Stavebníctvo

Šplhacie debnenie sa používa pri monolitických konštrukciách, kde sa pri viacerých betonážnych úsekoch transportuje zostava debnenia vertikálne, napr. pri výstavbe výškových budov s väčším počtom výškových záberov, pri výstavbe mostných pilierov, síl alebo rozhlasových a televíznych veží. Systém debnenia je založený na posúvaní šplhacej jednotky po betónovacích záberoch, ktorých výška závisí od typu šplhacieho debnenia.

Neustále sa zvyšujúci počet sťažností obyvateľov novostavieb bytových domov na hluk prenikajúci zo susedných priestorov stavby by mal byť podnetom na zamyslenie sa pre projektantov stavieb, ale aj realizačné firmy. Neznalosť problematiky často vyústi do návrhu deliacich konštrukcií, ktoré sa svojimi zvukovoizolačnými vlastnosťami nepribližujú požiadavkám stanoveným normou STN 73 0532.

Z architektonického hľadiska je obvodový plášť dominantným výrazovým prostriedkom. Ako časť, ktorá je vystavená vplyvom prostredia, eliminuje jeho účinky a vďaka estetickému pôsobeniu plní aj architektonickú úlohu. Budovám dodáva charakteristický výraz, ktorý je v architektonickom a urbanistickom priestore dôležitým faktorom pôsobenia. V poslednom období ľahké fasády zaznamenávajú inovácie vo farebnosti povrchov a dokonca aj vo využití vzorov.

V súvislosti s racionalizáciou pracovných postupov uplatnením suchého spôsobu stavania pri prácach v interiéri význam viacvrstvových priečok stále stúpa. S čiastočne alebo úplne prefabrikovanými prvkami deliacich priečok v kombinácii s obkladom sadrokartónovými alebo sadrovláknitými doskami sa možno vyhnúť napr. prácnemu omietaniu, pri ktorom sa znečisťuje priestor a do stavby sa vnáša podstatné množstvo vody.

Ľahký obvodový plášť predstavuje významný architektonický prvok, ktorý budovu nielen chráni, ale aj predáva. Okrem zodpovedajúcich technických parametrov plášťa by fasáda mala spĺňať množstvo ďalších kritérií. Inovácie aj v tejto oblasti napredujú míľovými krokmi. Ktoré z nich víria hladinu ľahkých fasád tento rok? Dočítate sa v nasledujúcich riadkoch.

Pri hromadnej bytovej výstavbe v rokoch 1947 až 1983 sa uplatňovali balkóny ako významný architektonický prvok. Ich konštrukčné a materiálové riešenie vyjadrovalo úroveň poznania v čase ich návrhu a realizácie. Počas tohto obdobia sa zároveň z dôvodov racionalizácie často ignorovali aj základné princípy správnej konštrukčnej tvorby, čo viedlo k mnohým nedostatkom a následným poruchám týchto stavebných konštrukcií.

Zrkadlom ekonomiky je stavebníctvo. A podľa toho slovenského sa u nás stavia stále viac. Tento fakt neplatí iba pre Bratislavu a jej okolie, ale čoraz ráznejšie postupuje aj smerom na východ našej krajiny. Na začiatku každého stavebného diela sú výkopové práce, ktoré sa vykonávajú pomocou stavebnej techniky a strojov. Tie si realizačné spoločnosti prenajímajú alebo kúpia. Trh so stavebnými strojmi však neovplyvňuje iba ekonomický rast, ale i rôzne iné faktory. A preto je na mieste otázka, ako situáciu na stavebnom trhu vnímajú samotní predajcovia stavebných strojov. Na naše otázky odpovedali vedúci predaja spoločnosti Volvo Stavebné stroje Slovensko, s. r. o., Ing. Attila Annus, riaditeľ pre servis a marketing spoločnosti Hydrex, s. r. o., Ing. Marián Hanuska, generálny riaditeľ spoločnosti Hydroterraservis, a. s., Ing. Branislav Hirner a konateľ spoločnosti Terrastroj, spol. s r. o., Ing. Peter Knap.

