V časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby 5/2011 sme v rozsiahlom článku informovali o novobudovanom železničnom tuneli Turecký vrch, ktorý sa nachádza na modernizovanom úseku železničného koridoru č. V. Vtedy bol tunel v štádiu výstavby tunelovej rúry a prebiehali práce na betonáži sekundárneho ostenia. V závere článku boli naznačené termíny, v ktorých by sa mal tunel uviesť do prevádzky.
V rámci pokračujúcej prípravy a výstavby diaľničnej siete na Slovensku bola vypracovaná dokumentácia na územné rozhodnutie a stavebný zámer diaľnice D3 Oščadnica – Čadca, Bukov. Na uvedenom úseku sa nachádza aj tunel Horelica. Od roku 2004 je v prevádzke ľavá tunelová rúra s dĺžkou 600 m s obojsmernou premávkou a postrannou únikovou štôlňou. Po dokončení výstavby pravej tunelovej rúry sa tunel bude prevádzkovať ako dvojrúrový tunel v extraviláne, s jednosmernou premávkou s maximálnou dovolenou rýchlosťou 80 km/h.
Projekt Bibratunnel je súčasťou nového dopravného spojenia na trase Norimberg – Erfurt – Leipzig/Halle – Berlín, ktoré tvorí takzvanú severno-južnú magistrálu na trase Berlín – Mníchov (SRN) – Verona (I). Cieľom tohto dopravného projektu je vysokorýchlostné a veľkokapacitné železničné spojenie pre osobnú a nákladnú dopravu s dôrazom na ochranu životného prostredia, pričom dôjde k značnému odľahčeniu pôvodných tratí.
Možnosť lepšej prístupnosti k Transeurópskej dopravnej sieti a dopravnej sieti susediacich štátov si vyžiadala modernizáciu železničnej trate vrátane úseku Nové Mesto nad Váhom – Púchov v železničnom km 100,500 – 159,100 pre traťovú rýchlosť 160 km/h. V rámci nej sa realizovalo niekoľkých stavebných objektov, medzi ktorými je aj železničný dvojkoľajový tunel Turecký vrch dlhý 1 775 m.
Dvojrúrový úpätný tunel Gotthard vo Švajčiarsku s dĺžkou 57 km je nielen najdlhším železničným tunelom na svete, ale vzhľadom na zložité geologické podmienky aj priekopníckym dielom v oblasti baníctva.
Gotthardský úpätný tunel je železničný tunel, ktorý prechádza alpským Gotthardským masívom a po dokončení sa so svojimi 57 kilometrami stane najdlhším železničným tunelom sveta a najrýchlejším prepojením cez Alpy. Práce na veľkolepom projekte sa začali v 90. rokoch 20. storočia, a to súčasným budovaním z oboch smerov. Od roku 2017 by sa tunelom mali preháňať vlaky rýchlosťou až 250 km/h.
Dvojkoľajný železničný tunel Turecký vrch sa nachádza na železničnom koridore č. V Bratislava – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou. Stavba tunela je súčasťou modernizácie železničnej trate v úseku Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce v dĺžke 17,5 kilometra. Modernizácia spomínaného úseku začala v septembri 2009. Práce budú ukončené do konca mája 2013. Stavba je financovaná z prostriedkov Kohézneho fondu Európskej únie v rámci Operačného programu Doprava.
Hoci sa úvahy o použití metódy Naprojektuj a postav (Design – Build) podľa zmluvných podmienok Žltej knihy FIDIC na výstavbu cestnej infraštruktúry sporadicky objavovali aj v predchádzajúcich obdobiach, až rok 2011 priniesol rozhodnutie Národnej diaľničnej spoločnosti o jej použití pri obstarávaní stavieb diaľničných úsekov. Hlavným impulzom pre toto rozhodnutie bola neaktuálnosť projektových dokumentácií úsekov, ktoré mali byť pôvodne vybudované prostredníctvom projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP).
V nasledujúcich riadkoch vám prinášame rozhovor s predsedom Slovenskej tunelárskej asociácie a riaditeľom úseku zahraničného podnikania spoločnosti Doprastav, a. s., Ing. Róbertom Turanským.
Slovinská diaľnica A1 Šentilj – Srmin je pre milovníkov severného Jadranu, cestujúcich do Chorvátska cez Slovinsko, určite známy úsek diaľnice. Tí, ktorí ju využívajú, vedia, že pohodlne pocestujú od rakúsko-slovinskej hranice cez Ljubljanu až do prístavného mesta Koper. Tu sa však ich pohodlná jazda končí a v letných mesiacoch narazia na niekoľko kilometrové zápchy vedúce až po chorvátsku hranicu.
Pražský okruh je svojim významom najväčšou a najdôležitejšou dopravnou stavbou v Českej republike. Po jeho dokončení budú prepojené všetky cestné a diaľničné ťahy smerujúce radiálne do hlavného mesta Prahy. Pražský okruh je rozdelený na 11 úsekov, označených SOKP 510 – 520. Z toho sedem úsekov je už v prevádzke a štyri sú v štádiu prípravy.
V záverečnej časti príspevku prinášame informácie o troch železničných tuneloch, na ktoré je v súčasnosti vydané územné rozhodnutie a je spracovávaný stupeň dokumentácie na stavebné povolenie. Tunely Zámčisko, Červený Kút a Palúdza tak doplnia sieť nových projektov v oblasti tunelovej výstavby na Slovensku.
V predchádzajúcom čísle časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby sme vás informovali o nových projektoch v oblasti tunelovej výstavby. Nasledujúci príspevok opisuje navrhnuté riešenia troch z piatich tunelov v projektových stupňoch, v akých sa v súčasnosti nachádzajú. Všetky tri sú razené pomocou Novej rakúskej tunelovacej metódy (NRTM).
Najmodernejšie trendy v oblasti technologického vybavenia a riadiacich systémov sa odzrkadľujú aj pri budovaní cestných stavieb. Najviditeľnejší progres v technologickom zabezpečení cestných stavieb je zrejmý v cestných tuneloch, ktoré si vyžadujú použitie vyspelého technologického vybavenia na zaistenie maximálnej spoľahlivosti a bezpečnosti. Prostredie v tuneloch je špecifické aj zvýšenou korozivitou, znečistením a vlhkosťou, čomu sa musia prispôsobiť použité materiály a zariadenia.
Výstavba podzemných mestských rýchlodráh začala v Londýne v poslednej tretine 19. storočia. Od konca 60. rokov 20. storočia zvažovala bulharská vláda v Sofii výstavbu metra. Projekt počítal s tromi pretínajúcimi sa trasami podobne ako v Prahe, so 47 stanicami a dĺžkou 52 km. Stavebné práce sa začali v roku 1978, no výstavba metra sa predĺžila o viac ako 20 rokov.
