Peter Beňuška: Príbeh novodobej Vydrice
Lokalita bratislavskej Vydrice má mimoriadny význam nielen v rámci Bratislavy či Slovenska. Na toku Dunaja nepoznám inú nezastavanú mestskú lokalitu v takej tesnej blízkosti historického centra mesta. Lokalita Vydrice pôsobí ako periféria, a pritom je v úplnom centre Bratislavy.
Aby sme však rozumeli genéze pripravovaného projektu, skúsme si krátko pripomenúť niektoré fakty. Medzinárodný význam tejto lokality si mesto a urbanisti uvedomovali už dávno. V roku 1990 sme pripravovali súťaž UIA a UNESCO na Dunajské nábrežia s dôrazom práve na oblasť Vydrice a Zóny Pribinova. Súťažné podmienky boli síce pripravené, mesto nemalo primerané prostriedky na dostatočné ocenenie víťazov, a tak súťaž, žiaľ, neprebehla. Bolo nevyhnutné hľadať iné možnosti, v ktorých by sa mohli získať a konfrontovať názory v medzinárodných súvislostiach. Pred 12 rokmi tak prebehla súťaž Europan 4, ktorej víťazmi sa stali mladí architekti z Ríma, ktorí sa, mimochodom, umiestnili na prvých miestach aj v minuloročnej súťaži. Žiaľ, ich vtedajší návrh sa nezrealizoval a nedostali v meste ani žiadnu z iných tvorivých príležitostí.
Považujem za chybu, že mesto potom predalo tieto pozemky súkromnému investorovi. Prvý majiteľ pozemkov tiež vypísal v roku 2002 na toto územie súťaž. Ani výsledky tejto súťaže sa však nerealizovali. V rokoch 2005 až 2006 spracoval ateliér AUREX v spolupráci s ateliérom BOGÁR KRÁLIK URBAN urbanistický koncept riešenia, ktorý mestské zastupiteľstvo prijalo ako spomínaný územný plán zóny Vydrica-Podhradie. V tejto fáze je dôležité aj to, že územný plán tejto zóny sa podrobne prerokovával nielen s príslušnými orgánmi vrátane pamiatkarov, ale aj s verejnosťou. Práve spomínaný územný plán zóny bol záväzným podkladom pri vypísaní minuloročnej architektonickej súťaže na riešenie Vydrice.
Takže ak má dnes niekto námietky k objemom a rozloženiu navrhovaných hmôt, mal možnosť zapojiť sa do verejnej diskusie k územnému plánu zóny Vydrica-Podhradie a oponovať – ale nie dnes. Nie je konštruktívne opäť otvárať túto otázku a donekonečna diskutovať…
Som presvedčený, že zástavba má byť určite moderná. Repliky historickej zástavby by boli neopodstatnené – kým v minulosti bola Vydrica perifériou za hradbami, dnes je svojou polohou súčasťou najužšieho centra mesta.
Víťazný projekt blokov V5, V7 od mladého poľského architekta Lukasza Gawlasa
Ako jediné negatívum vnímam to, že sa nepodarilo včleniť do predmetu súťaže aj prepojenie toku urbánneho života medzi Hviezdoslavovým námestím či Panskou ulicou popod Nový most s územím Vydrice. Pritom táto otázka sa pre fungovanie mesta bude musieť nevyhnutne vyriešiť, a to čo najskôr – pešie napojenie Vydrice je základným predpokladom dobrého riešenia. Verme, že sa nezaoberáme mestom ako parciálnym návrhom jednotlivých území, ale ako celkom. Dobré mesto totiž nemôže byť členené podľa vlastníckych vzťahov na jednotlivých parcelách, ale podľa urbanistických zákonitostí.
Peter Beňuška
– architekt a urbanista, člen Redakčnej rady ASB. Je zakladateľom a predsedom občianskeho združenia Dom Európy. Je autorom mnohých územných plánov doma i v zahraničí. Navrhoval a realizoval viaceré obytné zóny v Alžírsku. V rokoch 1990 až 1994 pôsobil ako viceprimátor a hlavný architekt mesta Bratislavy. Založil Úrad životného prostredia Bratislavy, bol jeho prvým prednostom. Je členom Európskej akadémie v Paríži, expertom programu EÚ URBACT.
Peter Beňuška
Vizualizácie: Zilion, a.s.
