Strecha bola pre Coop Himmelb(l)au v architektonických kompozíciách vždy dôležitým stavebným, ale najmä významovým prvkom. Ostatne, čiastočne to vyplýva aj z názvu kancelárie, ale strecha je pre Wolfa Prixa naozaj tou povestnou piatou fasádou, ktorá obsahuje podstatné konštanty ich konceptu. Nie je to inak ani pri projekte Cinema Center v meste Busan, kde tím z viedenskej kancelárie rozprestrel širokú strešnú náruč nad okolitým priestorom.
Ešte ani nedozreli politické prestrelky okolo Národnej knižnice a už prišiel Jan Kaplický, najsledovanejší český architekt s anglickým pasom, s novým výrazným projektom. Štúdiou koncertného a kongresového centra Antonína Dvořáka vtrhol do kraja juhočeských rybníkov s ďalším príkladom výsostne futuristickej architektúry.
Prvou fázou stavby jedného z najväčších zábavno-nákupných komplexov v regióne je budova záhrebskej Arény, ktorej dokončenie je naplánované koncom tohto roka. Už v januári 2009 ju čaká prvá zaťažkávacia skúška v podobe svetového šampionátu v hádzanej mužov. Obidva susediace objekty – Zagreb Arena a Arena Centar –sa budú navzájom funkčne dopĺňať, pričom okrem športových priestorov tu vyrastie spoločné parkovisko, multiplexové kino, wellness centrum, rôzne reštaurácie, kaviarne a obchody.
Japonský architekt Terunobu Fujimori je vzorovým príkladom toho, že k projektovaniu architektúry sa dá prísť aj v zrelom veku. Až do svojich 45 rokov bol akoby na druhom brehu – venoval sa histórii architektúry. No ostatných sedemnásť rokov sa pohybuje v praxi. S takou presvedčivosťou a originalitou, že sa jeho meno uvádza v jednom rade s hviezdnymi japonskými autormi, ako sú Tadao Ando, Kengo Kuma či Toyo Itó. „Hlavnou témou mojich realizácií je vzťah architektúry a prírody,“ hovorí Fujimori, ktorý patril medzi najzvučnejších architektov na tohtoročnom svetovom kongrese UIA v Turíne. „Snažím sa nájsť spôsob, ako do architektúry integrovať živú prírodu.“
Obrovské niekoľkometrové huby, ktoré sa týčia nad bývalou mestskou tržnicou. Aj tak môže vyzerať architektúra vytvárajúca verejný mestský priestor. Metropol Parasol podľa návrhu berlínskeho architekta Jürgena Mayera H. a madridského stavebného inžiniera Carlosa Merina je stavba, ktorá by sa mala stať novou ikonou španielskej Sevilly.
Tohtoročná olympiáda v čínskom Pekingu sa určite zapíše do histórie nielen skvelými športovými výkonmi, ale aj unikátnymi architektonickými skvostami. Inšpiráciou pre ikony súčasnej modernej architektúry v Číne – Národný štadión a Národné plavecké centrum – bola samotná príroda. Nevšedné tvary architektúry sa technicky riešili na báze dokonalých fyzikálnych zákonitostí, aj keď v prírode ide väčšinou o mikroskopické konštrukčné systémy. Moderný dizajn síce nemá veľa spoločného s čínskou tradičnou architektúrou, ale základná filozofia pretrváva: Vtáčie hniezdo a Vodná kocka – jin a jang. Kým štadión predstavuje prírodnú štruktúru, plavecké centrum sa inšpiruje štruktúrou, ktorá je výsledkom ľudskej vedy. Stavby založené na zdanlivom kontraste sa navzájom harmonicky dopĺňajú. Šokujú géniom súčasných technických možností, dojímajú atmosférou, ale predovšetkým vzdávajú hold prírode, od ktorej sa stále máme čo učiť.
Peter Noever, výkonný a umelecký riaditeľ centra pre umenie MAK (Österreichisches Museum für angewandte Kunst / Gegenwartskunst), vystúpil 13. 3. 2008 v rámci cyklu Start Architecture, ktorý usporiadalo Centrum pre stredoeurópsku architektúru (CCEA), v pražskom Roxy. Petra Noevera pozval rektor VŠUP v Prahe, Pavol Liška, aby spoločne s umelkyňou Magdalénou Jetelovou diskutovali na tému architektúra – umenie – verejný priestor. Peter Noever sa s nami podelil o svoje názory na tému vzájomnej výmeny impulzov medzi jednotlivými umeleckými odbormi a praxou umeleckej inštitúcie.
Predstavme si bežný deň na jednej z množstva ulíc. Chodci prechádzajú po chodníkoch, ľudia posedávajú na lavičkách, predavač umýva okná svojho obchodíka, na rohu ulice postáva hlučná skupinka smejúcich sa študentov. Tento úžasný kolotoč pohybu a aktivít na verejných priestranstvách ovplyvňuje množstvo podmienok, medzi ktoré možno zaradiť aj kvalitu prostredia. Aktivitu človeka v ňom možno brať aj ako meradlo kvality tohto verejného priestoru – neodmysliteľnej súčasti každého sídla. Súčasné realizácie a projekty na Slovensku dokazujú, že obnova či výstavba nových verejných priestorov je výzvou mnohých slovenských miest.