Napriek tomu, že sa betón stále vyrába v podstate tradičným spôsobom, ktorý nepodlieha veľkým zmenám, vynára sa otázka, aké nové technológie výroby betónu možno uplatniť vzhľadom na dnešné stúpajúce nároky pri realizácii betónových stavebných konštrukcií. Jednou z oblastí betónových produktov, v ktorej sa v nasledujúcich desaťročiach očakáva vývojový posun, je aj oblasť samozhutňujúcich betónov. Počiatky tohto produktu siahajú do roku 1988, keď sa tento betón prvýkrát odskúšal v Japonsku.

Riešenie obnovy podlahových konštrukcií zasiahnutých vodou je v súčasnosti – v období častých povodní – veľmi aktuálne. Podlahovej konštrukcii treba pritom venovať zvýšenú pozornosť. Dôležitý je najmä návrh novej skladby podlahy, ktorá nesmie brániť odparovaniu zvyškovej vlhkosti nachádzajúcej sa v konštrukcii. V opačnom prípade by podlaha mohla byť zdrojom zvýšenej vlhkosti v miestnosti a následne aj nezdravej klímy.

Spriahnutím možno vytvárať prvky, ktoré sú zložené buď z rôznych materiálov alebo z materiálov odlišných vlastností. Ich vzájomnou kombináciou sa tak potláčajú nepriaznivé a zároveň využívajú dobré vlastnosti použitých materiálov. Tento princíp je podstatou vytvorenia spriahnutých drevo-betónových konštrukcií.

Na zabezpečenie tepelnej pohody v priestoroch – interiéroch všetkých miestností v budove používame vhodné vykurovacie sústavy ústredného (centrálneho) vykurovania alebo špeciálne vykurovacie sústavy. Každá vykurovacia sústava ústredného (centrálneho) vykurovania sa skladá zo zdroja tepla, charakteristickej rúrkovej sústavy na rozvod tepla a vykurovacieho telesa. Špeciálne vykurovacie sústavy sa skladajú zo zdroja tepla a vykurovacieho telesa, ktoré sú zabudované v jednom zariadení a nachádzajú sa priamo vo vykurovanom interiéri.

Betón vyžaduje starostlivosť pri ukladaní a spracovaní, doprave, ochrane a ošetrení povrchu v bežných, no najmä v extrémnych podmienkach. Iba tak predídeme chybám, najčastejšie prameniacim z nedodržania základného technologického postupu, ktoré môžu v konečnom dôsledku spôsobiť poškodenie betónu a vysoké finančné škody.

Dňa 1. mája 2006 Francúzsko otvorilo trh práce v stavebníctve. Presný zoznam požadovaných remesiel je špecifikovaný v prvej časti materiálu dostupnom cez francúzsky google: Ouverture progressive du marché du travail français – liste des 61 métiers ouverts. Treba zdôrazniť, že medzi 61 remeslami nefigurujú elektroinštalatéri, inštalatéri, kúrenári atď.

Pri montáži konštrukcií suchej výstavby treba dodržiavať niektoré všeobecné zásady, ktoré zvyčajne určuje výrobca v technologických postupoch pre prácu so svojimi výrobkami. Toto pravidlo, samozrejme, platí aj v prípade sadrokartónových podhľadov. Nedodržiavanie správnych technologických postupov totiž môže viesť k degradácii celej konštrukcie tak z funkčného, ako i z estetického hľadiska.

Dom, ktorý si vyrába vlastný prúd priamo zo slnečného svetla získaného prostredníctvom okien, strechy a fasády – fascinujúca myšlienka. Doteraz však fotovoltika trpí tým, že získané množstvo energie nie je dostačujúce a náklady na fotovoltické zariadenie sú tak vysoké, že štát musí zariadenia* finančne podporovať, aby to bolo pre užívateľa ekonomicky návratné.