Urbanizmus

Udržateľnosť miest je v súčasnosti často skloňovanou otázkou odbornej verejnosti. Stále viac sa hovorí o takzvanom Novom urbanizme, ktorý je reakciou na dôsledky masívnej suburbanizácie. Ideový prúd stavia na využívaní technologických inovácií a poznatkov z rôznych vedných odborov pri zabezpečovaní dlhodobej kvality života v mestách. Princípy a metódy vytvárania udržateľného prostredia sa síce neustále vyvíjajú, ale developerské projekty málokedy sledujú aj iný výskum ako ten trhový. Určitú mieru zodpovednosti za tento stav nesú aj miestne samosprávy, ktoré nedokážu pružne reagovať na tlak súkromných investícií a presadzovať verejný a sociálny záujem.

V súčasnosti možno nájsť množstvo definícii pojmu mesto. Väčšina z nich ho charakterizuje ako komplexný systém architektonicko-priestorových, spoločensko-ekonomických a kultúrnych premenných, ktoré sú lokalizované na určitom nezameniteľnom teritóriu. Miera urbanizácie neustále narastá a mesto sa stáva rozhodujúcou arénou ďalšieho spoločensko-ekonomického vývoja. Je nielen miestom stretu svetonázorov či politických programov, ale tiež miestom tvorby spoločenskej paradigmy. Takmer všetky dôležité výdobytky ľudskej civilizácie sa uplatnili práve v mestskom prostredí, a mesto je tak dejiskom väčšiny spoločenských konfliktov, projekčným plátnom najrôznejších názorových platforiem a protikladov. Nielen v dôsledku tohto potenciálu je mesto predmetom rôznych analógií. Pozrime sa na niektoré z nich podrobnejšie.

Azda žiadna iná téma súčasnej architektúry nežije väčšou dynamikou ako mesto. Nezaobíde sa bez nej žiadne väčšie svetové stretnutie architektov a urbanistov či prestížne prehliadky súčasnej architektonickej tvorby a ich vízií. Prečo? Anglický teoretik architektúry Richard Burdett odpovedá veľmi jasne: „Všetci raz budeme v mestách.“ Burdett vie, o čom hovorí, veď niekoľko rokov pôsobil ako poradca starostu Londýna pre architektúru. „Súčasná naliehavosť rozkošateného obsahu fenoménu mesto má množstvo kapitol a riešení,“ zamýšľa sa zase konceptuálny americký architekt Peter Eisenman. „Záleží aj na architektoch, aby príbehy miest získali novú tvár a priliehavejší kabát pre ľudí, ktorí ich svojím životom píšu.“

Je dosť frustrujúce písať o urbanizme Bratislavy pár dní po návrate z Turína. Oproti mestskej atmosfére a kvalite života v tomto kompaktnom a bohatom severotalianskom meste mi všetko v Bratislave pripadá ešte viac provinčné a deformované. Ulice tam sú síce plné áut, ale bez kolízií, ľudia sa pohybujú v prekrytých galériách, mestská doprava má vyčlenené koridory. Väčšina našich občanov nezažila fungujúce veľkomesto. Na problémy si obyvatelia Bratislavy postupne zvykli. Riešia sa až tie nedostatky, ktoré presiahnu hranicu trpezlivosti priemerného Slováka. Po čase praskne ďalší problém, a tak sa tie neriešené resty histórie kopia. Netuším dokedy.

Prvá časť článku sa zaoberala využitím geografických informačných systémov (GIS) pri tvorbe 3D modelov sídla. Uvedená technológia však ponúka využitie aj v omnoho menších mierkach. Druhá časť približuje nové možnosti virtuálneho trojrozmerného zobrazenia pri  vytváraní priestorových modelov krajiny. 3D krajinný model nachádza uplatnenie nielen v územno-plánovacích procesoch,  odborných  analýzach, ale aj ako informačný a propagačný materiál na rozvoj služieb.

