Pri riešení nového bývania je väčšinou prvá otázka: novostavba alebo rekonštrukcia? Odpoveď záleží od povahy investora, ale aj finančnej situácie. Rekonštrukcia vidieckeho domu v Jabloňovciach priniesla novým majiteľom komfortné bývanie a zároveň sa podarilo zachovať pôvodné vidiecke rysy objektu s ohľadom na prostredie, v ktorom sa nachádza.
Myšlienka domu ako hniezda sa môže zdať až úsmevne samozrejmá: obydlie je typický úkryt a útočisko, v ktorom sa vychováva nová, nasledujúca generácia. Táto idea sa spojila s charakterom japonskej architektúry, ktorá má odjakživa osobitý prístup ku krajine. Konštrukcia budovy akoby samovoľne zapadá do svojho prostredia, nie však ako niečo od neho odvodené, ale ako samostatný výtvor, ktorý je úplný len s prítomnosťou prírody.
Dom ako z filmu nakrúteného podľa špionážneho trileru od známeho britského autora Iana Fleminga v hlavnej úlohe s agentom 007 Jamesom Bondom. Ako jednoduchšie by mohol zmiznúť svojim prenasledovateľom z dohľadu, než zaparkovať čln do skrytej garáže v dome?
Optimálne prepojenie interiéru a exteriéru a schopnosť vytvoriť určitý intímny priestor nielen vo vnútri domu, ale aj v exteriéri môže byť na rušnej ulici pomere zložitý problém. Ale šikovný architekt si určite poradí aj s takouto výzvou.
Manželský pár, pán a pani Cornilleau, sa rozhodol vybudovať rodinný dom pre seba, svoje deti a vnúčatá. Základnou požiadavkou bolo, aby dom zapadol do existujúcej vidieckej architektúry francúzskej deinky Nabirat. Architekti sa preto rozhodli pre tradičné materiály – drevo, sklo a betón.
Drevený rodinný dom v Rozhanovciach pri Košiciach je zaujímavou drevostavbou, a to nielen z architektonického hľadiska. Dom je dielom dvojice architektov Ing. arch. Jany Račkovej a Ing. arch. Pavla Škombára, ktorí sú zároveň investormi. Nachádza sa v mierne svahovitom teréne a je realizovaný v pasívnom energetickom štandarde. Okrem klasických určujúcich prvkov (typických pre projekt pasívneho domu) sa do formovania objemu zapojili aj činitele ako kvalitnejší výhľad a zachovanie pekných starých stromov v záhrade.
V dnešnej modernej dobe si výstavba rodinného domu vyžaduje optimálny spôsob stavby z hľadiska ekonomického, technologického i ekologického. Nájsť riešenie bez kompromisov tak, aby spĺňalo všetky tieto kritériá, nie je jednoduché. Inovatívny konštrukčný systém Lindab Construline však prináša revolučný spôsob výstavby rodinných domov s prívlastkom nízkoenergetický.
Mladé české štúdio Mjölk sa k svojej práci stavia svedomito. Mierka projektu nie je podstatná pri autorskom nasadení. Ukážkovým príkladom je Letná čitáreň, ktorá nadväzuje na sériu malých drevených stavieb, ktoré sa tiahnu českým krajom. Štúdiu na objekt architekti vypracovali v záchvate nadšenia z neobvyklého zadania. Stavba nastavuje zrkadlo dnešnej preplnenej dobe, odvracia sa od uzavretého mesta a otvára sa do prírody, kde je okolie cítiť aj počuť.
Len málo ľudí si môže dovoliť hostiť svojich priateľov na streche domu. Ak ju však architekti premenia na zelenú lúku, stane sa realitou aj strešné leňošenie v tráve.
Dom je odrazom dôvery medzi investorom, architektom a stavebníkmi. Zadanie nebolo jednoduché. Bolo potrebné navrhnúť rodinný dom pre dve ženy, matku s dcérou, a zmestiť sa do rozpočtu 80 000 €. Architekti to zobrali ako výzvu, z ktorej vznikol malý, ale zato priestorovo zaujímavý rodinný dom.
Dom v obore, nenápadná jednoduchá stavba stojaca neďaleko obce Železná v okrese Beroun, zaujala na medzinárodnom veľtrhu Dřevostavby 2013 v Prahe natoľko, že zvíťazila v kategórii Realizované moderné drevostavby. Drevo v hlavnej úlohe bolo využité s ohľadom na všetky jeho pozitívne vlastnosti – od charakteru materiálu, cez konštrukčnú variabilitu, až po dopracovanie diela v tých najmenších detailoch.
Aj keď jeho autor hovorí, že ide o taký úplne obyčajný domček, pravdou je, že táto zdanlivo obyčajná stavba získala zaslúžené prvenstvo v súťaži E.ON Energy Globe Award ČR 2013 v kategórii Kutil.
Vyššia kvalita bývania a vysoká energetická efektívnosť pripravovaného projektu Zelené átrium v Trnave boli od počiatku hlavným zámerom projekčného tímu. Nástrojom na jeho dosiahnutie sa stali pasívny štandard budovy na základe energetickej optimalizácie výpočtovým programom PHPP a environmentálne hodnotenie schémou LEED. Výsledkom je projekt výnimočný nielen v slovenských podmienkach.
Jedným z materiálov, ktoré možno použiť na realizáciu nosného alebo výstužného opláštenia vonkajších nosných stien drevostavieb, sú cementovláknité sendvičové dosky vystužené sklenými vláknami.
Aj napriek veľkým transparentným plochám sa podarilo autorovi vytvoriť priestor, ktorý ponúka majiteľom dostatočné súkromie.
Mladí zürišskí architekti Sarah Gatto a Adrian Weber navrhli rodinný dom, ktorý sa v okolitom prostredí vyníma vďaka jednoduchosti architektonických foriem a elegantnej bielo-čiernej farebnosti.
