Modernou, energeticky efektívnou kancelárskou budovou môže byť aj drevostavba. Nemecký koncern pôsobiaci v oblasti obnoviteľných zdrojov energie to dokazuje stavbou svojho firemného sídla v rýnsko-hessenskom meste Wörrstadt. Predstavuje realizáciu vízie zásobovania energiou z čisto obnoviteľných zdrojov. Výsledkom je takmer živý organizmus, ktorý produkuje viac energie než spotrebuje.
Exponovanou štokholmskou železničnou stanicou denne prejde také množstvo cestujúcich, že by bola škoda nevyužiť nimi zohriaty vzduch a nevykurovať napríklad niekoľko poschodí kancelárií. Naopak, chladiť ich môže blízky vodný kanál Klara Sjö, osvetľovať slnko. Keď sa tieto prirodzené zdroje zmiešajú so súčasnými technológiami, pridajú sa ekologicky orientované služby podporujúce ekologickú dopravu, recyklovanie a úspornosť a túto zmes ozdobí švédsky dizajn, môžeme servírovať jednu z najúspornejších budov sveta. Je ňou Kungsbrohuset, navrhnutá architektmi z kancelárie Strategisk Arkitektur.
Koncern Volkswagen posilňuje svoje pôsobenie na Slovensku. Tentoraz prostredníctvom svojej vlajkovej lode Audi, a to veľmi výrazne. Nové Audi Centrum Bratislava v bratislavskej Dúbravke je totiž najväčším centrom značky Audi v strednej Európe. Jeho architektúra, materiálové vyhotovenie, ako aj umiestnenie v urbanistickom priestore zreteľne podporujú značku so štyrmi kruhmi v logu. Audi Centrum Bratislava sa stalo neprehliadnuteľným signálnym bodom v blízkosti mimoúrovňového križovania diaľnice D2 a začiatku mestskej časti Dúbravka.
V mestskej pamiatkovej rezervácii Trnava, v samotnom centre historického mesta, nedávno vyrástol polyfunkčný objekt U Kráľa Ľudovíta. Výraz hlavnej časti objektu sa priblížil k predchádzajúcemu Selepčéniho palácu zo 17. storočia, ktorý tu stál ešte začiatkom 60. rokov minulého storočia. Novostavba je teda skĺbením pamiatkarských princípov a tvorby v tendenciách a prejavoch súčasnej architektúry.
„...spraviť budovu so všetkými funkciami, ktoré človek potrebuje ku každodennému životu...“ – znie motto stavby polyfunkčného objektu Retro v bratislavskom Ružinove, ktoré evokuje návrat k ideálom Le Corbusiera. Retro však nemá byť len spomienkou na niečo staré, ale má ambíciu vrátiť architektonické prvky vytvárajúce centrum mestskej časti. Hlavný atribút Retra – bývanie – je doplnené rôznymi službami, nákupnou zónou, administratívnymi priestormi, ale aj poliklinikou, športoviskami a priestormi na zábavu.
Architektovi Milanovi Csandovi sa podarilo na neveľkom priestore rozohrať architektonickú hru na tému: ako poňať kváder na rozličné spôsoby. V priemyselnej zóne Lužianky neďaleko Nitry sa v blízkosti nachádzajú tri objekty z jeho ateliéru, ktoré ponúkajú variácie na administratívnu budovu. Najnovším prírastkom v tejto „hre“ je administratívna budova spoločnosti CAMPRI, ktorá po logistickej a výrobnej hale uzavrela areál tejto spoločnosti.
V Košiciach, druhom najväčšom meste Slovenska, sa na troskách pivovaru zrodil komplex, ktorý na jednom mieste koncentruje bývanie, administratívu s pracovnými príležitosťami, obchod, relax a služby. To všetko len pár stoviek metrov od centra hlavného mesta východu. „Naším úmyslom bolo spojiť všetky tieto funkcie dohromady a vytvoriť samostatne fungujúci celok,“ hovorí Ing. arch. Miroslav Marynčák, predseda predstavenstva developerskej spoločnosti PeeMDe Global, a. s., a zároveň architekt rezidenčnej časti komplexu.
