Občianske stavby

Územie Slovenska síce nie je rozlohou veľké, z hľadiska kontinentálnej polohy a pestrosti turistických zaujímavostí je však podobné vnútroeurópskym krajinám, v ktorých je turizmus rozvinutý na vysokej úrovni. Méty, ktoré dosiahli napr. Rakúsko a Švajčiarsko, sa nám vôbec nemusia javiť ako vzdialené. Príležitosti pre našu krajinu stať sa dovolenkovým rajom číhajú doslova na každom kroku. Zatiaľ sa však akosi nevieme správne predať. Nemôžeme pritom ale hovoriť o stagnácii v tejto oblasti. Rastie počet ubytovacích a rekreačných zariadení a takisto aj počet návštevníkov Slovenska. Náš cestovný ruch však stále nemá charakter samostatného odvetvia hospodárstva a za svojimi zahraničnými konkurentmi len pokrivkáva. Práve to by sa malo v budúcnosti zmeniť.

Červený a Biely kúpeľ v Turčianskych Tepliciach, ktorých kúpeľná história siaha až do roku 1593, získali po dlhých rokoch svojho fungovania v nevyhovujúcich priestoroch novú tvár. Ich pôvodné farebné stvárnenie a názov sa zároveň stali inšpiráciou na farebné riešenie celého nového objektu, pod konečnú podobu ktorého sa podpísali architekti Juraj Jančina a Igor Mazúch z ateliéru AK Jančina. Bielo-červená architektonická kompozícia svojím moderným tvaroslovím netají obdobie svojho vzniku a napriek tomu výborne harmonizuje so staršou susediacou budovou liečebného domu Malá Fatra a tvorí zaujímavé prepojenie kúpeľného komplexu s pozdĺžnym kúpeľným parkom.

V obci Bodružal nedaľeko Svidníka nedávno dokončili pomník pre padlých vojakov prvej svetovej vojny. Leží na existujúcom obecnom cintoríne v tesnej blízkosti dreveného artikulárneho kostolíka, ktorý je zapísaný do zoznamu kultúrnych pamiatok. Pohrebisko tvorí spolu 39 masových hrobov, kde je pochovaných 400 vojakov rakúsko-uhorskej a ruskej armády. Susedstvo s dreveným kostolíkom do značnej miery ovplyvnilo aj celkový výraz bodružalského pohrebiska.

Prístavbu múzea Nelson-Atkins v Kansas City, otvorenú tento rok v lete, mnohí považujú za to najlepšie, čo sa v segmente múzeí a galérií vôbec postavilo od prestavby elektrárne Bankside na Tate Modern v Londýne (Herzog & de Meuron, 2000). Na prístavbe kansaského múzea od newyorského architekta Stevena Holla (SHA) je zaujímavé najmä špecifické osadenie v teréne a vzťah k neoklasicistickej budove z roku 1933 s výstavnou južnou fasádou. Zdanlivo prosté, v skutočnosti však asymetrické tvary prístavby, meniacej sa cez deň podľa svetelných podmienok a v noci žiariacej v deviatich odtieňoch, dopĺňajú mimoriadne dlhú, masívnu budovu s troma iónskymi portikmi. Zároveň ju nechávajú vyniknúť – vžité pohľady na budovu nezanikli.

Amsterdamská verejná knižnica, ktorú otvorili na začiatku júla, je budova superlatívov. Nezvyčajné je samotné prostredie. Stavenisko s rozlohou 21 hektárov na Ostrove východných dokov v bývalom prístave je jedným z najväčších súčasných projektov reštrukturalizácie mestských celkov v Európe. Okrem knižnice, ktorá je prvým dokončeným objektom z plánovaných desiatich a zároveň najväčšou verejnou ustanovizňou tohto druhu v Európe, má primát aj hotel s 550 izbami, ktorý bude stáť na západnom okraji ostrova. Bude najväčší v Holandsku.

Zaujímavá architektúra vzniká aj na miestach, ktoré máme skôr spojené s leňošením a dovolenkou. Budova školy dramatických umení na jednom z Kanárskych ostrovov z architektonickej kancelárie gpy arquitectos je toho dôkazom. Monumentálny prístup nevyústil do potlačenia ľudskej mierky, práve naopak. Tvorcovia navrhli odvážnu koncepciu budov, v strede ktorých sa nachádza variabilný priestor, ktorý sa z obyčajného foyer môže zmeniť až na divadelnú scénu.

Človek, voda, energia, príroda, stavebníctvo, prostredie, zodpovednosť, rozvoj a udržateľnosť. To boli najfrekventovanejšie slová medzinárodného kongresu, ktorý v tretí novembrový týždeň premenil juhošpanielsku Sevillu na hlavné mesto trvalo udržateľného stavebníctva.

