Bývanie v satelite však nie je totožné s bývaním v meste. Prečítajte si zaujímavý pohľad architekta na bývanie v satelitnom sídlisku v článku Rodinný dom za každú cenu môže byť zlatou klietkou.
Z hľadiska architektonického považujeme jestvujúce objekty č. 14 a 15 za kultúrne dedičovo industriálnej architektúry, ktoré je nutné v maximálnej miere rešpektovať. Najmä fasády objektov s nezameniteľnou materiálovou skladbou (tehlové murivo, obnažený skeletový raster, oceľové okná vrátane dobovej farebnosti) sú hodnoty, ktoré návrh v plnej miere rešpektuje, či skôr reanimuje.
Problémy miest sú aj našimi problémami. Urbanistický rozvoj na Slovensku býva často kritizovaný. Tolerancia čiernych stavieb, nekoncepčný rozvoj, netransparentné stavebné konania, nedostatočná komunikácia s obyvateľmi. S vedúcim Ústavu urbanizmu a územného plánovania a členom predstavenstva Slovenskej komory architektov prof. Ing. arch. Bohumilom Kováčom, PhD., a s podpredsedom Slovenskej akadémie vied, sociológom Mgr. Ľubomírom Falťanom, CSc., sme sa zhovárali o tom, ako to s problematikou územného rozvoja u nás vyzerá a ako by to v ideálnom prípade vyzerať malo.
V polovici apríla vznikol v Bratislave Inštitút urbánneho rozvoja (IUR), ktorý združuje subjekty pôsobiace v developerskom segmente na Slovensku a súčasne chce vytvoriť partnerský vzťah medzi mestskými samosprávami, štátnymi orgánmi, verejnosťou a developermi. O ambíciách a filozofii IUR sme sa porozprávali s jeho predsedom Romanom Talašom a jedným z podpredsedov Drahanom Petrovičom.
Mesto na Dunaji s unikátnym potenciálom rieky pri rozvojových ideách, ale aj mesto, v ktorom pravidelne kolabujúca doprava ešte síce nie je na hranici klinickej smrti, ale jej stav je už veľmi vážny. Je tu dôraz na intenzívny rozvoj všetkých mestských častí, ale sú tu aj problémy pri utváraní obrazu mesta, ktoré v súčasnosti z niektorých pohľadov vyzerá ako štrbavá krásavica. Aj to je Bratislava, ktorá sa od roku 2007 riadi novým územným plánom. Ten od 1. júla tohto roku čakajú zmeny, ktoré by mali reagovať na aktuálne potreby hlavného mesta Slovenska.
Uplynulý mesiac sa v priestoroch Primaciálneho paláca uskutočnila medzinárodná výstava na tému urbanizmus, krajinotvorba, územné plánovanie a geografický informačný systém (GIS), ktorú organizovala Fakulta architektúry STU v Bratislave v spolupráci s Hlavným mestom SR Bratislavou. Cieľom projektu je formou putovnej výstavy MobEx na konkrétnych štúdiách a projektoch prezentovať prístup k riešeniu urbánnych a krajinných území a na konkrétnych príkladoch vytvoriť priestor pre vzájomnú výmenu skúseností s tvorbou.
Bývanie je zložitý proces, má určité všeobecné zákonitosti i mnohé špecifiká. Bývanie pred dvadsiatimi rokmi bolo iné ako dnes, a inak sa bude bývať o dvadsať rokov. Obdobie rokov 1989 až 2009 v nových podmienkach sa tiež stalo minulosťou. Pre Bratislavu to bolo obdobie búrlivého rozvoja najmä v oblasti bývania. Dnes nás zaujíma bývanie v Bratislave v najbližšej budúcnosti, ako sa bude vyvíjať spomalený proces navrhovania a výstavby bytov.
Z hľadiska zvýšenia kvality života – zážitku existencie v prijateľnom priestore – je nevyhnutné, aby každá mestská časť obsahovala bohatú a navrstvenú zmes funkcií, existujúcich vedľa seba v prirodzenej rovnováhe. Úspešné mestá rozkvitajú vďaka rôznorodosti. Mestská štvrť, ktorá spĺňa kritériá reálnej polyfunkčnosti, by mala byť vzorom pre kvalitný urbanizmus v strednej Európe. Takto zrealizovaný návrh zaručí ideálne miesto na bývanie, spoločenský život, nákupy, prácu a oddych.
