Architektúra

Legendárny český herec Miroslav Horníček kedysi povedal, že bývanie je príbeh, a slovenský architekt Ivan Kubík sa s týmto názorom stotožňuje: „Drobná i veľká architektúra je ako literárny príbeh, ktorý by mal prejsť z hlavy do ruky a následne sa zobraziť na papieri,“ hovorí Ing. arch. Ivan Kubík, ktorý vyrastá na vlastných stavbách. S projektom žije od prvých skíc až po posledné dokončovania na stavbe, pretože, ako tvrdí, „nie je umenie len dom nakresliť, ale ho aj domyslieť, aby stál“. Architektúru prirovnáva ku kompozícii v umeleckej tvorbe, ktorá je dobrá vtedy, keď dobre vyznie vo svetle a má svojho spokojného užívateľa.

Príjemný hotel v Dolnom Bankove, ktorý sa nachádza v lesnom prostredí neďaleko Košíc, má svoje meno a stálu klientelu. Vydarená rekonštrukcia tejto historickej budovy priniesla v roku 1997 jej autorom, architektom Martinovi Drahovskému, Petrovi Pásztorovi a ich spolupracovníkovi Pavlovi Šimkovi úspech v podobe Jurkovičovej ceny a titulu Stavba roka 1997. Prednedávnom však tento štvorhviezdičkový hotel rozšírili o ďalšie kapacity na vstavanom podkroví. Okrem kultivovaného riešenia a kvalitných interiérov je vstavba zaujímavá aj náročným technickým riešením.

V historických budovách sa na konštrukcie zastrešenia používali takmer výhradne drevené konštrukcie krovov. Prešli dlhodobým vývojom až po systémy zastrešenia, charakterizované optimálnym využitím nosných prvkov, overenými konštrukčnými detailmi a spojmi, ktoré zabezpečovali súčasne únosnosť a dlhodobú životnosť.

„To miesto sa mi vždy páčilo. V slepej ulici, na stráni, s výhľadom do údolia. Navyše tu často povieva vietor, ktorý celé ovzdušie výborne prečisťuje. Keď som objavil zarastenú záhradku s napoly zrúcanou chatkou, bola to láska na prvý pohľad. Tak dlho som presviedčal majiteľku, až mi ju nakoniec predala. Po zhruba dvoch rokoch od začatia prác na projekte sme tu oslávili prvé Vianoce.“

V štvorhviezdičkovom hoteli Grand v Jasnej sa koncom roku 2007 v priebehu jedného mesiaca udiala výrazná zmena dizajnu interiéru verejných priestorov a čiastočne aj priestorov wellness. Modernizácie sa dočkali najmä priestory kaviarne, reštaurácie, recepcie, hotelovej haly, lobby baru a toaliet.

Veľkoplošné drevné materiály si v priemysle spracovania dreva získali svoje miesto a stali sa v tomto odvetví dynamicky sa rozvíjajúcim sektorom. Dnes predstavujú širokú paletu plošných i tvarových výrobkov, ktoré sa využívajú v nábytkárskom a v stavebníckom priemysle.

Stretli sme sa opäť na brnenskom podujatí architektov Big Deal. Majster architektúry a príjemnej komunikácie Svatopluk Sládeček sa nechal uhovoriť na rozhovor o veciach „malej architektúry“ a súhlasil so zverejnením jednej z posledných realizácii štúdia New Work.

Dynamika investičných príležitostí začína meniť panorámu Bratislavy aj na pravom brehu Dunaja. Patrí k nim aj nový developerský projekt Vienna Gate, ktorý sa nachádza v lokalite Matadorka, oproti železničnej stanici Bratislava-Petržalka. Dve výškové budovy s podnožou obchodnej galérie vytvárajú funkčné prepojenie bytov, apartmánov s obchodmi a službami. Polyfunkčnosť objektu je navyše rozšírená o mestotvorný prvok – objekt sa priamo napája na tvoriace sa petržalské korzo. Podľa hlavného architekta Bratislavy prof. Štefana Šlachtu „je Vienna Gate prvým krokom pri urbanizácii celého územia, ktoré má veľký potenciál na ďalší rozvoj“.

