Poplatok za rozvoj dáva investorom jasný signál: Prichádzaš do územia, zaťažíš ho svojou investíciou. Preto musíš prispieť aj na verejnú infraštruktúru.
Developeri
Z Richarda Rybníčka sa opäť stal krízový manažér. Po záchrane niektorých médií z pozície primátora obnovuje a zachraňuje aj Trenčín.
Roky divokých investícií, keď oddelenia územného plánovania a stavebné úrady ťahali za veľmi krátky koniec, sú preč. Sami developeri dnes volajú po jednoznačných a jasných pravidlách hry. Dočkáme sa ich?
Zaplatili by ste ako investor desiatky tisíc eur za poplatky za územné konanie či stavebné povolenie? Čo ak by vás to odbremenilo od rôznych neočakávaných vedľajších výdavkov? Architekt Andrej Gajdoš pochádza zo Slovenska a jeho skúsenosti z New Yorku či Abú Dhabí nám nastavujú zrkadlo s obrazom, aký sme azda ani nechceli vidieť.
Keďže výstavbu bytov sa po kríze podarilo slušne resuscitovať, pozreli sme sa pod developerskú pokrievku, čo všetko dnes čaká investorov v rezidenčnom segmente od prvého nápadu až po kolaudáciu. O úspechu projektu sa totiž rozhoduje dávno predtým, než architekt nakreslí prvú čiaru.
Prepojenie fínskeho YIT so slovenskou spoločnosťou Reding prinieslo na miestny realitný a developerský trh silného a navyše úplne sebestačného hráča. Pre fotografa bol Tom Sandvik so svojou úspornou severskou neverbálnou komunikáciou tvrdý oriešok. Senior viceprezident spoločnosti však prezradil, že ich ambície v rezidenčnom segmente siahajú vysoko.
Na strednom Slovensku je o veľkých investorov núdza. Výnimkou je Peter Valach a jeho spoločnosť VAV invest. Roky zbiera skúsenosti, má vlastný názor a nebojí sa ho povedať.
Od prvých úvah o investičnom projekte až po ukončenie samotnej realizácie plynie časový úsek, ktorý sa investori zvyčajne usilujú skrátiť na čo najkratšiu možnú lehotu. Ich prístup je pochopiteľný, reagujú na spoločenskú objednávku či aktuálny vývoj trhu. Pozrime sa, či je tento postoj aj správny a aký je návod na úspešné zvládnutie celého procesu prípravy projektu až po realizáciu.
Developerské projekty patria do oblasti projektového financovania, ktoré väčšinou zabezpečujú banky. Podľa Martina Bielika zo spoločnosti Colliers International existuje na Slovensku 20 bánk financujúcich nehnuteľnosti, pričom od developerov vyžadujú pri financovaní projektov približne 40 až 45 percent vlastných zdrojov. Aj v súčasnom období, ktoré sa čoraz častejšie označuje ako postkrízové, však zostávajú bankové domy opatrné a na prípadné riziko jednoducho nemajú chuť.
„Developer musí mať kreatívnu dušu, ktorá ho prevedie do spôsobu myslenia jeho klientov,“ hovorí Pavel Pelikán, ktorý vie, o čom hovorí. Je výkonným riaditeľom a zároveň podpredsedom predstavenstva developerskej spoločnosti J&T REAL ESTATE, a. s., ktorá patrí k najväčším „žralokom“ slovenského developmentu. Takmer by sa dalo povedať, že spoločnosť je jeho synonymom, a to so všetkými sprievodnými javmi, ktoré k tomu na Slovensku patria: závisť, kontroverznosť, ale aj úspešné stratégie a nadčasovosť projektov.
Spoločnosť Ballymore Properties vznikla pred takmer 30 rokmi v Írsku, na Slovensko ju priviedol developerský projekt výstavby nákupného centra na brehu Dunaja. Eurovea však nie je len nákupným centrom. Vybudovanie tohto komplexu prinieslo obnovu veľkej časti nábrežia (okrem iného napríklad aj schátraného Skladu č. 7) a určilo urbanistický štýl štvrte.
Fantastické predstavy najväčších vizionárov ľudstva sa často plnia. Da Vinciho lietajúce stroje, Vernove ponorky… To všetko je dnes realitou. Vedecko-fantastická literatúra sa stala inšpiráciou pre mnohé nápady, ktorým v čase publikovania kníh nikto neveril, a oblasť architektúry a bývania nie je výnimkou. Na Slovensku sa však „odvážnym“ projektom zatiaľ veľmi nedarí, aj keď vo svete je takýchto sci-fi príkladov realizovaných neúrekom. Prečo je to tak?
Na článok Dr. Milana Horňáka Záchranný archeologický výskum – strašiak investorov? reaguje Ing. arch. Pavol Kollár, člen redakčnej rady časopisu ASB. Do diskusie sa zapojilo aj Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, ktoré zaujalo stanovisko k príspevku Ing. arch. Pavla Kollára.
Záchranné archeologické výskumy sú súčasťou procesu príprav na realizáciu investičných zámerov. Developeri ich často chápu ako prvok, ktorý síce vyžaduje dikcia zákona ako jednu z podmienok na úspešné zavŕšenie kolaudačného procesu, ale ktorý súčasne zapríčiňuje časový sklz a predraženie projektu. Táto „legenda“ sa však nemusí vždy zakladať na pravde. Dobrá koordinácia práce medzi investorom a vykonávateľom archeologického výskumu môže zaručiť bezproblémovú realizáciu projektu a optimalizáciu nutných nákladov. Hlavným cieľom článku je poukázať na legislatívne pozadie tohto procesu a na rôzne možnosti a varianty vykonávania záchranných archeologických výskumov.
Slovensko-rakúske obchodné vzťahy sú na dobrej úrovni odvtedy, čo to začalo byť možné, teda od pádu železnej opony. Najmä v posledných rokoch Rakúsko osciluje na vrchných priečkach rebríčka najväčších investoroch u nás. Vzťahy s našimi západnými susedmi sú však výhodné pre obe strany; investície, developerské produkty, kapitálové spoločenstvá na medzinárodnej úrovni – toto všetko znamená pozitívny stimul pre ekonomiku a hospodárstvo krajiny. Situácia je však v súčasnosti neistá a nikto nevie s istotou predpovedať, ako sa bude vyvíjať. Na názor sme sa opýtali Mag. Patricka Sagmeistera, obchodného radcu Rakúskeho veľvyslanectva na Slovensku.
