Aktívne získavanie prostriedkov na projekty financované Európskou úniou, identifikácia so stavebným rozvojom najmä v oblasti infraštruktúry, životného prostredia a dopravy, napomáhanie pri zvyšovaní kvality a kvalifikácie stavebnej práce – to je len niekoľko úloh v činnosti Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS). Jeho prezidentom je od júna minulého roka Ing. Zsolt Lukáč, ktorý túto funkciu bude zastávať až do roku 2012.
Zreálnenie cien nehnuteľností a ich stabilizácia, sústredenie sa na dokončovanie projektov s dôrazom na ich kvalitu, prispôsobovanie projektov potrebám koncového užívateľa, zvýšené aktivity v oblasti cestovného ruchu – to je niekoľko momentov, ktoré budú charakterizovať prečisťujúci sa trh slovenského developmentu. A hoci slovenské stavebníctvo by sa tohto roku malo len nesmelo odlepiť od dna, je to dôvod na mierny optimizmus. Aj o tom je nasledujúca diskusia predstaviteľov popredných developerských spoločností.
Čísla o vývoji stavebného sektora sú neomylné. Štatistický úrad Slovenskej republiky zaznamenal v prvom polroku 2009 objem stavebnej produkcie vo výške 2,58 miliárd eur (približne 77,7 miliárd Sk). Znamená to o 9,2 percent menej ako v rovnakom období minulého roka. Fakty hovoria o tom, že stavebníctvo už pociťuje prvé vplyvy finančnej krízy. Ako súčasnú situáciu vnímajú zainteresovaní, sme zisťovali u výrobcov stavebných materiálov, ako aj medzi realizačnými firmami.
V decembrovom čísle časopisu sme venovali developmentu a finančnej kríze rozsiahlu analýzu. Mnohí odborníci v tom čase ešte presne nevedeli, aké následky bude mať kríza na ekonomiku a stavebný priemysel na Slovensku. Dnes však možno situáciu stále viac prirovnať k poznámke Romana Karabelliho, vedúceho marketingu a PR oddelenia zo spoločnosti HB Reavis: „V čase globálnej ekonomiky platí viac ako kedykoľvek predtým, že ak si Amerika kýchne, zvyšok sveta dostane chrípku.“ O tom, ako vidia súčasný stavebný trh developeri, čo sa zmenilo za posledný polrok, kam sa uberajú ich plány a na čom sa dá ušetriť, nám porozprávali predstavitelia popredných developerských spoločností. V jednom sa však úplne zhodujú – šetriť sa nedá na kvalitných pracovníkoch, externých odborníkoch, kvalite materiálu a realizácii projektov.
Slovensko je síce malá krajina, ale s veľkým prírodným bohatstvom. To vytvára predpoklady na to, aby sa stal cestovný ruch dôležitým odvetvím slovenského hospodárstva a významným produktom určeným rovnako domácim spotrebiteľom, ako aj na export. Po dlhom období sporadických a nesystematických investícií do turizmu v období totality sme boli v posledných desiatich rokoch, až do polovice minulého roku, svedkami zvyšovania dopytu po slovenských destináciách, z čoho pramenil záujem drobných, ale aj stredných a strategických investorov o toto odvetvie. Minulý rok sa pozitívne nastavené smerovanie cestovného ruchu zmenilo a jeho rast sa dočasne spomalil.
Stavebný vývoj v prvom polroku 2008 zaznamenal na Slovensku desaťpercentný medziročný rast, čo značí vzostup stavebnej produkcie v porovnaní s predchádzajúcim rokom. V súčasností sa však aj naša krajina nachádza v bode, z ktorého možno pozorovať približovanie mračien globálnej finančnej krízy. Zaspať na vavrínoch sa neoplatí, keďže konjunktúra v nasledujúcom období podľa predpokladov odborníkov zbrzdí svoje tempo.
Doterajšie podmienky rozvoju slovenského stavebníctva priali, v nasledujúcich mesiacoch sa však bude musieť vyrovnať s prenikajúcimi vplyvmi globálnej finančnej krízy. V akom rozsahu slovenské hospodárstvo zasiahne, je však stále otázne. Ešte predtým, než sa pozrieme, ako vnímajú aktuálnu situáciu hráči stavebného odvetvia, zmapujeme súčasné dianie a scenáre ďalších udalostí v segmente financovania nehnuteľností očami ekonómov. Na otázky nám odpovedala profesorka Božena Chovancová z Katedry bankovníctva a medzinárodných financií Národnohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, Peter Schmidt z oddelenia špecializovaného korporátneho financovania ČSOB, analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová a Radoslav Jakab z oddelenia financovania nehnuteľností Slovenskej sporiteľne, Juraj Valachy, analytik Tatra banky, a Greta Slaninková, vedúca oddelenia financovania nehnuteľností UniCredit Bank.
Bohatá ponuka nehnuteľností, predaj veľkých developerských projektov, klesanie cien realít, vyčkávacia taktika kupujúcich – aj tak možno charakterizovať súčasnú atmosféru na slovenskom realitnom trhu. Finančná kríza je aj na Slovensku, aj keď jej vplyv viacerí odborníci označujú za nepriamy. Plánovanie mnohých projektov sa zastavilo, zrealizované diela čakajú na svojich kupcov, resp. nájomníkov. Zdá sa, že odzvonilo predovšetkým špekulatívnemu podnikaniu. Odborníci sa zhodujú v názore, že kríza očistí trh od nekvalitných projektov a paradoxne zachráni mnohých developerov pred bankrotom. Na druhej strane, negatívny dopad krízy pocítia predovšetkým menej rozvinuté regióny Slovenska. Situácia si vyžaduje pružnú reakciu developerov, ako aj štátu.
