Stavebníctvo

S rastúcimi požiadavkami na kvalitu uloženia finálnych povrchov v priemyselnom stavebníctve sa vyvinul v rámci stavebníctva samostatný odbor, ktorý sa zaoberá prípravnými prácami na zaistenie priľnavosti a ukotvenia nových povrchov k súčasnému betónovému či inému podkladu. Odbor možno pomyselne rozdeliť na dva hlavné smery – prípravu nových povrchov a sanáciu súčasných priemyselných podláh.

Poistná hydroizolácia je jednou z neoddeliteľných vrstiev strešného plášťa obytného podkrovia. Aby mohla v skladbe strechy dobre plniť svoju funkciu, dôležitý je vhodný výber poistnej hydroizolácie vo vzťahu ku konštrukcii strechy a jej správne zabudovanie aj vzhľadom na ostatné vrstvy strešného plášťa. Nevyhnutné je tiež dodržiavanie konštrukčných zásad a riešenie detailov. Len správne navrhnutý a realizovaný strešný plášť je funkčný počas celej životnosti objektu.

Človek v procese svojho vývinu hľadal možnosti, ako si uľahčiť prácu pri rozrušovaní zeminy, jej nakladaní a manipulácii s rôznymi druhmi bremien. Na zabezpečenie pracovných technológií začal používať rozličné pomôcky a neskôr aj stroje. Tie sa postupne zdokonaľovali, až vznikli stroje, ktoré boli schopné realizovať i jednotlivé pracovné technológie. Do skupiny mobilných pracovných strojov, ktoré v praxi prostredníctvom vhodného typu pracovného zariadenia (alebo prídavného pracovného zariadenia) zabezpečujú realizáciu širokého spektra pracovných technológií, patria aj rýpadlá.

Spolu s rýchlym rozvojom nových technológií a rastúcou koncentráciou obytných a pracovných priestorov dochádza k neustálemu zvyšovaniu miery ohrozenia životov, majetku a životného prostredia v dôsledku požiarov. Preto sa požiarna bezpečnosť stavieb dostáva do popredia záujmu celej spoločnosti. Na minimalizovanie následkov požiarov slúži okrem aktívnej protipožiarnej ochrany (hydrantové systémy, hasiace prístroje) aj pasívna ochrana – prijatie takých opatrení, aby sa minimalizovalo nebezpečenstvo vzniku a šírenia požiaru. Sem patria aj protipožiarne sadrokartónové konštrukcie.

Umelé osvetlenie sa vo vyspelých krajinách stalo neoddeliteľnou súčasťou každodenného života a len ťažko si vieme predstaviť svoju existenciu bez neho. Ak sa však na umelé osvetlenie pozrieme z energetického hľadiska, zistíme, že svetelná technika je jedným z významných spotrebiteľov elektrickej energie. Na celkovej spotrebe sa podieľa viac ako 10 %, počas špičky asi jednou štvrtinou. Odhaduje sa, že v priemernej administratívnej budove sa na osvetlenie spotrebuje približne 65 % elektrickej energie. Podiel spotreby elektrickej energie na osvetľovanie v priemysle predstavuje v SR asi 10 %. Pri návrhu osvetľovacích sústav preto musíme vychádzať zo zásad maximálnej hospodárnosti.

Sanácia vlhkého muriva je natoľko rôznorodá a komplikovaná problematika, že je veľmi ťažké zvoliť iba jeden postup riešenia, ktorý možno uplatniť vo všetkých prípadoch. Žiadna metóda sanácie vlhkosti nie je univerzálna a zvyčajne treba použiť kombináciu niekoľkých metód. Svoje miesto pri riešení akéhokoľvek sanačného zásahu majú sanačné omietkové systémy, ktoré zaisťujú odvádzanie vlhkosti obsiahnutej v murive, a to bez viditeľných prejavov vlhkosti a degradácie omietok na povrchu muriva.

Aj v súčasnosti sa, bohužiaľ, často stretávame s necitlivým návrhom a realizáciou zobytňovania podkrovných priestorov na dnes už historických nájomných bytových domoch z 19. a zo začiatku 20. storočia. Tieto necitlivé a technicky chybné riešenia majú ďalekosiahle dôsledky – nielen na priestory a materiál strešných skladieb, ale predovšetkým na historický objekt ako celok. Nevhodné riešenie rekonštrukcie strešnej skladby môže okrem zatekania do obytných priestorov naštartovať aj celý rad oveľa závažnejších porúch a defektov. Ide najmä o narušenie statiky a spoľahlivosti celého domu.

