Rodinné domy

Architektúru Nórska ovplyvnili klimatické, ekonomické a politické pomery. Najdostupnejším a najčastejšie používaným konštrukčným materiálom bolo drevo. Z neho vytvárané zrubové konštrukcie sa používali tak v ľudovej, ako aj v sakrálnej architektúre. Sledujúc nórsku architektúru do 19. storočia možno hovoriť o tzv. stavebnej kultúre zrubových stavieb.

Firma HAAS Fertigbau patrí svojím zameraním k firmám, ktoré dávajú víziám o ideálnom bývaní reálne kontúry. Majiteľ firmy pán Xaver Haas si zakladá na korektnom vzťahu so zákazníkmi, zamestnancami a obchodnými partnermi, ako aj na vytváraní spoločenských hodnôt. Realizácia stavieb na báze dreva k ich vytáraniu bezpochyby prispieva. Čo všetko stojí za výsledným produktom – rodinným alebo bytovým domom, objektom na báze dreva na priemyselné alebo poľnohospodárske účely – nám ozrejmil konateľ pre Slovensko Ing. Ladislav Kameník.

Nečudo, že ho chceli takýto. On optik, ona optička. Tak teda opticky čistý! Jednoduchý. Nijaké krátkozraké riešenia a ani ďalekosiahle zásahy do svažitej parcely. Nech si sedí v kopci po vzore miestnych dreveníc a stodôl. Drevené latky zo sibírskeho smrekovca ho zbratali s okolitou prírodou a typické kontúry s tradičnou architektúrou; i keď úradom sa to takto nejavilo celé dva roky...

Ostať či neostať v meste – častá dilema mladých rodín s deťmi! Tých, ktorých neodradí dochádzanie za prácou a k duhu im ide zmena mestského životného štýlu na vidiecky, tí hľadajú možnosť prijateľného bývania na prímestskom vidieku. Pracovnú istotu im dáva blízky dotyk s mestom a odmenou im je zdravšie bývanie. V okolí väčších miest tak vyrastajú rodinné zástavby, kde okrem tradičných domov s poschodím či moderných jednopodlažných stavieb pribúdajú aj bungalovy so svojimi výhodami i nevýhodami...

Spoločnosť Gardiner & Theobald („G&T”), jedna z vedúcich poradenských firiem v oblasti cenového manažmentu na svete, oznámila, že MC Štadión realizovaný spoločnosťou Develon v Žiline je prvým projektom na Slovensku, ktorý získal predschválenie na certifikáciu LEED. Projekt bol predschválený podľa hodnotiaceho systému United States Green Building Council („USGBC“) LEED „Hrubá stavba 2.0“. LEED certifikácia (Leadership in Energy and Enviromental Design) je medzinárodne používaný certifikačný systém v stavebníctve, ktorý má overiť, či bola budova naprojektovaná a postavená metódami rešpektujúcimi kritériá pre ochranu životného prostredia.

Rovinatá krajina, lesy a polia tri kilometre za Ostravou, pokojná atmosféra dedinského prostredia, cyklotrasy, neďaleko klimkovické kúpele, turistické chodníčky, nádherné prechádzky. Na pomedzí dediny a šírych polí rozprestrela krídla pokojná biela architektúra ich nového domu. Obrátená chrbtom k civilizácii sa stala bezpečnou clonou pred ruchmi okolitého sveta...

Na zvažujúcom sa pozemku neďaleko Plzne vyrástol ďalší prírastok do rodiny „kockatých“. Ide o dôstojného reprezentanta, charakterizovaného nenútenou eleganciou a serióznym výrazom, ktorý pod nanajvýš modernou drevenou šupkou skrýva prekvapivé artefakty z nábytkárskej belle époque.

<object width="640" height="385"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/R3Mdyxxz1Js?fs=1&amp;hl=sk_SK"></param><param name="allowFullScreen" value="true"></param><param name="allowscriptaccess" value="always"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/R3Mdyxxz1Js?fs=1&amp;hl=sk_SK" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="640" height="385"></embed></object>

Stretla som ju pri inej realizácii. Tiež na vidieku, rovnako na skok z väčšieho mesta. Objavila sa ako spoluautorka jedného z tých neokázalých domov, ktorých čaro pochádza z pokojnej formy a prirodzeného dotyku s prírodou. Bola som veľmi zvedavá, aký súlad sa dosiahne, ak sa pod autorstvo architektúry a zariadenia domu nad Zlínom podpíšu dvaja Eichlerovci – on a ona.

Výstavba zrubových stavieb je v súčasnosti novodobým celosvetovým trendom spoločnosti. Rozhodujúcimi kritériami sú ekologické hľadisko a tiež vplyv dreva na psychiku a zdravie človeka. Mnohé z týchto stavieb sa však realizujú konštrukčnými systémami a štýlmi nepríznačnými pre našu krajinu, čo je škoda, keďže Slovensko má v zrubových stavbách tradíciu a neexistuje dôvod, prečo by mali stavebníci prehliadať tradičný štýl dreveníc a neprenášať ho do súčasných realizácií.

Štúdium prírodných organizmov vytvárajúcich multifunkčné systémy umožňuje získať dôležité informácie, na základe ktorých možno ďalej vytvárať optimálne projekty bionických konštrukcií.

V súčasnosti sa kladie veľký dôraz na životné prostredie, zvyšuje sa predovšetkým informovanosť verejnosti o potrebe znižovať emisie CO2, čoho dôsledkom je aj Kjótsky protokol. Viac ako 50 % všetkých skleníkových plynov ide na vrub stavebníctva.

Výstavba budov na báze dreva sa ešte stále spája s dvomi základnými otázkami – aké finančné náklady treba vynaložiť na výstavbu nízkoenergetickej budovy a aké zvýšenie investícií musí investor zniesť, ak sa rozhodne napríklad pre energeticky pasívny dom.

Koncom roka 2009 prezentoval hviezdny architekt Daniel Libeskind prototyp svojho skulpturálneho obytného domu  v mestečku Datteln v Severnom Vestfálsku. Architektonický návrh, ktorý skutočne nepozná pojem „štandardné riešenie“ má nielen vysokú estetickú hodnotu, ale  vyplatí sa aj ekonomicky a ekologicky. Po úvodnom prototype bude firma Berliner proportion Gmbh realizovať tento projekt celosvetovo ako obytnú skulptúru v limitovanej edícii 30 stavieb s cieľom sprístupňovať súkromným staviteľom vynikajúcu súčasnú architektúru s trvalými hodnotami.

Rodinný dom v Starom Plzenci nebol nijakou prvotinou v Čechách už mediálne známeho architekta nízkoenergetických a pasívnych domov. Keď adepti energeticky úsporného životného štýlu oslovili Josefa Smolu, túžili najmä „vypadnúť“ z ich veľkého rodinného domu, ktorého údržba im už brala priveľa času a energie...