Budov, vybočujúcich zo stredného prúdu, ktoré nadchnú, nahnevajú alebo aspoň vychýlia okoloidúceho z rovnováhy, sa v posledných 15 rokoch ekonomickej a tvorivej slobody veľa nepostavilo. Nožničky zvané rozpočet odstrihávajú architektom krídla, a tak sú to, paradoxne, často stavby financované z verejných zdrojov, ktoré sa vymykajú zabehnutej rutine. Svojím nezvyčajným elipsoidným tvarom určite zaujme aj budova výučbového centra Lekárskej fakulty v Hradci Králové. Návrh tejto zapamätateľnej stavby pochádza z architektonického ateliéru Domy.
Nový Peking a úžasné hry – to je jeden zo sloganov svetovej udalosti, ktorú bude v roku 2008 hostiť ázijský kontinent. Touto optikou poňali pri príležitosti konania Letných olympijských hier v Pekingu transformáciu mesta aj čínske autority. Návštevníci tejto veľkolepej udalosti budú mať možnosť vzhliadnuť i novostavbu Čínskeho národného divadla, ktorá sa nachádza v srdci metropoly pozdĺž radu Chang’An vedľa Ľudového parlamentu. „Rozhodnúť o realizácii Čínskeho národného divadla na mieste, kde sa sústreďuje také množstvo významných historických stavieb, prirodzene vyvoláva snahu podať svedectvo o význame kultúry vo vzťahu k histórii a súčasnému svetu,“ vysvetľuje autor návrhu opery, architekt z parížskeho prostredia Paul Andreu. Objekt, ktorého zaoblená hmota vystupuje v podobe ostrova zo stredu vodnej plochy, sa rozprestiera na ploche takmer 15 hektárov.
Tržby slovenských kúpeľných spoločností rastú. Súčasná dvojka na kúpeľnom trhu zároveň avizuje, že jej nový majiteľ plánuje investovať do rozsiahlej rekonštrukcie a modernizácie tohto kúpeľného mestečka až 1,5 mld. Sk. Už v lete by mali mať Trenčianske Teplice opäť to, čo im v uplynulom období z pohľadu návštevníkov kúpeľov chýbalo najviac. Nový, moderný bazén. Vyrastie priamo v centre, medzi liečebnými domami Krym a Tri srdcia. Táto 50-miliónová investícia je však len začiatkom realizácie veľkých plánov, ktorých uskutočnenie dá kúpeľom novú tvár.
Jednou z európskych krajín, kde sa architektúre darí, je Veľká Británia. Architekt David Chipperfield, rovnako ako mnohí jeho krajania, však už dávno nestavia iba na svojich rodných ostrovoch. Jeho Múzeum modernej literatúry, ktoré je bezpochyby jednou z udalostí architektúry v ostatnom období, nájdeme v nemeckom Marbachu.
Viaceré doteraz nedocenené nábrežia riek svetových miest sa stávajú terčom pozornosti urbanistov, architektov i širokej verejnosti. Nedávno sa v Bratislave stretli architekti svetového mena – Dominique Perrault, Hadi Teherani a Peter Gero – a ich diskusia, ale aj jednotlivé prednášky sa pretínali v zaujímavom bode – v uvažovaní o tom, ako sa v meste zhostiť úlohy oživiť nábrežie rieky. Aj Hamburg sa učí milovať svoje nábrežia. Dôkazom je úspešná postupná revitalizácia štvrte Hafen City, súčasťou ktorej sa stane most vznikajúci v ateliéri Hadiho Teheraniho s príznačným menom: Living Bridge.
Vyhne opäť ožívajú. Pôvodné kúpele Vyhne, ktorých korene siahajú do 14. storočia, nedávno získali svojho pokračovateľa, kde sa opäť môžu využívať liečivé účinky prameňov liečivej prírodnej termálnej vody s vysokým obsahom železa. Projekt wellness centra však nevsadil len na cveng histórie pôvodných kúpeľov a kvalitu termálnej vody, ktorej účinky pomáhajú pri liečení nervových zápalov, reumatizmu, srdcových, ženských a kožných chorôb. Do karát mu hrá aj dobrá poloha v príťažlivom prostredí Štiavnických vrchov, ale aj doplnenie moderného wellness mnohými ďalšími športovými, relaxačnými, stravovacími a ubytovacími možnosťami. Koncept Vodného raja vo Vyhniach, ktorého úspech preverila silná tohtoročná letná sezóna, opäť potvrdzuje, že na dobrý wellness nestačí len mať vodu, ale ponúknuť celý komplex služieb a možností trávenia voľného času.
Slovensku chýba asi naozaj už len more, konštatovali sme v úvode tejto analýzy. Ani to však nie je úplná pravda. Vďaka vysokému záujmu našich občanov a komfortnému prístupu s pomocou čerstvo vytvorenej dopravnej infraštruktúry sme si zvykli dávať prívlastok slovenské more moru chorvátskemu. Okrem tohto, dá sa povedať vypožičaného, mora máme však aj more úplne vlastné. Presnejšie, mohli by sme mať. Zatiaľ je trošku prihlboko. Treba ho podobne ako zlatý poklad vykopať, a nielen to. Muselo by dostať takú podobu, akú si dnešný, rekreácie chtivý turista žiada. Také niečo nestojí práve málo. V našom prípade by mohlo ísť o niečo vyše tri a pol miliardy korún. Presne toľko by podľa názoru predstaviteľov spoločnosti Magma Zafír, s. r. o., bolo treba investovať do realizácie unikátneho projektu AQUA THETYS v obci Bardoňovo v okrese Nové Zámky.
