Bytové domy

Pred dvomi rokmi by len málokto na tomto mieste hľadal hotel so službami na úrovni štyroch hviezdičiek s tromi klimatizovanými vnútornými a dvanástimi vonkajšími tenisovými kurtmi. Trnavská štvrť rodinných domov s priľahlou zelenou lúkou ponúkala výzvu len investorovi s dostatočnou imagináciou a vytrvalou túžbou po súbojoch s prekážkami. Stačilo približne štrnásť mesiacov, aby na dohľad starobylej panorámy slovenského Ríma vyrástol biznis hotel Empire so športovo-relaxačným zázemím – a to na úrovni štandardu eurozóny. Žiada sa dodať, že nielen službami, ale aj svojou architektúrou. S čistými tvarmi, vhodnou farebnou akcentáciou, konštrukčnou odvahou, rešpektovaním kontextu a najmä so zrozumiteľnou prevádzkou.

Počas študijnej cesty do Škandinávie, ktorú organizovala Katedra architektonickej tvorby obytných budov Fakulty architektúry STU v Bratislave, sme videli niekoľko lokalít v mestách Kodaň, Malmö, Helsinborg, Štokholm, Hamburg. Spoločným znakom nových severských obytných častí je dokonalá väzba na prírodné prostredie, a to najmä na využitie vody. Všetky sú vybudované na pôvodných miestach priemyselných zón alebo dokov s dobrým dopravným napojením na centrá miest. Najkomplexnejším príkladom nového prístupu k riešeniu obytného prostredia bol okrsok Hammarby v Štokholme.

Hovorí sa, že „Berlín sa stavia z vody“, pričom sa nemyslí na topológiu, ale na logistiku. Tisíce člnov vozilo z tehelní v okolí pruského hlavného mesta tehly, z ktorých sa staval stredoveký, barokový a secesný Berlín. Typický vzhľad tehlového neomietaného škárovaného muriva však nesiaha do dávnej minulosti. Zo začiatku sa objavovalo ojedinele, napríklad na múroch pevností a ako prvý ho „uviedol do spoločnosti“ Karl Friedrich Schinkel. Napokon jeho žiaci Persius, Stüler, Wassermann a okolo roku 1900 Ludwig Hoffmann, vedúci mestského stavebného úradu, zaplavili mesto stavbami z tehlového muriva a takmer celý priemysel rozrastajúcej sa metropoly používal tento stavebný materiál.

TriGránitu sa v bratislavskom Novom Meste páči. Po úspešnom projekte Polus City Center a dvoch výškových budovách s kancelárskymi priestormi plánuje táto medzinárodná developerská spoločnosť v spolupráci s rakúskym investorom stavať v ich blízkosti tretiu administratívnu vežu – Millennium Tower III. Dvadsaťdvapodlažná zasklená budova bude súčasťou komplexu Polus City Center, s ktorým bude priamo prepojená. Dopyt po administratívnych priestoroch v Bratislave podľa všetkého ešte stále nie je napriek pribúdajúcim budovám nasýtený.

„Je jedno, kde človek žije. Život v Petržalke neurčuje množstvo betónu, ale ľudia, ktorí v nej žijú,“ tvrdí režisér a scenárista Vlado Balco vo svojom dokumente Nebeské geto o tomto bratislavskom sídlisku. Dá sa tomu veriť rovnako ako anonymným príbehom ľudí bezprizorne tápajúcich v neprehľadných uličkách unikátneho stredoeurópskeho megasídliska, o ktorom kedysi prezident Václav Havel vyhlásil, že je to „socialistická králikáreň“. Rovnako sa však dá veriť úprimným snahám o architektonickú revitalizáciu a poľudštenie veľkoplošného panelákového mesta. Jednu z ciest ponúka v tomto smere aj projekt Centrum Gercenova od Ing. arch. Ľubomíra Boháča, ktoré sa nachádza na novovybudovanom Petržalskom korze spájajúcom železničnú stanicu Bratislava-Petržalka s areálom Incheby a Sadom Janka Kráľa. Koncom mája generálny dodávateľ a zároveň investor Reding, a. s., dokončil a odovzdal do užívania štvrtú stavbu, pričom celý súbor by mal byť dokončený v roku 2009.