Register modernej architektúry Slovenska, zverejnený na webovej stránke Ústavu stavebníctva a architektúry (ÚSTARCH) Slovenskej akadémie vied (SAV), prezentuje výber z najlepších a súčasne najohrozenejších diel modernej architektúry 20. storočia na Slovensku.

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja (MVRR) SR vyhlásilo 12. ročník súťaže Progresívne, cenovo dostupné bývanie. Prihlášky záujemcov rezort prijíma do konca januára 2010.

Mladí architekti Boris Schultz, Peter Lunter a Richard Baláži sa venovali osem rokov architektúre v Londýne, kým sa tam rozhodli založiť si vlastný ateliér. Pod názvom Milieu architects si tento ateliér nekonvenčným, sviežim prístupom pomerne rýchlo získal reputáciu medzi významnými developermi. Podľa slov týchto mladých architektov má každý ich projekt svoj leitmotív, silný koncept, ktorý sa dá opísať jednou vetou alebo znázorniť pár čiarami. V architektúre vidia potenciál komunikovať, projekt má podnietiť človeka zastať, zamyslieť sa, zažiť určitý pocit, atmosféru.

Jedinečný projekt takzvanej malej architektúry pred časom rozvíril pokojnú hladinu medzi pôvodnými a zrekonštruovanými chatami a chatkami v nemeckom Pobaltí. Pravdupovediac táto kategória projektov nijako výrazne nepriťahuje ostrieľaných architektov. Tí si svoju kreativitu radšej brúsia na návrhoch veľkolepejších stavieb.

Projekt spoločnosti Ballymore, situovaný blízko štvrte Canary Wharf, je ďalším ikonickým prírastkom do londýnskej panorámy. Pan Peninsula, ktorá nastavuje nové štandardy luxusného mestského bývania,  pozostáva z dvoch veží, týčiacich sa do výšky 39-tich (približne 121,92 metra) a 50-tich poschodí (približne 155,14 metra). Autorom architektonického návrhu je štúdio Skidmore Owings and Merrill, ktoré stálo aj za štúdiou Canary Wharf a bolo v pozícii hlavného architekta projektov Freedom Tower v New Yorku, Jin Mao Building v Šangaji a ďalších významných stavieb modernej architektúry.

Vyjadriť verejnú podporu odvážnemu projektu novej budovy českej Národnej knižnice v Prahe chce 5. februára na demonštrácii v českom hlavnom meste skupina stúpencov diela architekta Jana Kaplického. Obdivovatelia modernej architektúry považujú návrh budovy v tvare chobotnice za jedinečný.

„Poslaním architekta je ísť s dobou. Každý však máme svoju filozofiu a tieto veci treba skĺbiť,“ hovorí Ing. arch. Ivan Matušík a jeho najnovšie architektonické výsledky mu dávajú za pravdu. Patrí k nim aj bytový dom Triangolo v Nitre, ktorý veľmi odvážne, ale aj rozvážne vstúpil do prostredia zástavby starších bytových a rodinných domov. Spolu s mladším kolegom Ing. arch. Sebastianom Nagyom vytvorili dom na pôdoryse rovnoramenného trojuholníka. Táto stavba vznikla na základe dialógu medzi prírodnými danosťami stavebnej lokality a mestom. Strecha domu v tvare morskej vlny udrela ako príboj na skaly súčasnej slovenskej architektúry a výsledkom je Cena Dušana Jurkoviča 2008. „Ocenenie je príjemným, ale predsa len vedľajším produktom nášho snaženia,“ vysvetľuje Ivan Matušík. „Rozhodujúca je spokojnosť – investora, naša a, samozrejme, samotných užívateľov.“