavala na rovinatých pozemkoch a len kde-tu sa odvážila na úpätia svahov. Kto sa vyberie do niektorých dedín len desať-päťnásť minút cesty autom od ruchu mesta, ten zistí, že za posledné roky sa súčasná výstavba rozbehla aj do vyšších polôh. Výhľady na krajinu, blízkosť lesa a možnosť zaujímavého architektonického riešenia rodinných domov opretých do svahov prilákali mnohých mešťanov k životu na vidieku.

Predsudok, že kozuby v pasívnom dome nemajú svoje miesto, sa podarilo nabúrať realizáciou piešťanskej novostavby, ktorá je tesne pred dokončením. Pochybovačom tak dokazuje, že teplo rodinného kozuba patrí aj do takéhoto energeticky nenáročného domu.

Každému sa nepošťastí vlastniť pozemok rovný ako mlat, najmä v Čechách. Dom vo svahu, o ktorom je reč, prinášal svojim majiteľom nemalé problémy. Preto sa rozhodli pre radikálnu zmenu – zbúrať ho a postaviť nový aj s viacerými bytmi. Strata časti súkromia ich priveľmi bolieť nemusela. Získali pohodlie moderného bývania, lepšie využiteľnú záhradu a k tomu veľmi originálnu architektúru.