Na Drieňovej ulici v bratislavskom Ružinove, v tesnej blízkosti nedávno dostavaného a odbornou verejnosťou oceňovaného obytného súboru Boria, vyrastie rezidenčný komplex, ktorý sa pravdepodobne tiež bude môcť uchádzať nielen o priazeň laickej verejnosti v podobe záujemcov o byt, ale podobne ako jeho spomínaný sused aj o uznanie architektonickej verejnosti. Jeho názov Eden Park prezrádza myšlienku hľadania ideálnej formy bývania v danom prostredí s dostatkom voľnej plochy, ktorou sa hrdia architekti i developer projektu.

Na území, kde sa kedysi vlnilo more, sa dnes vlní betón a kov. Fasáda obytného domu od architekta Reného van Zuuka v holandskom meste Almere má totiž výrazný tvar vlny a nachádza sa na polderi – teda na vysušenom morskom dne. Holanďania dokazujú, že dobrú architektúru nestavia iba Rem Koolhaas či ateliér MVRDV.

Vidiecke sídlo v centre perspektívneho regiónu Trnavy. To je základná charakteristika pripravovaného súboru bytových domov, ktorý sa stavia v obci Opoj neďaleko Trnavy. Jeho opodstatnenosť je zrejmá. Vznikne v blízkosti moderných priemyselných parkov, kde sa etablovala automobilka PSA Peugeot-Citroën a výrobca elektroniky Samsung. Navyše, prichádzajú tam aj ďalšie dodávateľské spoločnosti. Slovami spoluautora projektu Ing. arch. Juraja Šujana, výsledkom budú prostrediu primerané málopodlažné bytové domy poskytujúce príjemné bývanie v zeleni na novopostavenej ulici.

Odvážne dispozičné riešenie, zaujímavý architektonický výraz s dynamickým hmotovým vyhotovením, rešpektovanie prítomnosti historického mestského parku v centre Košíc, výstižná farebná akcentácia fasády – to všetko posúva športovo-relaxačný komplex City Park Club v Košiciach medzi pozoruhodné realizácie, ktoré zaujali aj odbornú verejnosť. Svedčí o tom i čerstvé víťazstvo v súťaži Baumit fasáda roka 2006 v kategórii Novostavba. „Prepojením a včlenením hodnotných existujúcich stromov do tela stavby sme sa snažili vytvoriť architektonické dielo s filozofiou zeleného domu harmonizujúceho s okolitým parkom,“ hovorí spoluautor projektu architekt Štefan Pacák.

V centre Varšavy vzniká jeden z najvýznamnejších projektov v strednej Európe. Obytný komplex Złota 44 v podobe veže od známeho newyorkského architekta Daniela Libeskinda sa stane neprehliadnuteľou dominantou mesta. Libeskind sa týmto projektom so všetkou pompéznosťou vracia do svojho rodiska. Komplex bude pravdepodobne ďalším potvrdením architektovho multidisciplinárneho prístupu k tvorbe. Aj keď je tento projekt zatiaľ len na výkresoch, rýchlo sa stal známou a diskutovanou stavbou nielen v Poľsku.

Medzera príliš úzka na výstavbu „kamenného“ domu, no príliš široká a prázdna v urbánnej štruktúre mestského okruhu. Aj tak sa vníma priestor medzi Tatracentrom a hotelom Crowne Plaza na Hodžovom námestí v Bratislave, čiže nad vstupom do podchodu z Poštovej ulice. Čo s touto prázdnou plochou obkolesenou betónovým zábradlím? Podľa spoluautora projektu architekta Ľubomíra Králika odpoveďou by mala byť Zelená kocka v podobe celoskleneného kubusu „oblečeného“ do zelených šiat popínavých rastlín, ktorý bude slúžiť aj ako obchod a reštaurácia. Zelená kocka už má stavebné povolenie a so začatím jej výstavby sa počíta na jar tohto roku.