Sídlo a zeleň – dva fenomény, ktoré pri pohľade na niektoré časti Bratislavy, len ťažko dokazujú svoju schopnosť koexistovať. Zdá sa však, že po dlhom čase zeleň v hlavnom meste predsa len zažije renesanciu. Podľa slov primátora Andreja Ďurkovského je rozvoj mesta v štádiu, v ktorom by sa nemali riešiť iba jeho aktuálne a praktické potreby. Bratislava potrebuje projekt s pridanou hodnotou, žiada si vytvárať nové a dlhodobé hodnoty nielen pre súčasnosť, ale aj pre budúce generácie. Reč je o pripravovanom projekte visutých záhrad – novej zóne kultúry a oddychu, citlivo dopĺňajúcej obraz metropoly. „Dielo by malo zároveň dôstojne reprezentovať našu krajinu v celej šírke slovenského kultúrneho kontextu – estetického, umenovedného, architektonického či krajinárskeho,“ dodáva primátor.
Verejná diskusia, ktorá sa uskutočnila v rámci projektu Urbanity v komornej atmosfére botela Marína na dunajskom nábreží v Bratislave, priniesla nový netradičný pohľad na Bratislavu, ale aj iné slovenské mestá. Organizátori projektu si povedali, že k urbanistickým problémom by sa mali vyjadriť odborníci z rôznych sfér spoločenského života, nielen architekti, aktivisti či plánovači. Na nasledujúcej dvojstrane prinášame výber zaujímavých postrehov, ktoré stretnutie prinieslo.
Developerská spoločnosť Bencont Development získala koncom januára 2009 stavebné povolenie na prvú časť projektu výstavby novej martinskej obytnej zóny Nový Martin. V priebehu nasledujúcich štyroch rokov vznikne v Martine, v časti Záturčie, na ploche takmer 13 hektárov, obytná zóna s viac ako 800 bytmi a domami za 56,4 milióna eur (1,7 mld. Sk). Developer ponúka Martinčanom širokú paletu dostupného bývania v modernej obytnej zóne – a to nielen byty, ale aj pozemky na individuálnu výstavbu rodinných domov s kompletnou infraštruktúrou.
Takmer jeden kilometer dlhá pešia zóna vznikne nad hladinou Dunaja v centre Bratislavy medzi Starým a Novým mostom. Projekt Promenáda na vode pozostáva zo spojenia jedenástich pontónov s rozmermi 75 krát 15 metrov. Projekt včera predstavili architekti v bratislavskom Design Factory.
Časové hľadisko a nová filozofia vo využití územia si vyžiadali prípravu nového územného plánu rozvoja mesta Košice, na ktorej pracuje Útvar hlavného architekta (ÚHA). Vtiahnuť odbornú i laickú verejnosť do jeho prípravy i všeobecnej problematiky územného plánovania v podmienkach hospodárskej a sídelnej aglomerácie bolo cieľom včerajšej prezentácie architektov na Magistráte mesta Košice.
Výstavou a verejným prerokovaním návrhov architektonicko-urbanistického riešenia priestoru Staromestskej ulice v Bratislave sa ukončila ďalšia etapa úvah o jeho budúcej podobe. U Bratislavčanov počas diskusie rezonovala najmä problematika dopravy.
Rozostavaná stavba medzi ulicami Šancová a Beskydská v Bratislave sa po čase pohne. Developerská spoločnosť FINEP SK pripravuje výstavbu rezidenčného projektu PREMIÈRE. Projekt pozostáva z troch samostatných objektov s piatimi, šiestimi a dvadsiatimi dvoma nadzemnými podlažiami. Má tu vzniknúť približne stovka bytov vysokého štandardu. Výstavba projektu začne v prvom kvartáli budúceho roka, kolaudácia je plánovaná na záver roka 2010.
Peter Gero je rodený Bratislavčan, ktorý pracoval 30 rokov pre hamburský magistrát a 12 rokov viedol stavebný rozvoj mesta Hamburg ako vedúci stavebný riaditeľ „Baudezernent“. Stretli sme sa v centre Bratislavy v kaviarni. Kým sme sa zhovárali, živo pozoroval ruch na ulici a pozdravil sa s viacerými ľuďmi. Vzhľadom na to, že sa vrátil do Bratislavy pomerne nedávno a navyše trávi väčšinu času v zahraničí, je to zaujímavý fakt. Sám tvrdí, že sa úprimne zaujíma o ľudí, rád chodí po meste pešo či električkou a zvykne sa porozprávať s kýmkoľvek, kto je otvorený zaujímavému dialógu. Aj náš rozhovor sa príjemne vinul a bola som prekvapená, kam všade sme sa myšlienkami dostali. Peter Gero hovorí o slovenských mestách, prístupoch v architektonickej tvorbe, o demokracii aj diktatúre v architektúre, o možnostiach riadenia rozvoja mesta, ale aj o agresivite či slušnosti niektorých projektov.
