Komerčné objekty

Funkcia hotelov je jasná. Ich hostia si väčšinou potrpia najmä na pohodlie vo svojich izbách. Tým väčšinou niet čo vytknúť; preto ich ani nehodnotíme. Naopak, ľudia, ktorí v danom meste žijú, ich zvnútra pravdepodobne nikdy neuvidia. Pre nich je teda oveľa podstatnejšie, ako hotel vyzerá zvonka. Akú má fasádu, či svedčí prostrediu. V Bratislave sme našli zopár hotelov, ktoré sa aspoň snažili uspokojiť aj domácich. Ale aj také, ktoré skôr testujú schopnosť zvyknúť si aj na niečo, čo človeku prekáža ako otlak na päte.

Marocké kráľovstvo. V predstavách sa vlnia sporo odeté brušné tanečnice v sliepňavom svetle krásnych farebných lámp, znejú píšťaly a bubny, rozvoniava sladkastý ovocný tabak, v pohári so zeleným čajom a mätou štrngá ľad. Pre toho, kto má rád Orient a jeho chute, vône a dizajn, je to rajská predstava. Dobrou správou je, že za ňou netreba cestovať ďaleko. Všetko toto a ešte aj oveľa viac ponúka bratislavský bar a reštaurácia Café Marrakech.

Pri návrhu sme zvolili formu expozície vloženej do existujúceho priestoru. Koncepciu návrhu a funkčné rozdelenie priestorov výrazne ovplyvnila aj predstava integrácie archívnych vínnych pivníc do rozširujúcej sa Požitavskej vínnej cesty. Táto skutočnosť mala vplyv aj na samotné funkčno-priestorové rozdelenie a nadväznosť priestorov, teda na fungovanie celého archívu požitavských vín ako celku.

Architektúra administratívnej budovy je, obdobne ako podnož predajne a servisu automobilov, založená na jednoduchom pôsobení kvádra „na výšku“. Obal administratívy tvorí hladký metalický obklad riešený ako odvetraná fasáda.

Spádová oblasť pre 570 tisíc ľudí a z pohľadu obchodu doteraz podceňovaná. To boli dôvody, pre ktoré sa írsky investor Parker Green International rozhodol v Trnave vybudovať nové obchodné centrum. Trnava Park vznikne na križovatke ciest a v blízkosti výrobného areálu PSA Peugeot Citroën Slovakia, kde pracuje okolo tritisíc ľudí.

Hlavná drážďanská promenáda Prager Strasse je učebnicou východonemeckej modernej architektúry a k jej najzaujímavejším príkladom patril donedávna aj obchodný dom Centrum z roku 1978 s kovovou ornamentálnou fasádou. Po troch desaťročiach však musel ustúpiť novému modernému a niekoľkonásobne väčšiemu obchodnému centru. V architektonickej súťaži na jeho vzhľad vyhral projekt drážďanského rodáka architekta Petra Kulku. Dom svojou blýskavou retrofasádou z hliníkových tvaroviek nadväzuje na pôvodnú stavbu, zatiaľ čo jeho ornamentálne zdobený interiér zodpovedá súčasným požiadavkám na moderné nákupné stredisko.

V novembri sa v Žiline otvorili brány ďalšieho nákupného centra. V prvý deň prevádzky ho malo podľa dostupných informácií navštíviť takmer 100 tisíc ľudí. Nové obchodné centrum (OC) Mirage charakteristické svojim kruhovým pôdorysom sa naozaj dá prirovnať k srdcu mesta – stojí v centre Žiliny. Táto výnimočná poloha je však nielen jeho požehnaním, ale aj prekliatím.

Obchodné centrá tu neboli vždy, aj keď súčasník si už mesto bez nich asi ani nevie predstaviť. Typológia nákupných centier je pomerne zložitá, no vo všetkých ide v podstate o jedno – sústreďujú pod jednou strechou množstvo obchodných prevádzok, ktoré by mali do svojich útrob nalákať čo najviac zákazníkov. Cieľ je jasný – úspešné obchodné centrum je to, kde minieme najviac peňazí. Dosiahnutie tohto cieľa však nie je v súčasnej konkurencii jednoduché – je to celá veda.

Interiér obchodného domu navrhli architekti Massimiliano a Doriana Fuksas, dominantou priestoru je plastové schodisko.

Miesto, kde sa ľudia stretávajú. Viac než len nakupovanie. Centrum pre voľný čas. Oáza oddychu. Takéto a podobné prívlastky nájdete prakticky v každej marketingovej brožúrke niektorého z množstva obchodných centier na celom svete. Vo svojej podstate sú pravdivé. Už to nie sú len budovy plné obchodov, kde si zákazník rýchlo nakúpi a poberie sa preč. Veľká časť klientov v nich trávi významnú časť svojho času či už pri pracovných stretnutiach, alebo v rámci svojich voľnočasových aktivít.

Taiwan bude mať novú dominantu. V jeho treťom najväčšom meste Tai-chung vyrastie približne 300 metrov vysoká Taiwanská veža, Taiwan Tower. Autorom jej návrhu je rumunský architekt Stefan Dorin, spolupracoval však aj s Mihaiom Bogdanom Craciunom zo Spojených štátov. Súťaž trvala od 18. augusta a začiatkom novembra sedemčlenná medzinárodná porota vybrala spomedzi 237 prihlásených súťažných návrhov víťazný.

Dvojitá sklená fasáda s ornamentom čerpá z miestnej tradície výroby textilu, jedná sa o dekor vybraný z archívu majiteľa textilky Johna Lewisa. Zároveň odkazuje na jemnosť látok, ktoré produkovala textilka a priesvitnosť sárí, ktoré nosili Indky, ktoré v tomto meste žili.

Administratívna budova Kranhaus 1 od autorov z BRT Architekten Bothe Richter Teherani a Linster Architekten bola v Cannes vyznamenaná Oskarom pre nehnuteľnosti MIPIM Award.

Butikový hotel je malý a útulný hotel s nízkou ubytovacou kapacitou a individuálnym prístupom ku klientovi. V hlavnom meste Slovenska sú takéto hotely dva. Mladší z nich, štvorhviezdičkový hotel Mama’s pri Justičnom paláci, má však okrem prívlastku „boutique“ ešte aj prívlastok „design“. „Najdôležitejšie bolo pre nás vniesť do hotela pocit harmónie. Človek sa tam má cítiť ako u mamy,“ hovorí architekt a dizajnér Slavomír Stehlík zo spoločnosti Carduelis, autor architektonických a dizajnérskych riešení interiéru hotela.

Takmer 20 percent ročnej spotreby elektriny v Dánsku pokrývajú veterné elektrárne. Do roku 2025 chce škandinávske kráľovstvo, ktorého hlavné mesto sa v decembri 2009 stalo dejiskom konferencie OSN o klimatických zmenách, tretinu svojej celkovej potreby energie zabezpečovať z obnoviteľných zdrojov. Riešenie, ktoré môže viesť k úspechu, predstavuje aj nová administratívna budova energetického koncernu Energi Fyn v Odense.