Niekdajšie štúdium psychológie považuje Martin Šujanský za výhodu vo svojej súčasnej práci, no knihy z psychológie už dávnejšie odložil. Nahradili ich dejiny architektúry a jej horúca súčasnosť, ako aj tituly o riadení spoločnosti a finančných tokoch. Má za sebou desať rokov v pozícii predsedu predstavenstva investično-developerskej spoločnosti Grunt, a. s., ktorá sa orientuje na rozvíjanie väčších územných celkov v rezidenčnom segmente. Ako „roduverní prešpuráci“ považujú jej vedúci členovia hlavné mesto za „zgruntu“ dobré miesto na pole svojej pôsobnosti. To množné číslo nie je náhodné, lebo aj Martin Šujanský sa považuje za jedného z tímu.
Môže developing pozdvihnúť úroveň miest a mestských častí? Roger Dunlop, šéf pre stredourópsku a východoeurópsku pobočku Quinlan Private Golub, verí, že áno. Jedna z najväčších developerských spoločností sa na Slovensku predstavila prostredníctvom projektu Troch veží, na ktorom spolupracovala so slovenskou spoločnosťou Cresco Group. V bratislavskej Petržalke vybuduje administratívny objekt Emporia Towers a v spolupráci s Cresco chystá aj výstavbu megaprojektu Južné mesto. Pritom sú to len jedny z mnohých projektov, pod ktoré sa môže Roger Dunlop podpísať. Člen britskej Kráľovskej inštitúcie úradných dozorcov (RICS) sa už dvadsaťpäť rokov venuje developingu. „A to napriek tomu, že som za to nedostal žiadne ocenenie“, nezaprel v sebe britský zmysel pre humor. V dynamickom svete nehnuteľností nazbieral množstvo skúseností, o ktoré sa neváhal s nami podeliť.
Vzťah architektúry a developmentu sa vo veľkej miere vníma ako protikladné spojenie kvality a biznisu. Development sa na Slovensku ešte stále celkom nezbavil nálepky, ktorá ho označuje za príčinu negatívneho smerovania architektonického a urbanistického rozvoja miest. Môžu za to najmä niektoré realizované projekty – tie vo vidine zisku zanedbali architektonickú či funkčnú stránku stavby, príp. jej začlenenie do kontextu mesta. Analýza však napovedá, že práve kvalita, ktorú určitá časť developerov doteraz obchádzala, bude pri postupnom obmedzovaní stavebných možností a dopytu rozhodujúcim faktorom a v budúcnosti výrazne ovplyvní aj ceny nehnuteľností.
Ceny slovenských realít zaznamenali v uplynulom období prudký nárast. Ten spôsobili predovšetkým vzťah ponuky a dopytu na realitnom trhu, úverová politika, ako aj celkový makroekonomický vývoj krajiny. Poznatky analytikov z renomovaných konzultačno-poradenských firiem v oblasti realít naznačujú celkovú stabilizáciu, ktorá bude developerov nútiť ponúknuť klientom viac kvality. Ďalej sa odborníci zhodujú v názore, že prechod na euro výrazne nezvýši ceny na realitnom trhu. Vzhľadom na nasycovanie trhu sa bude klásť väčší dôraz na pridanú hodnotu nehnuteľnosti. Tá sa môže prejaviť v type nehnuteľnosti, jej dispozičnom riešení, ponúkaných štandardoch vybavenia, dopravnej dostupnosti či kvalite životného prostredia okolia.
Zdá sa, že slovenské eldorádo realitných zlatokopov začína vidieť na svoje hranice. Cenový strop niektorých oblastí stavebného trhu je už na dosah, v jednotlivých segmentoch sa už dokonca vytvára nad dopytom ponukový previs. Prevažuje názor, že zlaté obdobie slovenských developerov končí, pričom dôvodom je najmä príchod veľkých zahraničných investorov. Očakáva sa, že vstupom Slovenska do eurozóny sa budú musieť domáci hráči uspokojiť s čoraz nižšími výnosmi a čoraz tvrdšou konkurenciou. Zároveň však možno súhlasiť s Gáborom Zászlósom zo spoločnosti TriGránit, že aj v hlavnom meste je stále priestor na investovanie. Development na Slovensku však musí prejsť na vyšší stupeň ponúkaných služieb a štandardu.
Napriek tomu, že sme sa s Romanom Brestovanským, generálnym riaditeľom IBM Slovensko, prišli pozhovárať najmä o inteligentných technológiách, leitmotívom celého rozhovoru boli, prekvapivo, ľudia. Tvrdí totiž, že na inteligentných technológiách nesmie záležať viac než na cieľoch, ktoré sledujú. Podľa neho sú len nástrojom, ktorý má slúžiť ľuďom a hneď ako by sme im prisúdili väčší význam, viedlo by to len k problémom. Aj na úspechu firmy sa podpisujú ľudia. Rád sa obklopuje spolupracovníkmi, ktorí vyžarujú pozitívnu energiu – nie tými, ktorí ho o ňu oberajú, ale tými, ktorí vedia presvetliť celé svoje okolie. Sám je podobný.
Šéfuje slovenskej pobočke luxemburskej spoločnosti Orco Property Group, ktorá sa venuje investorskej a developerskej činnosti, správcovstvu nehnuteľností a manažmentu fondu nehnuteľností v oblasti realít a hotelierstva v strednej Európe. Na Slovensku sa venuje viacerým bytovým, polyfunkčným a obchodným projektom, ktoré sú charakteristické zaujímavou architektúrou. Pri obchodoch oceňuje najmä to, keď platí slovo a priama dohoda. Hľadali by ste za týmto opisom šarmantnú a krehko pôsobiacu ženu? Lucia Švecová.
