Názory a rozhovory

V priebehu niekoľkých dní zmizla v Bratislave budova, o hodnote ktorej nepochybujú historici, teoretici architektúry a ani verejnosť. Vznikne tu projekt a pri jeho návšteve si mnohí z nás ani nespomenú, že tu nebolo s búraním všetko kóšer. Máme krátku pamäť – určite kratšiu než pamäť tejto dnes už neexistujúcej pamiatky. O ulicu ďalej sme sa pozreli na ďalší čudesný fenomén – chôdzu cez prekážky, ktorú takmer nevedomky, no predsa len nedobrovoľne praktizujú všetci, čo chcú prejsť námestím. Je v meste naozaj človek v centre záujmu?

Činnosť košického architektonického štúdia Atrium sa odvíja od symboliky jeho názvu. V jednom priestore chce poskytnúť vyvážený pohľad na celok a detail – od širšieho urbanistického riešenia cez architektúru až k interiéru a umeniu. Na otázku architektonického rukopisu odpovedá Ing. arch. Dušan Burák, CSc., že „vychádza z úlohy architekta – a tá je slúžiť. Čiže cez poznanie prostredia, finančných možností a funkcie stavby volíme aj architektonický výraz“. Atrium sa pokúša experimentovať, ale odmieta exhibicionizmus. Jeho členom je najviac ľúto za nezrealizovanými projektmi, no súhlasia, že Základná umelecká škola v Smižanoch (Cena Dušana Jurkoviča 2004) patrí k doterajším vrcholom ich tvorby. Aj v prípade tejto školy platí, že aj menej slov môže pravdivo vyjadriť podstatu vecí.

Vytvorenie dobrých vzťahov s dodávateľmi, zákazníkmi, zamestnancami a finančnými inštitúciami určite nie je na trhu so stavebnými materiálmi jednoduché. O tom, ako sa spoločnosti Wolseley Slovakia, s. r. o., darí premosťovať tieto často komplikované brehy, nám porozprával manažérový riaditeľ spoločnosti Ing. Martin Zavacký.

Prirodzené vlastnosti dreva umožňujú jeho využitie nielen pri realizácii stavebných konštrukcií. Spracovaniu tejto obnoviteľnej suroviny sa na Slovensku venuje mnoho firiem. O tom, ako sa v konkurenčnom boji predaja veľkoplošných materiálov na báze dreva darí spoločnosti Kronospan SK v Prešove, sme sa porozprávali s jej obchodným riaditeľom, Milošom Pachtom.

V našich mestách rastú nové projekty ako huby po daždi. Jedným z najčastejšie deklarovaných pozitív projektov býva v marketingovej komunikácii výhľad. Budovy sa šplhajú do výšok, rezidencie a kancelárie na najvyšších podlažiach sa najlepšie zhodnocujú. Onedlho sa zastavia aj posledná kôpka uhlia, ak z nej bude aspoň aký-taký výhľad. Ten sa však postupne míňa. A to nielen z hľadiska hľadania voľných parciel, na ktorých by mohli vyrásť projekty s exkluzívnym výhľadom na mesto – novostavby zakrývajú výhľady z verejného priestranstva. Naozaj je lepšie zhodnotenie developerského projektu adekvátne strate výškovej hierarchie mestského priestoru? Je dôležitejší výhľad z kancelárie či bytu, alebo zmysluplné priehľady z ulice, námestia a parku? Sú tieto dve požiadavky zákonite protichodné?

V časoch silnej konkurencie nestačí ponúknuť len široký sortiment stavebného materiálu — treba poskytnúť aj kvalitné služby, výhodné otváracie hodiny a rýchlu obsluhu. O prispôsobovaní sa požiadavkám stavebníkov sme sa porozprávali s výkonným riaditeľom firmy Tehelne STOVA, spol. s r. o., pánom Romanom Stolárikom.

Drevené priehradové väzníky umožňujú jednoducho a rýchlo zastrešiť stavbu, pristaviť celodrevené podkrovie či vymeniť plochú strechu za šikmú. Okrem týchto činností ponúka firma Tectum novum, a. s., aj výstavbu drevených domov, ktorých základným stavebným prvkom je panel založený na difúzne otvorenej stene EnViroDom. O tom, že pri drevených konštrukciách nejde o život, ale o životný štýl, sme sa porozprávali s marketingovým manažérom firmy Ing. Vladimírom Orolínom.

Pri obchodovaní so stavebným materiálom je dôležité budovanie vzťahov so zákazníkmi. Nemali by byť postavené len na zrealizovaní objednávky, ale naopak, v tomto štádiu by mali iba začínať. O tom, ako sa odlíšiť od konkurencie a stať sa prozákaznícky orientovanou spoločnosťou, sme sa porozprávali s Mariánom Grígeľom st., majiteľom firmy Stavebniny Grígeľ.

