Pasívne domy

Uvažujete o stavbe pasívneho domu? V článku Dizajnový rodinný dom za 170 000 eur sa dozviete viac o dôvodoch, prečo sa majitelia domu rozhodli pre pasívnu drevostavbu.

Pri pojme ideálne bývanie si predstavíme predovšetkým komfort a nízke prevádzkové náklady. Základom splnenia tejto vízie je navrhnutie stavby priamo na mieru a jej mimoriadne kvalitné zhotovenie. Pasívna stavba dneška dokáže vrátiť vložené náklady, je šetrná k životnému prostrediu a lahodí oku. Príkladom pasívneho domu, ktorý spĺňa všetky spomenuté atribúty, je rodinný dom od spoločnosti Createrra zo Senca v rakúskom kúpeľnom mestečku Bad Deutsch Altenburg.

Prvý je len jeden. Centennial Park Residence stojí na predmestí kanadského Toronta, pričom minimálne pol roka od dokončenia bude v skúšobnej prevádzke. Zároveň bude slúžiť ako vzorový dom. Už teraz je jasné, že jeho ekologické parametre mu prinesú nezanedbateľné úspory energie. Mimoriadne príťažlivý je aj zvolený prístup k dizajnu, ktorý maximalizuje príležitosti na denné svetlo a čerstvý vzduch.

Súčasné trendy v stavebníctve ukazujú, že budúcnosť leží v nízkoenergetických a pasívnych domoch. S tým ako rastú požiadavky na čo najnižšiu energetickú náročnosť stavieb, rastie tiež potreba kvalitnejších stavebných materiálov.

V Žďári nad Sázavou vyrástol jednopodlažný podpivničený dom, ktorý je pasívnou drevostavbou s difúzne otvorenou konštrukciou. Je výsledkom komplikovanejšieho zadania, a tak museli architekti zo štúdia vašiarchitekti.cz dbať o to, aby nedošlo k roztriešteniu jednotlivých hmôt celku.

Rakúska obec Kittsee je Slovákom, najmä tým z juhozápadných oblastí, dobre známa. Nielenže sa tam mnohí vyberajú na nákupy, ale pozemky v blízkom okolí na území Rakúska sú atraktívnym riešením bývania pre mladé rodiny.

Anglické architektonické štúdio Foresterarchitects predstavilo svoju realizáciu neobvykle tvarovaného rodinného domu v pasívnom štandarde.

Novostavba rodinného domu od architekta Ing. Radka Začala z ateliéru KUBUS sa nachádza na návrší nad českým mestom Beroun.

Časy, keď boli domy v nízkoenergetickom či pasívnom štandarde skôr niečím výnimočným, sú dávno preč. A neprispelo k tomu len sprísňovanie tepelnotechnických požiadaviek, ale aj reálne preukázané úspory spotreby energie na vykurovanie a ohrev vody.

Slovenská rada pre zelené budovy sa zapojila do najväčšieho svetového projektu, ktorý sa venuje spolupráci pri tvorbe národných Stratégií obnovy budov. Ide o dlhodobé plány, ktoré určujú, ako budú jednotlivé štáty pristupovať k obnove budov počas nasledujúcich rokov.

Dispozíciu rodinného domu v Kumurskem Újezdu určili dva výhľady, jeden cez kuchynské okno na príjazdovú cestu a druhý zo spálne na zrúcaninu hradu Kumburk.

Pojmy ako zelené budovy, energeticky úsporné riešenia, nízkoenergetické či dokonca ultra nízkoenergetické alebo pasívne domy sa stali bežnou súčasťou slovníka investorov. Hoci infiltrácia týchto výrazov do bežnej staviteľskej výbavy trvala roky popri pokukovaní po zahraničných realizáciách ovenčených rôznymi certifikátmi, s blížiacim sa rokom 2016 a 2020 sa aj na Slovensku o úspornej výstavbe hovorí so všetkou vážnosťou.