Labyrinty ľudských osudov anonymne plynú v krivolakých uličkách mestského organizmu. Šum mesta zľahka doznieva v ozvenách dynamiky pracovného nasadenia. Byt či dom sú ešte stále azylom pre nájdenie krehkej rovnováhy nepokojnej duše človeka, ale aj naplnením jeho prianí a túžob. Bytové domy na Slovensku kopírujú dynamiku stavebnej konjunktúry, no čoraz väčšmi sa snažia byť viac než len strechou nad hlavou. Je to skutočne tak? Aj o týchto veciach sme sa rozprávali s predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti Reding, a. s., Ing. Ladislavom Veršovským.

Niektorí investori aj architekti sa pri svojich stavbách snažia postaviť si nielen budovu, ale aj pomník. Naše mestá sa často aj preto stávajú nesúrodým zoskupením solitérov, kde sa jednotlivé investorské počiny prekrikujú v podivuhodnej kakofónii svojimi dočasne modernými architektonickými bonmotmi. Sú však miesta, ktoré akcent jednoducho potrebujú. Takým bola aj parcela na nároží ulíc Komenského a Fándlyho v širšom centre Žiliny. Nedávno tu vznikol polyfunkčný bytový dom, ktorý je decentný a ohľaduplný k okolitej zástavbe, ale zároveň tvorí akcent celého priestoru mestskej križovatky. Dom určil charakter nárožia v blízkosti obľúbenej pešej zóny „Bulvár“ a obohacuje priehľady z oboch ulíc. Jeho reč nie je výkrikom, ale sviežim doplnením súvislého príbehu dvoch ulíc.

Väčšie slovenské mestá sú hladné po retailových centrách, čo sa prejavuje ich intenzívnym pribúdaním. No aj v menších mestách v relatívne blízkej vzdialenosti od tých väčších si obyvatelia zvykli na pravidelné výjazdy za nakupovaním a oddychom mestského štandardu. Juh Slovenska okrem toho ťaží i z ekonomicky prijateľnej situácie, ktorá sľubuje dobrú kúpyschopnosť obyvateľstva. Veľmi dobre si to uvedomujú aj developeri – v Nitre, Trnave, Štúrove, Komárne i v Nových Zámkoch vznikajú nové obchodno-zábavné centrá. Jedným z nich je novozámocké Aquario.

Objemovo najsilnejším segmentom stavebného trhu bude i naďalej bytová výstavba. Nové bytové projekty, ktoré na Slovensku pribúdajú, prinášajú do rezidenčného biznisu želanú konkurenciu, ale aj rozkolísanú kvalitu. Hoci dopyt ešte stále vysoko prevyšuje ponuku, napr. v Bratislave sa už dá hovoriť o pomerne rozvinutom trhu s novými bytmi. Do menších slovenských miest bytoví developeri prenikajú pomaly. O týchto, ale aj ďalších otázkach súčasnej bytovej výstavby najmä z pohľadu architektov a predstaviteľov realizačných firiem sme sa porozprávali s prof. Ing. arch. Petrom Pásztorom, PhD., z Technickej univerzity v Košiciach, doc. Ing. arch. akad. arch. Ivanom Gürtlerom, PhD., z Ústavu architektúry I na Fakulte architektúry STU v Bratislave, Ing. Petrom Janíčkom, konateľom spoločnosti SkyBau, s. r. o., a Ing. Petrom Maruniakom zo spoločnosti Stamart Martin, ktorá je členom skupiny Skanska v SR.