Imre Makovecz je osobnosť maďarskej organickej architektúry. Tvrdí, že sa do nej snaží vniesť prvok dramaturgie. Napríklad aj maďarskou vlajkou na svojom budapeštianskom dome. Národné cítenie sa tu však nezamieňa s netoleranciou. Makovecz je stará škola, ktorá si ctí morálku v živote i v tvorbe. Pri svojich žiakoch stále trvá na kresbe ceruzkou, pretože len vtedy sa môže premietnuť autorova imaginácia do priestoru. Imre Makovecz – to je aj oblak cigaretového dymu v jeho prívetivej miestnosti v ateliéri MAKONA, ktorý sa nerozplýva pod tlakom autorskej exhibície, je to jednoducho iba koncentrovaná výpoveď. „Mám 73 rokov a s architektúrou stále neviem prestať,“ hovorí v rozhovore pre ASB a za okuliarmi sa dôverne zasmeje očami: „Je to moja veľká láska.“

Na začiatku bol originálny nápad, vyrobiť imitáciu prírodného kameňa a použiť ju pri obklade domu. Myšlienka sa pretransformovala do firmy, ktorá dnes zásobuje európsky trh obkladovým kameňom na báze betónu. O výrobe, predaji a distribúcii tohto produktu sme sa porozprávali s konateľkou firmy Vaspo, pani Boženou Daňovou.

Obytné domy a rodinné sídla obdarené roztomilými detailmi a kulisami dávnominulej architektúry dojímajú i rozosmievajú niekedy až k slzám. Vyrástli bez výstrahy a teraz tvoria neskutočne rázovitý kolorit našej krajinky. Je však nevyhnutné za každých okolností vyliať z vaničky plnej gýča zmysel pre tvorivosť, hru a iróniu...? Na niekoľko ukážok sme sa pozreli s predstaviteľom architektonického dorastu s Dušanom Ševelom, študentom Fakulty architektúry na STU v Bratislave. Jeho názory sú v textoch pod fotografiami.

Základom dobrého vyhotovenia stavby nie je len kvalitný stavebný materiál, ale aj odborné vykonanie stavebných prác. Práve o  nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily na slovenskom stavebnom trhu sme sa porozprávali s konateľom firmy Eko Primadom, s. r. o, pánom Štefanom Kalmárom.

Keď na jeseň minulého roka navštívil Prahu parížsky architekt Edouard François, preniesol nás do priestoru neobmedzenej tvorivosti. Nebezpečenstvo, ktoré obmedzuje tvorivý potenciál architekta, podľa neho číha v každom architektonickom objave. Prináša jeho redukciu, a preto nemôže byť pre architekta zdrojom inšpirácie. „Som presvedčený, že práve zo súčasného umenia si možno mnoho vziať a pochopiť“, vysvetľuje architekt. „Ak chceme vlastný rukopis, treba sa inšpirovať súčasným umením a poznať ho,“ dodáva. Jeho architektúra existuje na pomedzí kultúrnej elity a širokej verejnosti. „Tvoriť však architektúru, ktorá má zmysel výlučne pre kultúrnu elitu, je podľa môjho názoru omyl,“ dodáva. Jeho slabosťou a zdrojom inšpirácie je nielen výtvarné, ale i kulinárske umenie. Ako zanietený amatér spolupracuje s významnými šéfkuchármi v krajine.

Jozef Vachálek patrí k prvým absolventom dnes už legendárneho špecializovaného odboru sklo v architektúre na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, ktorý viedol profesor Václav Cigler. Hoci žiak sa veľmi rýchlo vymanil spod inšpiratívneho vplyvu svojho učiteľa, koncom uvoľnených 60. rokov to bol ten povestný impulz, ktorý otvoril dvere k novým prístupom vo vzťahu medzi dizajnom skleneného objektu a architektúry. K najvýraznejším aktivitám Jozefa Vachálka v tejto oblasti určite patrí spolupráca s architektom Ferdinandom Milučkým, pri ktorej sa symbióza výtvarného diela s architektúrou viackrát dotkla svojej dokonalosti. Podľa Jozefa Vachálka dnes treba k tomu jedno: aby architekt počítal s využitím výtvarného diela už pri koncipovaní priestoru, a tak ho aj predkladal investorovi.

V čase, keď sa ceny stavebných materiálov takmer vyrovnávajú, treba zaujať zákazníka najmä službami. Ako sa to darí predajcom zo spoločnosti Stavebniny Beba, s. r. o., nám porozprával jej konateľ pán Juraj Galovič.