Rodinné domy

Pojem inteligentná budova vnímajú nielen na Slovensku jednotlivé profesie rozdielne. Inak vníma inteligentnú budovu architekt či developer, inak užívateľ budovy, jednotlivé profesijné skupiny a pod. Spoločným menovateľom pre všetky tieto rôznorodé pohľady je však multidisciplinárny prístup k projektu stavby, použitie veľkého množstva technológií potrebných na prevádzku, v snahe optimálne splniť požiadavky vlastníka a užívateľov. Príkladom je budova Europa Business Center v Banskej Bystrici, ktorá je už vo výstavbe a do prevádzky by ju mali odovzdať koncom roku 2007.

Je naším Opus Magnum – odpovedali architekti Pavel Suchánek a Dušan Krepop na otázku významu tohto rodinného domu v ich tvorbe. Výsledok im dáva za pravdu. Originálne tvary, plochy odstupňované vo farebných významoch, logická prevádzka, konštruktivistické línie, dômyselné pohľady, logické komponovanie hmôt, citlivá práca s detailom a dizajnom vnútorného prostredia, harmonické stieranie hraníc medzi exteriérom a interiérom či nadštandardné súznenie architektúry s aplikovanými výtvarnými dielami – to je len niekoľko momentov, ktoré tento dom posúvajú medzi to najlepšie, čo sa v tejto oblasti za posledné obdobie na Slovensku vytvorilo.

Pre inšpirácie ako stavať pasívne domy netreba chodiť ďaleko. Na Slovensku sa ich síce stavia stále len žalostne málo, v susednom Rakúsku však nájdeme na tému pasívnych budov veľa vydarených príkladov aj pár kilometrov od našich hraníc. V obci Tattendorf južne od Viedne vyrástol objekt, ktorý zaujme dôslednosťou konceptu a realizácie zároveň. A keď už hovoríme o dôslednosti, spomeňme napríklad, že pre hojný výskyt netopierov v oblasti tohto hlineno-slameného panelového domu sa značná pozornosť venovala dokonca aj tejto problematike. Netopiere si našli svoje miesto v priestore zazelenenej strechy.

Koncept nízkoenergetických budov už dávno nie je doménou stavieb pre bývanie a je bežným štandardom aj v oblasti „vysokej architektúry“ – architektúry vznešenej nielen funkciou, ale aj dobrým architektonickým konceptom. Medzi jeden zo zaujímavých príkladov patrí Ballardská knižnica v Seattli. Americký ústav architektov zaradil túto stavbu v apríli tohto roka medzi desať najúspešnejších „zelených“ projektov Spojených štátov. Knižnica získala medzi stovkami iných pozoruhodných stavieb prednosť najmä vďaka koncepcii multifunkčnej strechy s kombináciou aktívnych a pasívnych systémov využitia slnečnej energie.

Šetrenie energiou je nepochybne jednou z najdôležitejších výziev vo všetkých oblastiach priemyslu, stavebníctvo nevynímajúc. Stavby sú vo svetovom meradle pomerne veľkým konzumentom celkovo vyrobenej energie, preto zaoberať sa úsporami energií v budovách je naozaj horúca téma. Podľa slov dipl. Ing. Stanislausa Dukáta, slovenského architekta žijúceho a tvoriaceho v Rakúsku, je rozmach stavania energeticky úsporných domov najmä otázkou súhry všetkých článkov, od informovanosti a záujmu verejnosti cez štátnu a regionálnu politiku až po spôsob výučby stavebných profesionálov a angažovanosť architekta.

Ani ďalší príklad pri hľadaní dobrého rodinného domu nie je v rovine štandardného riešenia. Projekt vily Pomaranč je osadený na atraktívnom pozemku pod vinohradmi nad Hlavnou stanicou v Bratislave. Vzhľadom na stiesnené podmienky na pozemku a snahu využiť toto miesto na sto percent bytová vila zaberá, okrem určených odstupov od susedov, celý pozemok.

Aj neomylný glosátor životných právd zvaný Murphy vie, že dobrý rodinný dom je rodine na radosť a šťastie a zlý rodinný dom je hotové a nehnuteľné nešťastie. Čo je však dobrý rodinný dom? Odpoveď je široká ako ľudské túžby. Niekoľko spoločných momentov však predsa len majú. Pokúsili sme sa ich nájsť spolu s doc. Ing. arch. akad. arch. Jánom Bahnom z Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, Ing. arch. Igorom Koválovským zo štúdia k2 architekti, Ing. arch. Mariánom Pokrivčákom a Ing. arch. Monikou Štekláčovou z ateliéru 3M, prof. Ing. arch. Petrom Pásztorom, PhD. z Technickej univerzity v Košiciach, Pavlom Petrovičom – konateľom spoločnosti PORONDA Immobilier, s. r. o. (Member of BK group, a. s.) a Ing. Martinom Velebom zo spoločnosti WRANDERS s. r. o., špecializujúcej sa na projekty katalógových rodinných domov.

Na Slovensku sa o nízkoenergetických ale aj o pasívnych domoch čoraz viac hovorí, postoj verejnosti a záujem o šetrenie energií sa postupne mení k lepšiemu. Tento záujem sa však zatiaľ do reálneho stavania pasívnych domov výraznejšie nepremietol. Túto fázu „latentného záujmu“ pred časom prekonali aj naši susedia v Nemecku a v Rakúsku, kde majú po dlhšie sa rozbiehajúcich no úspešných začiatkoch so stavaním pasívnych domov už naozaj široké skúsenosti. Ako motivovať investorov, ale aj architektov, ktorí majú pri rozhodovaní na investorov najväčší vplyv, stavať energeticky pasívne domy (EPD)? Odpovede sme hľadali na medzinárodnej konferencii o pasívnych domoch, ktorú začiatkom júla v spolupráci s Inštitútom pre pasívne domy v Darmstadte organizovala spoločnosť Saint-Gobain Isover.

Princíp energeticky pasívneho domu je všeobecne známy: obvodový plášť budovy je tepelne izolovaný do takej miery, že systém riadeného vetrania so spätným získavaním tepla je schopný bez ďalších technických zariadení dodávať do miestností potrebné množstvo vykurovacieho tepla a pritom zároveň zabezpečuje hygienicky nevyhnutné množstvo čerstvého vzduchu. Energeticky pasívny štandard sa medzičasom etabloval v celej Európe, a to hlavne v oblasti novostavieb obytných budov. Súčasné trendy smerujú k ďalšiemu rozvoju tohto konceptu aj vo sfére občianskych budov, ale predovšetkým v oblasti renovácie jestvujúcich stavieb. Sanácie budov s použitím komponentov charakteristických pre energeticky pasívne domy je téma, ktorá bude pravdepodobne v blízkom čase intenzívne hýbať stavebníctvom.