Stavebníctvo

Nebezpečenstvo je definované ako udalosť, ktorá vplýva na projekt a môže viesť k následkom v oblastiach bezpečnosti a ochrany zdravia ľudí, životného prostredia, návrhu stavby, nákladov na návrh projektu, výstavby, nákladov spojených s výstavbou, tretích strán a existujúcich zariadení vrátane povrchových a podpovrchových stavieb a ostatných štruktúr a infraštruktúr, ktoré sú ovplyvnené realizáciou stavebných prác.

Schválením druhého dodatku k medzinárodnej norme ISO/IEC 11801 vývoj štruktúrovaných kabeláží vstúpil do novej etapy. Systémy kabeláží výkonnostnej kategórie Cat.6A schopné prenášať 10 Gigabit Ethernet sú známe už najmenej tri roky, avšak komponenty Cat.6A sa stávajú skutočnosťou až teraz. Cieľom príspevku je poskytnúť informácie potrebné na správnu orientáciu na trhu štruktúrovaných kabeláží a odlíšenie falzifikátov od skutočných systémov a komponentov Cat.6A.

Mostný objekt tvoriaci podstatnú časť križovatky Poprad pozostáva v rámci 1. etapy z vetiev PA, PD a PE. Most prechádza ponad navrhovanú trasu diaľnice D1, existujúcu železničnú trať Košice – Žilina a preložku cesty I/18.

Primárnou úlohou metód environmentálneho hodnotenia budov je poskytnúť komplexné posúdenie charakteristík budovy [1] s použitím daného súboru kritérií a parametrov, ako aj dosiahnuť vyššie environmentálne štandardy. Komplexným posudzovaním budov sa zvyšuje environmentálne povedomie a určuje sa základné smerovanie stavebného priemyslu s cieľom ochrany životného prostredia a dosiahnutia trvalej udržateľnosti.

Diaľničný ťah D1 v Slovenskej republike prebieha po trase Bratislava – Žilina – Prešov – Košice – hranica s Ukrajinou. Po dobudovaní bude príslušný úsek diaľnice súčasťou európskej cesty E50, ktorý z Francúzska prechádza cez Nemecko, Čechy, Slovensko, Ukrajinu a Rumunsko ďalej na juh. Mostné objekty, ktorými sa zaoberá tento článok, sa zrealizovali na križovatkách diaľnice D1 v úseku Vrtižer – Hričovské Podhradie a v úseku Mengusovce – Jánovce.

Oceľ je stavebný konštrukčný materiál, ktorý sa vyznačuje vyváženými vlastnosťami – tvrdosťou, pevnosťou a pružnosťou. Výhodami sú aj ľahká opracovateľnosť a možnosť recyklácie. Patrí cena medzi obmedzujúce kritériá na jej použitie pri návrhu a realizácii konštrukčných prvkov stavebných objektov?

Na rýchlostnej ceste R1, ktorá má cez Nitru a Banskú Bystricu spájať Trnavu s Ružomberkom, majú vodiči k dispozícii nový, 8,4-kilometrový úsek Lehôtka pod Brehmi - Šášovské Podhradie popri Žiari nad Hronom. Po vyše dvoch rokoch výstavby ho vo včera slávnostne otvorili predstavitelia Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) a ministerstva dopravy, reálne ho motoristi môžu oddnes požívať. Medzi Banskou Bystricou a hranicou banskobystrického a nitrianskeho kraja pri Tekovských Nemciach tak budú môcť prechádzať po súvislej rýchlostnej ceste. Ako uviedol riaditeľ NDS Alan Sitár, tento 78-kilometrový úsek je po diaľnici medzi Bratislavou a Žilinou druhým najdlhším súvislým úsekom diaľnice alebo rýchlostnej cesty na Slovensku.

Efektívna ochrana proti hluku v budove sa stáva čoraz dôležitejšou témou pre architektov a projektantov. Život v meste býva rušný, centrá sú plné ľudí, dopravy, hluku. Nielen vonkajší hluk, ale aj vnútorné zdroje zvuku v budove pôsobia rušivo. Trvalý hluk môže dokonca spôsobiť závažné zdravotné problémy. Komfort bývania a práce tak nezaručuje len tepelná pohoda, ale aj ticho v priestore.

Výstavba podzemných mestských rýchlodráh začala v Londýne v poslednej tretine 19. storočia. Od konca 60. rokov 20. storočia zvažovala bulharská vláda v Sofii výstavbu metra. Projekt počítal s tromi pretínajúcimi sa trasami podobne ako v Prahe, so 47 stanicami a dĺžkou 52 km. Stavebné práce sa začali v roku 1978, no výstavba metra sa predĺžila o viac ako 20 rokov.

Demänovská dolina a lyžiarske stredisko Jasná lákajú priaznivcov aktívneho oddychu zo Slovenska i zo zahraničia. Štvorhviezdičkový Wellness Hotel Chopok v Jasnej im k aktívnemu oddychu ponúka aj relax vo wellness centre. Funkčnosť a krása kúpeľov je zabezpečená kombináciou vhodných hydroizolačných systémov.

Cieľom článku je zhrnúť a opísať požiadavky na ochranné systémy v trvalom styku s odpadovou a pitnou vodou, predstaviť výhody minerálnych ochranných systémov, ktoré týmto požiadavkám s technickou rezervou vyhovujú, a preukázať ich dlhodobú odolnosť proti agresívnemu prostrediu odpadových vôd deklarovanú nezávislými štúdiami skúšobných ústavov.

Dobre vzdelaný odborný personál je najväčším kapitálom každej inštalatérskej firmy. Zamestnanci by mali byť vždy na najvyššom stupni technického poznania, lebo len vtedy môže firma ponúknuť vysokokvalitnú prácu a zároveň sa chrániť pred zbytočnými zvýšenými nákladmi, ktoré vzniknú v dôsledku nesprávneho projektovania, zlej montáže alebo chybného uvedenia zariadení do prevádzky. V mnohých prípadoch vznikajú nedostatky práve pre nevedomosti realizátorov.

Znižovanie spotreby energie a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v budovách predstavujú významné opatrenia potrebné na zníženie energetickej závislosti EÚ a emisií skleníkových plynov. Realizácia týchto opatrení by mala prispieť k splneniu záväzkov EÚ vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu k Rámcovej dohode OSN o klimatických zmenách. Očakáva sa významná podpora energetickej bezpečnosti a technologického pokroku, vytváranie pracovných príležitostí a regionálny rozvoj. Aktuálne potreby v tomto smere sa preniesli do prepracovaného znenia smernice o energetickej hospodárnosti budov, ktorá bola schválená Európskym parlamentom (EP) a Radou koncom roka 2009.

Prvý most, o ktorom článok informuje, sa staval metódou postupného vysúvania a je súčasťou diaľnice D1 Sverepec – Vrtižer pri Považskej Bystrici. Premosťuje inundačné územie rieky Váh, vetvu križovatky Centrum a poľnú cestu. Druhý most je situovaný na konci úseku tejto diaľnice, premosťuje rieku Váh a staval sa sčasti na pevnej skruži a sčasti letmou betonážou. Článok sa podrobnejšie zaoberá aj problémom diferenčného zmrašťovania tohto mosta.

Oblúkové trapézové plechy sú vďaka možnosti ohýbania a variabilite vhodným konštrukčným prvkom na vytváranie dynamickej architektúry budov. V súčasnosti už nie je ničím ojedinelým, ak architekt nechá splynúť klasické pravouhlé tvary budovy s polygónmi a oblúkmi.