Medzi množstvom ponúkaných stavebných materiálov je ťažké preraziť s technologickými inováciami. Napriek tomu sa spoločnosť Bomart, s. r. o., rozhodla zamerať práve na distribúciu takýchto výrobkov. O tom, ako sa im darí na slovenskom stavebnom trhu nám porozprával konateľ spoločnosti Róbert Žatko.
Uprostred stavebného boomu začala na našom trhu pôsobiť realizačná firma, ktorá v silnom konkurenčnom prostredí kladie dôraz najmä na spokojnosť svojich zákazníkov. O svojej vízii – vytvárať kvalitné stavby a niečo tak po sebe zanechať – nám porozprával pán Bc. Vladimír Štiglinc, výkonný riaditeľ spoločnosti SP PLUS, s. r. o.
Staré poučky majú predsa len v niečom pravdu. Momentálne je kapitalizmus opäť zachvátený krízou z nadvýroby. Nie však z nadvýroby tovaru, ale z nadvýroby peňazí. Znova sa ukázalo, že štáty nemôžu beztrestne vyrábať peniaze, ktoré nie sú podložené tovarom. Čo kríza znamená? Koniec voľného trhu a liberalizmu? Sú na vine manažéri veľkých amerických firiem, ktorí zabudli na základné ekonomické pravidlo: čím je investícia ziskovejšia, tým býva väčšinou aj rizikovejšia. A čo to znamená pre slovenské hospodárstvo, ktoré je súčasťou najväčšej ekonomiky sveta – Európskej únie združujúcej 27 štátov? A aký dosah to bude mať na stavebníctvo, ktoré citlivo reaguje na vzostupy a pády ekonomickej krivky? Aj o týchto otázkach sme sa porozprávali s doc. RNDr. Viliamom Páleníkom, PhD., vedúcim tímu ekonomického modelovania na Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied.
Na trhu omietkových zmesí, fasádnych farieb a penetračných náterov si na Slovensku našla svoje miesto aj dcérska firma skupiny Lasselsberger, ktorá sídli v Banskej Štiavnici, Cemix, s. r. o. O tom, ako sa snažia priblížiť k zákazníkovi prostredníctvom svojej distribučnej a obchodnej siete, sme sa porozprávali s Milanom Ernekom, konateľom spoločnosti.
Aj keď sa história koncernu Strabag začala písať ešte v 19. storočí, na Slovensku sa táto značka objavila definitívne až v roku 2001. Od roku 2004 tu stihla spoločnosť Strabag, s. r. o., 4-násobne zvýšiť svoj obrat a stať sa nominantom na ocenenie ASB v kategórii ASB – Stavebná firma roka. Aká je firma Strabag na Slovensku? Porozprávali sme sa o tom s konateľom spoločnosti Ing. Vlastislavom Šlajsom.
Jeseň má neskutočné čaro. A tušíme, prečo. Tak trošku dekadentne sa nám páči tá slabnúca dočasnosť. Na to, aby sme si vedeli vychutnávať aj slabučké slnečné lúče, potrebujeme cítiť, že už sú tu len krátko. A aj keď sa to možno ani nezdá, práve takto citlivo vnímame aj dočasný stav budov, ktorých fasády na nás hľadeli celé roky. Počas rekonštrukcií sa zahaľujú do lešenia s ochrannou látkou na celých stenách, mnohé sú zas na mesiac-dva pokryté reklamou. To, ako sa spoločnosť v týchto dočasných fázach správa k fasádam budov, zároveň naznačuje, ako si ich váži, ale aj aká je v krajine celková úroveň kultúry. To, že je niečo dočasné, ešte neznamená, že sa tomu netreba venovať s absolútnou vážnosťou. Aj dočasnosť trvá určitý čas a zlé jazyky tvrdia, že nič nie je večnejšie, než provizórium.
Svetoznáma česká architektka Eva Jiřičná považuje schodisko za kompozičné centrum svojich interiérov, ale aj za významový leitmotív, ktorý prepája rôzne priestory. Svoje o tom vedia aj v spoločnosti Intermonex, ktorá v Dubnici nad Váhom už pätnásty rok vyrába schodiská šité na zákazníkovu mieru. „To, čo je automobilový priemysel v strojárstve, je výroba schodov v drevárstve alebo nábytkárstve,“ hovorí konateľ spoločnosti Intermonex, s. r. o., Ing. Peter Vrábel. Inými slovami, schodisko je nábytkom a súčasne stavebnou konštrukciou.
Okrem okien, dverí, zasklených fasád či zimných záhrad sa firma Space up, s. r. o., snaží preraziť na slovenskom trhu aj s technológiou hliníkových montovaných priečok. O tom, ako si svoje miesto medzi výrobkami na báze dreva a plastu nachádzajú hliníkové konštrukcie, sme sa porozprávali s konateľom firmy pánom Zdenkom Donovalom.