Nespútaná energia slávneho ateliéru z Viedne Coop Himmelb(l)au opäť explodovala – tentoraz v podobe ich prvej verejnej budovy v Spojených štátoch. Architekt Wolf D. Prix s partnermi ju ponúkol v meste Akron v miestnom Art Museum, ktoré malo svoju inauguráciu 17. júla. „Múzeá už dlhšie nie sú iba výstavnými miestami, ale pôsobia aj ako priestory, ktoré vyhovujú mestskému prostrediu a zážitku z neho,“ hovorí Prix a dodáva, „a túto koncepciu sme využili aj v našom návrhu.“

Capricornhaus tvorí nový vstup na južnom konci prístavu v Düsseldorfe. So svojimi veľkými zasklenými halami a dvojitou zvukovou membránou poskytuje Capricorn rámec pre individuálny svet kancelárií a zároveň spĺňa požiadavky na nízkoenergetickú budovu. Budova je dielom ateliéru Gatermann + Schossig a bola dokončená v máji 2006.

Dokončenie rozsiahleho projektu symbolicky zavŕšilo snahu Škótov o väčšiu nezávislosť. O obnovení Škótskeho parlamentu, ktorý bol rozpustený v roku 1707, rozhodlo  referendum v roku 1997. Výstavba jeho nového sídla sa predĺžila na päť rokov a pohltila 431 miliónov britských libier. Projekt pochádza z dielne známeho španielskeho architekta Enrica Mirallesa.

Administratívna budova T1 (skratka od Tour – veža) od popredného ateliéru Valode & Pistre architectes je jednou z dvoch stavieb výrazne meniacich vzhľad obchodnej štvrte La Défense na okraji Paríža. Druhou je Granite Tower pre poisťovaciu spoločnosť Société Générale od ďalšej veličiny francúzskej architektúry Christiana De Portzamparca. Pri pohľade napríklad z L’avenue des Champs-Élysées k Arc de Triomphe sa T1 uplatňuje na pravom, druhá veža na ľavom okraji výškovej zástavby. Obe budovy dokončia na začiatku budúceho roku, v o niečo vyššej T1 (185 metrov) stavebný ruch utíchne približne o mesiac skôr, vo februári.

Mníchovský futbalový štadión s názvom Allianz Arena už dnes nemeckí odborníci hodnotia ako extratriedu. Projekt vyšiel z dielne švajčiarskych architektov Jacquesa Herzoga a Pierra de Meurona – nositeľov Pritzkerovej ceny, ktorí sa stali víťazmi medzinárodnej architektonickej súťaže. Ich myšlienka vytvoriť štadión s hladkým obalom, pozostávajúcim z membránových kosoštvorcových prvkov, sa stala skutočnosťou.

Nie je to tak dávno, čo Yoshia Taniguchiho poznali nanajvýš v domovskom Japonsku. Najmä ako autora najrozličnejších stánkov kultúry, ktoré situoval po celom ostrove. Odvtedy, ako zrealizoval víťazný projekt na prestavbu a rekonštrukciu Múzea moderného umenia (MoMA) v New Yorku, jeho meno sa prenieslo aj cez Pacifik. Investícia vo výške takmer pol miliardy dolárov ho katapultovala na výslnie svetovej architektúry, ktorej ponúkol nekonvenčný pohľad na možnosti súčasnej architektúry. Yoshio Taniguchi poskytol exkluzívny rozhovor, ktorý cez fax a e-mail sprostredkoval asistent kancelárie Taniguchi and Associates, sídliacej v Tokiu, Hui Min Liaw.

Vila Dušana Jurkoviča na ulici Jana Nečasa v Žabovřeskoch je jednou z najvýznamnejších pamiatok secesnej architektúry v Brne. Pozoruhodná je z mnohých aspektov. Najdôležitejším z nich je však jej formálne riešenie, ktoré je jedinečnou syntézou vplyvov stredoeurópskej ľudovej kultúry a princípov britskej moderny a viedenskej secesie. Jurkovičovu vilu čaká v najbližšom období rekonštrukcia.

Premostenie Slovenskej národnej galérie (SNG) patrí k najkontroverznejším motívom modernej architektúry v Bratislave. Verejnosť s ňou stále nie je stotožnená, odborníci ju však takmer bezvýhradne prijímajú. Dokonca aj vplyvná osobnosť európskej architektúry Wolf Prix z Coop Himmelb(l)au o nej nadšene hovoril ako o „skvelom príklade brutalistickej architektúry s jednoduchými formami“. Dedečkovo premostenie nezmizne ani v novom návrhu rekonštrukcie SNG od ateliéru Architekti BKPŠ autorov Martina Kusého a Pavla Paňáka, ktorý vzišiel zo súťaže. Podľa Ing. arch. Pavla Paňáka „je premostenie navrhnuté s novým metalickým opláštením. Tým sa zestetizuje a sfunkční, bude mať zabudované nové progresívne technológie a bude ladiť s prostredím“.