Architekt Bohuslav Fuchs projektoval kúpalisko v čase úplne odlišných rekreačných aj cestovateľských možností, v roku 1935. Umiestnenie areálu vo vzťahu k mestu vzhľadom na morfológiu terénu a mikroklímu na južnej strane údolia spolu s jeho funkčným rozvrstvením a dispozičným riešením svedčí o výnimočnom talente autora.
Flámska metropola Gent bola po dobu zhruba 100 rokov mestom s rozpačitým heterogénnym centrom. Komplikovaný urbánny problém sa pred troma rokmi podarilo vyriešiť domácim architektom delikátne razantným spôsobom.
Liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach bol postavený podľa projektu významného českého architekta Jaromíra Krejcara v roku 1932. Objekt letnej zotavovne architektonicky stvárnenej do podoby lode prešiel niekoľkými stavebnými zásahmi a v októbri v roku 1995 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Dnes patrí firme ALLMOND LLC z mesta Lexington (v štáte Kentucky v USA).
Čo by ste si prečítali v časopise ASB, keby vychádzal v roku 1915?
Pamiatky industriálnej architektúry v Bratislave nám miznú pred očami a nenávratne sa strácajú do roviny spomienok podobne ako obrazy starého sveta. Režisér Dušan Hanák tieto spomienky na niekdajších ľudí a spôsob ich života aspoň zafixoval do filmu, o pamiatky industriálu nemá takmer nik záujem. Prečo?
Šesťdesiate roky 20. storočia priniesli viacero veľmi dobrých architektonických diel. Medzi ne patrí aj Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Postupujúca liberalizácia spoločnosti sa odrazila v urbanizme, no najmä v architektúre. Pamätník SNP v Banskej Bystrici, Krematórium v Bratislave, žilinská plaváreň, hotely vo Vysokých Tatrách, Kosodrevina na Chopku, niektoré zotavovne ROH a liečebné ústavy sú dielami, ktoré vzbudzovali obdiv a pozornosť. Hľadanie ikonického diela 60. rokov bolo preto zložité.
Viničná usadlosť zvaná Sklenářka, postavená v polovici 17. storočia uprostred viničných svahov, je po veľkej rekonštrukcii a už dávno nie je určená pre tých, čo vedia obsluhovať vinný lis. Stavba patrí Zoologickej záhrade mesta Praha. Táto štátom chránená pamiatka bola vo veľmi zlom stave a preto bolo rozhodnuté o jej celkovej rekonštrukcii. Proces obnovy v sebe zahŕňal nielen citlivé zásahy do historickej podoby, ale zároveň musel naprávať aj škody po nepodarenej rekonštrukcii v roku 1989 až 1990.
Medzi povojnovou funkcionalistickou architektúrou vyniká budova tzv. Poštového paláca na dnešnom Námestí slobody v Bratislave. Vo výstavbe v dekáde 1940 – 1950 je jednoznačnou dominantou, ktorej príbeh je mimoriadne zaujímavý.
Rozhodnúť sa pre ikonu 30. rokov 20. storočia bolo veľmi ťažké. Voľba nakoniec padla na „Manderlák“ v Bratislave – najvyššiu budovu vo vtedajšom Československu.
To, čo sa v Bratislave pohybuje na úrovni utópie, je v susednej metropole – vo Viedni – takmer bežnou záležitosťou. Reč je o premene starej priemyselnej fabriky na kultúrne centrum, prípadne byty. Konkrétne: pretvorenie starej pekárne Ankerbrot na kultúrne a obytné Loft City v desiatom viedenskom okrese.
Príbeh bratislavského hotela Carlton, opradený mnohými historkami a spojený s mnohými slávnymi menami, sa stal dôležitou súčasťou bratislavskej histórie. Jeho vznik a architektúra sú súčasťou týchto legiend, rovnako aj osobnosť jeho autora, architekta Milana Michala Harminca.
Striedmosť a kultivovanosť slovenskej architektúry socialistického realizmu dokumentuje aj obytný dom na Hollého ulici v centre Bratislavy. To, že nebol celkom v súlade s oficiálnymi tézami, potvrdzuje aj opatrná dobová kritika diela.
Dlhé obdobie úvah o výstavbe nového fakultného zariadenia v lokalitách od Mlynskej doliny až po Kramáre bolo ukončené rozhodnutím o dostavbe existujúcich Anatomických ústavov (K. Šilinger, 1924) na Sasinkovej ulici v Bratislave.
Najprv sa zdalo, že ide o bežný meštiansky dom, akých je v Levoči veľa. Pri klasickom otĺkaní omietok sa objavili fragmenty neskorobarokových malieb, akých niet ani v meste, ktoré je súčasťou Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Z meštianskeho domu sa zrazu stal unikát aj v prostredí ďalších historických skvostov.
Mezonetový byt Archway Studios je príkladom ako využiť existujúcu infraštruktúru. Londýn je popretkávaný sieťou železničných tratí, ktoré boli vybudované v 19. storočí. Na okraji tejto siete vznikla nie veľmi atraktívna zóna, ktorú sa mesto rozhodlo revitalizovať.