Keď vkročíte do drevospracujúceho závodu v Čáslavi, ako prvá vám „padne“ do nosa nádherná vôňa živice, vinúca sa zo skladovaných kmeňov a hromady kôry. Hneď na druhý pohľad zaujme administratívna budova firmy Less & Timber. Dokazuje, čo všetko sa dá urobiť s drevom a ako elegantne to môže vyzerať. Autormi architektonického a urbanistického riešenia sú architekti K4.
Prírodný kameň zvyšuje atraktivitu a jedinečnosť moderného architektonického dizajnu v interiéri a exteriéri budov. Pri nevhodnom výbere dlažby z prírodného kameňa na použitie vo verejných priestoroch, ktoré sú charakteristické zvýšeným prevádzkovým zaťažením, sa v relatívne krátkom čase začnú prejavovať zmeny pôvodného vzhľadu a ďalšie poruchy.
Zdá sa, že tento rok bude pre Slovensko prelomový. Nielen vzhľadom na nové podmienky v stavebníctve, ktoré mnohých nútia prehodnocovať, ale možno aj vzhľadom na prvé lastovičky nesúce „eko“ filozofiu vo veľkom – prvé administratívne budovy, ktoré budú podporovať trvalo udržateľný koncept. Budú minimálne dve na oboch koncoch krajiny – bratislavské administratívne centrum BBC1 Plus, ktorého projekt má LEED certifikát a košické administratívne centrum EcoPoint, projekt s certifikátom DGNB.
Administratívna budova Kranhaus 1 od autorov z BRT Architekten Bothe Richter Teherani a Linster Architekten bola v Cannes vyznamenaná Oskarom pre nehnuteľnosti MIPIM Award.
Takmer 20 percent ročnej spotreby elektriny v Dánsku pokrývajú veterné elektrárne. Do roku 2025 chce škandinávske kráľovstvo, ktorého hlavné mesto sa v decembri 2009 stalo dejiskom konferencie OSN o klimatických zmenách, tretinu svojej celkovej potreby energie zabezpečovať z obnoviteľných zdrojov. Riešenie, ktoré môže viesť k úspechu, predstavuje aj nová administratívna budova energetického koncernu Energi Fyn v Odense.
Pred niekoľkými rokmi bol Dubaj pokojné beduínske mesto. Dnes sa výpravné architektonické diela dvíhajú z púšte a len máloktoré mesto môže v počte mrakodrapov zatieniť Dubaj. Perla Blízkeho východu disponuje naozaj obrovským množstvom závideniahodných architektonických kreácií.
Medzi Bratislavským hradom a Slavínom sa nachádza jedna z najlukratívnejších štvrtí hlavného mesta. Zástavbu v tejto oblasti na úpätí kopca tvoria prevažne rodinné domy a lokalita disponuje všetkým, čo si len človek v meste môže priať – výhľadom na mesto alebo na Dunaj, blízkosťou centra a ľahkou dostupnosťou dopravy. Najväčšou devízou je však množstvo zelene a vidiecky ráz, ktorý zástavba rodinných domov evokuje. Práve v tejto časti, pre množstvo ambasád a veľvyslanectiev prezývanej aj diplomatická štvrť, vznikol bytový dom Diplomatpark.
Sedemnásťročný príbeh vydavateľstva JAGA napísal svoju novú kapitolu. Realizáciou vlastnej budovy v Lamači vydavateľstvo zhmotnilo svoje predstavy o dobrej architektúre a do života zároveň uviedlo ústrednú náplň svojej vydavateľskej činnosti: stavebnú prax. Pod novostavbu administratívnej budovy vydavateľstva JAGA sa podpísal bratislavský architektonický atelier 3M, ktorý svoju základnú ideu vpísal už do pôdorysu naznačujúceho otvorenú knihu. Obsah vnútra budovy sa prejavil aj na fasáde v podobe prelínania dvoch hmôt – bielej, grafickej – vyjadrujúcej vydavateľskú činnosť a tmavosivej, technicistickej – obloženej pásovými oknami, ktorá zasa charakterizuje administratívu a jej racionálnou prevádzku.