Keď zahraničný výrobca prichádza na slovenský trh, musí byť pri budovaní vzťahov s predajcami obozretný. Ako sa firme Dörken darí vytvárať sieť obchodných partnerov nám porozprával pán Karol Plaštiak, vedúci predaja pre Slovenskú republiku.
Stavebniny Šťastný pôsobia na trhu už 16 rokov. Počas tohto dlhého obdobia prešla firma viacerými zmenami, ktoré výrazne ovplyvnili jej pôsobenie na trhu stavebných materiálov. O tom, ako sa dá udržať si stálych zákazníkov, ale aj získať nových i v nepriaznivom čase, sme sa porozprávali s konateľom spoločnosti pánom Ivom Šťastným.
Každý rok uzrú svetlo sveta nové architektonické skvosty, ktoré nesú slávne mená svojich autorov, ako aj mená mladých talentov. Architekti sa doslova predbiehajú v netradičných riešeniach a tvaroch svojich stavieb. Zárukou uchovania neopakovateľnosti takýchto diel by mali byť okrem etiky aj funkčné právne predpisy. O tom, či je to naozaj tak, sme diskutovali s odborníkmi v oblasti práva a architektúry. Viacero odborníkov sa zhoduje v názore, že ochrana autorských práv je dôležitá, avšak na Slovensku pretrváva slabé právne povedomie. Súčasný zákon v praxi preto často nahrádza snaha autora o diskusiu a sila jeho argumentov.
V množstve ponúkaných konštrukčných stavebných systémov sa investor často stráca. Pre tých, ktorí dávajú na prvé miesto prírodné materiály a zdravé bývanie sa okruh výberu zmenší na konštrukcie na báze dreva. Medzi hrazdenými, stĺpikovými, panelovými či skeletovými stavbami majú svoje miesto aj zrubové konštrukcie. O tom, ako sa na trhu darí spoločnosti Drevodom Rajec, s. r. o, ktorá si za technológiu výroby vybrala systém kanadských zrubov, sme sa porozprávali s konateľom firmy Ing. Milošom Brončekom.
Veľké očakávania a predstavy, rozlety a úlety, ale aj prvá korekcia realistickej praxe a uvedomenie si svojho miesta. To všetko sa skrýva v mladých architektoch, ktorý začínajú ohmatávať architektonický terén. Diskusie ASB o názoroch na súčasnú architektúru sa zúčastnili: Ing. arch. Katarína Boháčová (nedávna absolventka Fakulty architektúry STU v Bratislave, dnes pracuje v re:mix architects), Matúš Podskalický (5. ročník FA STU v Bratislave), Tomáš Augustín (6. ročník Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave), Ing. arch. Palo Škorvánek (nedávny absolvent FA STU v Bratislave, v súčasnosti na voľnej nohe) a Ondrej Kurek (4. ročník FA STU v Bratislave).
Súťaženie je overený recept na zdvihnutie kvality v akejkoľvek oblasti. Podľa mnohých je výsledok architektonickej súťaže zvyčajne oveľa kvalitnejší, než keď sa projekt zadá priamo jednému architektonickému ateliéru – veď len porovnaním myšlienok viacerých architektov vieme dosiahnuť plastický pohľad na riešený problém. Ako však motivovať investorov, aby strácali drahocenný čas a prostriedky na vypísanie súťaže? A ako primäť vyťažených architektov, aby sa zúčastnili súťaží, keď je oveľa istejšie venovať svoj čas konkrétnej zákazke, než sa zapojiť do súťaže, v ktorej nemusia zvíťaziť?
Architektúra má neuveriteľnú silu. Človek dodnes žasne nad historickými pamiatkami, ktoré nám zanechali majstri architekti. Táto nevyčerpateľná téma už stáročia zapĺňa stránky kníh, ktoré popisujú najrôznejšie teórie konštrukčných riešení alebo spôsobov realizácie diel. Zanechajú súčasní architekti, ktorí majú v porovnaní s technickými obmedzeniami minulosti takmer neobmedzené možnosti rovnako veľkolepé diela? Budú sa dnešné stavby obdivovať aj po niekoľkých storočiach? Moderný svet síce prináša mnoho devíz, ale dravý trhový mechanizmus nepozná sociálne, estetické či etické pravidlá – ani v architektúre. Duchovnú kvalitu do sveta vnáša človek. Preto architekt dneška stojí pred ťažkou úlohou – niesť zodpovednosť a formulovať vízie vo svete silného tlaku termínov, byrokracie a exhibicionizmu.