V 70. rokoch, keď sa pri budovaní stĺpov niektorých výškových budov použil betón s vyššou pevnosťou v tlaku, než bolo v tom čase bežné, sa takýto betón označoval ako vysokopevnostný. V skutočnosti však išlo len o vylepšené betóny. Neskôr sa na zníženie vodného súčiniteľa začali namiesto dovtedajších plastifikátorov používať superplastifikátory. Veľmi rýchlo sa zistilo, že takto upravený betón získal celý rad ďalších vlastností – vysokú tekutosť, vysoký modul pružnosti, vyššiu ohybovú pevnosť, nižšiu permeabilitu, zlepšenú odolnosť proti obrusu a lepšiu trvanlivosť. Označenie vysokopevnostný už ďalej nevystihovalo celkové vylepšenie vlastností tejto novej skupiny betónu. Preto sa začal čoraz viac presadzovať termín vysokohodnotný betón (VHB).

Spôsob založenia stavby princípom tzv. bielych vaní kladie vysoké technické požiadavky nielen na použitú betónovú zmes pre vlastnú konštrukciu, ale taktiež na riešenie pracovných a dilatačných škár. Predovšetkým tieto miesta môžu byť budúcim zdrojom problémov s netesnosťami a prenikaním podzemnej vody do objektu.

Skratka KMB z nemeckého spojenia Kunstoffmodifizierte Bitumendickbeschichtung predstavuje hrubovrstvovú bitúmenovú izoláciu obohatenú plastom, ktorá sa aplikuje stierkou alebo vo vhodnej konzistencii aj striekaním v jedno- či dvojzložkovej forme.

Silikátové hydroizolačné materiály s kryštalizačnými účinkami (skrátene kryštalizačné hydroizolácie) sú relatívne novým typom hydroizolačných materiálov. Ide o systém na báze cementu určený na aplikáciu na nové, ale aj staršie betónové konštrukcie. Výsledné hydroizolačné vlastnosti tohto systému sú veľmi dobré, závisia však od kvality vyhotovenia (vrátane spôsobu realizácie dilatačných a technologických škár), a najmä od ďalšieho ošetrovania betónu.

Ploché strešné plášte sú v súčasnosti častým konštrukčným riešením najmä pri priemyselných, bytových a občianskych stavbách s väčším pôdorysom. Pri týchto objektoch totiž predstavuje plochá strecha prijateľný kompromis z hľadiska investičných nákladov, konštrukčných možností a architektonického vzhľadu. Kvalita najčastejšie používaných strešných povlakových krytín je už dnes na vysokej úrovni, preto čoraz väčšmi vystupuje do popredia otázka kvalitného spracovania detailov, a to nielen v súvislosti s realizáciou, ale aj pri vypracúvaní samotného projektu. I naďalej platí staré známe izolatérske heslo: Čím menej detailov a prestupov povlakovou krytinou, tým lepšie. Žiaľ, realita je často opačná a dnes sa už zvyčajne nezaobídeme bez umiestnenia niektorých zariadení na strešný plášť. Preto treba týmto prípadom venovať zvýšenú pozornosť tak pri návrhu, ako aj pri realizácii.

Prekonávanie teplotných rekordov prináša otázku širšieho používania klimatizačných zariadení, ktoré je zároveň spojené so zvýšeným odberom elektrickej energie. Ako sú na tieto aktuálne výzvy pripravené spoločnosti pôsobiace na slovenskom trhu?

Termoplastické izolačné fólie sa v súčasnosti vyrábajú viacerými overenými technológiami, medzi ktoré patrí aj valcovanie jednotlivých vrstiev s následnou lamináciou do výslednej hrúbky. Táto technológia tiež umožňuje úpravu fólie na rôzne účely. Jednotlivé lamely môžu obsahovať prísady zabezpečujúce napr. UV stabilitu, odolnosť proti pôdnym mikroorganizmom či ropným produktom, príp. rozdielnu farebnosť. Pri valcovaní do výslednej hrúbky sa môžu zapracovať i ďalšie vrstvy, ktoré zabezpečujú mechanicko-fyzikálne vlastnosti, ako je pevnosť, rozmerová stálosť a prieťažnosť. Takto vyrobené izolačné fólie možno rozdeliť na homogénne (nevystužené) a heterogénne (vystužené).

Vo vyspelých krajinách sa v posledných desaťročiach stala samozrejmou výstavba viacúčelových hál na usporiadanie športových súťaží, koncertov a iných spoločenských podujatí. Sú to rozsiahle architektonicky pôsobivé oceľové a kombinované konštrukcie s veľkými rozpätiami s komplexným vnútorným vybavením, s kapacitou niekedy až 70 000 divákov.