Pri riešení nového bývania je väčšinou prvá otázka: novostavba alebo rekonštrukcia? Odpoveď záleží od povahy investora, ale aj finančnej situácie. Rekonštrukcia vidieckeho domu v Jabloňovciach priniesla novým majiteľom komfortné bývanie a zároveň sa podarilo zachovať pôvodné vidiecke rysy objektu s ohľadom na prostredie, v ktorom sa nachádza.
PassivHaus architekta Pascala Gontiera, ktorý vyrástol v revitalizovanej ekologickej štvrti Fréquel-Fontarabi, je prvým pasívnym bytovým domom v Paríži. Ponúka 17 bytov sociálneho charakteru, čo ho posúva do úplne inej roviny. Nájomné byty pre mladé rodiny alebo starnúce obyvateľstvo v pasívnom štandarde by mali byť prioritou každej samosprávy.
Vizionársky projekt dánskeho dizajnového štúdia Tjep vyzerá tak trocha ako šatníková skriňa. Energeticky sebestačný a k svojmu okoliu veľmi šetrný dom nazvaný ISOLÉE je víziou bývania budúcnosti. Už jeho názov napovedá, že dom má izolovať svojich obyvateľov od okolitého sveta, a najmä moderných technológií. Je navrhnutý tak, aby obstál aj v náročných podmienkach.
Objekt bol limitovaný maximálnymi vonkajšími rozmermi, ktoré spĺňajú ustanovenie ods. 2d §104 stavebného zákona o ohlasovaní stavieb. Ide teda o stavbu so zastavanou plochou do 25 m2 a výškou do 5 m. Vložená galéria je navrhnutá na príležitostné spanie, vstupná úroveň je koncipovaná ako viacúčelový priestor.
Dom LEAF má tvar listu, ktorý akoby spadol na dom a teraz ochraňuje jeho obyvateľov. Je to spojenie technického, striktne presného riešenia stavby s mäkkým, prírodným tvarom.
Camden Passivhaus je prvým certifikovaným pasívnym domov v Londýne. Má rámovú drevenú konštrukciu, rozlohu 118 m2 a dve izby. Je kombináciou dizajnu, ktorý korešponduje z pravidlami energetickej efektívnosti a komfortu, vysokej kvality vnútorného vzduchu, ktorý vyhovuje aj astmatikom.
Od 15. 3. do 6. 4. 2013 sa v priestoroch Centra súčasnej architektúry ARCHA matériO v Bratislave uskutoční slovenská premiéra výstavy Salón drevostavieb 2013, ktorá predstavuje výber z najzaujímavejších drevostavieb od českých a slovenských architektov, ktoré boli realizované v uplynulom roku. Slovenský spoluorganizátor ôsmeho ročníka Salónu drevostavieb je ARCHA matériO Bratislava, ktorá chystá výstavu vo viacerých mestách SR, doplnenú o prednáškový sprievodný program.
Po viac ako 50-ročnej stagnácii výstavby z dreva si tieto technológie opätovne hľadajú miesto v slovenskom stavebníctve. Preberaním európskej legislatívy a postupnou úpravou slovenských noriem a predpisov sa drevo ako základný, ekologicky priateľský a trvale obnoviteľný materiál stáva alternatívou pre výstavbu najširšieho spektra objektov nielen pozemného staviteľstva.
Výsledným produktom projektu, ktorý nadväzuje na hmotovú štúdiu architekta Králička, je stavba základnej školy v pražských Radliciach. Do čoho iného by sa malo investovať viac ako do prostredia, v ktorom vyrastá elita národa – deti.
V prípade skeletových konštrukcií sa zaťaženie prenáša cez prútové, vodorovné a zvislé nosné prvky a následne sa bodovo odvádza do základovej konštrukcie. Pri priemyselnej výstavbe predstavujú skeletové konštrukcie lákavú alternatívu v porovnaní so stenovými systémom, pretože pri zmene vnútorného usporiadania nevyžadujú náročné stavebné úpravy. Vnútorná dispozícia skeletových konštrukcií sa pomerne ľahko prispôsobí meniacim sa požiadavkám
Po ničivom zemetrasení v meste L’Aquila v apríli 2009 sa bez strechy nad hlavou ocitlo niekoľko tisíc ľudí. Situácia si vyžadovala rýchle a zároveň trvalé riešenie, zriadenie provizória pre také množstvo ľudí nepripadalo do úvahy.
Japonský architekt Sou Fujimoto mení spôsob, akým architektúru vytvárame a vnímame. Tvorí obydlie predstavivosti, ktoré je miestom, kde sa stretáva vedomé snívanie s podvedomým vnímaním. Navrhol drevený bungalov ako malý objekt, zvonku zdanlivo v primitívnom, základnom tvare kocky.
Vo švédskom meste Solna, ktoré je súčasťou aglomerácie hlavného mesta Štokholm, v súčasnosti vyrastá kampus jednej z najvýznamnejších lekárskych univerzít v Európe – Karolínsky inštitút (Karolinska Institutet). Súčasťou tohto areálu je aj nová budova auly, ktorá bude slúžiť nielen na akademické účely, vedecké sympóziá, ale aj na udalosti svetového významu – odovzdávanie Nobelových cien za medicínu a fyziológiu.
K tradičným dreveným stavbám na Slovensku patria zrubové konštrukcie. V súčasnosti sa dostávajú do pozornosti aj panelové drevené konštrukcie. Stĺpikový konštrukčný systém je typický skôr pre oblasť severnej Ameriky a u nás sa vyskytuje zriedkavo. Napriek tomu, a možno práve preto, sa investor na východnom Slovensku rozhodol pri realizácii rodinného domu uplatniť práve stĺpikovú sústavu.
Merania v experimentálnom dome ukázali význam optimalizovania slnečného tienenia a účinného riadenia systému hybridnej ventilácie pre vnútorné prostredie. Domov budúcnosti s výborným vnútorným prostredím, maximálnym množstvom denného svetla a spotrebou energie, ktorá spĺňa požiadavky roku 2020, sa dá postaviť už dnes. Dokazujú to aj najnovšie merania v rámci projektu Home for Life v experimentálnom dome v obci Lystrup pri dánskom meste Aarhus.
Pri rekonštrukcii historicky významných drevených objektov treba brať ohľad aj na požiadavky pamiatkarov. Po podrobnom prieskume treba vykonať sanačné opatrenia v súlade s ich požiadavkami. Dôraz sa kladie najmä na zachovanie čo najväčšieho množstva pôvodných drevených prvkov. Na dosiahnutie tohto cieľa sa najčastejšie využíva spevňovanie prvkov a stužovanie konštrukcií. Pri sanácii treba zohľadniť aj ostatné faktory, ktoré ovplyvnia budúci skutkový stav danej konštrukcie.