Budúcnosť miest spočíva v ich minulosti, z ktorej musia vychádzať a ďalej sa rozvíjať. Chandigarh, dieťa Le Corbusierovho génia, má dnes niečo cez 50 rokov a v jeho prípade sa musíme predovšetkým poučiť z chýb, ktoré tento ambiciózny projekt priniesol. Je odpoveďou na manifest CIAM z roku 1933 a na víziu moderného indického mesta.

Progresívne formy uplatňovania geografických informačných systémov a s nimi spojená tvorba 3D modelov sídiel či území sa stále viac využíva v plánovacích procesoch v urbanizme a architektúre. Široké využitie nachádza predovšetkým pri tvorbe analytických štúdií priestorových vzťahov objektov v sídle. Medzi ešte stále horúce projekty, pri ktorých bol použitý fotogrametrický spôsob mapovania s následným vyhotovením 3D modelu sídla, patrí aj Štúdia výškového zónovania v Mestskej pamiatkovej rezervácii a v jej ochrannom pásme, ktorú dalo vypracovať mesto Brno. Druhý diel priblíži využitie leteckého snímkovania pri analýzach krajiny a s ním spojenú tvorbu 3D modelov krajiny.

Lokalita bratislavskej Vydrice má mimoriadny význam nielen v rámci Bratislavy či Slovenska. Na toku Dunaja nepoznám inú nezastavanú mestskú lokalitu v takej tesnej blízkosti historického centra mesta. Lokalita Vydrice pôsobí ako periféria, a pritom je v úplnom centre Bratislavy.

Uplynulý mesiac bola na Magistráte hl. mesta SR Bratislavy a miestnom úrade Bratislava-Staré Mesto odovzdaná a odbornej verejnosti prezentovaná urbanisticko-architektonická štúdia zóny Chalupkova – Landererova. Vypracoval ju tím firmy ADOM . M STUDIO, s. r. o., pod vedením dvojice architektov – Ing. arch. Jela Plencnerová a Ing. arch. Martin Paško. Jej súčasťou je aj Dopravné posúdenie zóny z hľadiska vplyvu pripravovaných investícií na dopravný systém Mesta Bratislavy s prognózou do roku 2020. Štúdia tak vytvára reálny základ pre ďalšiu výstavbu v tejto investorsky atraktívnej lokalite Bratislavy.

S urbanistom Petrom Gerom, ktorý bol dlhé roky šéfom stavebnej správy Hamburgu, sme sa stretli v príjemnej kaviarni na pešej zóne bratislavského Starého Mesta. Cítila som sa s ním tak dobre, že som si ani neuvedomila, že vedľa nás zastala dodávka. Môjho spoločníka však po celý čas hučiaci a dymiaci motor na pešej zóne rušil. Skutočne, stačilo otočiť kľúčikom a bolo by všetko v poriadku. Možno človek žijúci v Hamburgu takéto javy tak často nevidí, a preto ho stále prekvapujú. My sa s nimi stretávame denne, a tak nás to vôbec nezaráža. Aj to je príznačné pre naše stretnutie, z ktorého vám prinášame urbanistove myšlienky. Podľa neho totiž naše spávanie v priestore i hrubosť a agresivita veľmi závisia od toho, s akými formami sa stretávame v každodennom živote – a architektúra je jednou z tých, čo nás ovplyvňujú najviac. Nechajme však hovoriť Petra Gera.

Jedinečný architektonický výsledok, Arena Zagreb, multifunkčná hala, ktorá sa stane dominantou mesta Záhreb, bola po prvýkrát predvedená chorvátskej verejnosti. Spoločný projekt vlády Chorvátskej republiky, Mesta Záhreb a TriGranit Development Corporation – INGRA konzorcia bol predstavený v Palace Dverce primátorom mesta Záhreb, Milanom Bandičom, výkonným riaditeľom INGRA, Igorom Oppenheimom a výkonným riaditeľom TriGranit Development Corporation, Lórántom Varga.