V čase veľkých reťazcov stavebnín sa stále nájdu aj drobní predajcovia, ktorí vo svojom regióne dokážu týmto veľkým hráčom konkurovať, ak nie cenou, tak službami a ústretovým prístupom k zákazníkom. O hľadaní nových ciest k zákazníkom v čase vzrastajúcej konkurencie sme sa porozprávali s majiteľom stavebnín SUBO Ing. Pavlom Suballym.
„Každá stavba je pre nás ojedinelá,“ jednomyseľne tvrdia zakladatelia bratislavského ATELIERU 3M Ing. arch. Monika Štekláčová a Ing. arch. Marián Pokrivčák a ich stavby to aj potvrdzujú. Architektonický koncept je u nich vždy ovplyvnený miestom, v ktorom objekt vyrastá a bude pôsobiť. Hoci vejár typológie je u nich dosť roztvorený – od bytoviek a rodinných domov, cez administratívne budovy, obchodné stavby až po hotely – vždy sa snažia o originálny príspevok, v ktorom harmonicky vyvažujú techniku a umenie. K takým patrí aj ich projekt budovy pre vydavateľstvo Jaga.
História spoločnosti PSJ Hydrotranzit, a. s., tak trochu pripomína bájneho vtáka fénixa. Zánik jednej firmy výrazne ovplyvnil rast a smerovanie firmy druhej, ktorá využila šancu stavať na náhle uvoľnenom kvalitnom ľudskom potenciáli. Jej generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Ing. Juraj Kotúč nám prezradil, prečo nechce vyhrávať zákazky za každú cenu a tiež to, čím môže ekonóm prispieť do stavebnej brandže.
Všetko sa začalo tým, že úspešný riaditeľ tehelne potreboval novú výzvu. Potreba nového pôsobiska sa zhmotnila do predajne stavebnín, ktorá sa za trinásť rokov rozrástla na solídnu regionálnu firmu s tromi prevádzkami. Riaditeľ spoločnosti DomSTAV, spol. s r. o., Ing. František Korček od svojich zamestnancov vyžaduje len to, aby uňho pracovali tak, ako na svojom. Výsledky ukazujú, že je to dobrá taktika...
V súčasnosti je častým modelom expanzie zahraničného výrobcu investovanie do jestvujúcej lokálnej fabriky a jej následné začlenenie do štruktúry koncernu. Spoločnosti, ktoré budujú nové prevádzky na zelenej lúke, sú v menšine. Práve do tejto druhej skupiny patrí aj spoločnosť ArcelorMittal Construction Slovakia, s. r. o., ktorá sa po deviatich rokoch výhradne obchodného pôsobenia na slovenskom trhu rozhodla oprieť o vlastnú produkciu. Jej technický manažér Róbert Hilkovič tvrdí, že nevyrába obyčajný materiál na obyčajné plechové búdy. V rozhovore, ktorý vznikal v hektickej atmosfére veľtrhu Coneco, nám prezradil čo-to z filozofie spoločnosti i jej plánov na nasledujúce roky.
Podľa vlastných slov prežil 50 rokov v zápase o kvalitu. Stále sa pokúša hľadať dobré, poctivé a úprimné riešenia a doťahovať veci do maximálnej možnej dokonalosti. Aj keď nikdy nebol v strane, dostal sa k významným príležitostiam, ktoré dokonale zúročil. Venoval sa architektúre, tvorbe v pamiatkovom prostredí, urbanizmu, interiéru aj výstavníctvu. Nestor povojnovej slovenskej architektúry – Ferdinand Milučký. Vie sa zanietiť pre vec a ísť po jej podstate – nielen v tvorbe. Stretnutie s architektom Milučkým sa odvíjalo v strhujúcej debate, ani sme si nevšimli, že sa rozprávame viac než šesť hodín. Podeľte sa so mnou o tento veľký zážitok.
V čase, keď stavebná aktivita na Slovensku zažíva nebývalý rozmach, málokto myslí na to, čo bude, až stavebný boom odznie. Sú však aj spoločnosti, ktoré ešte nezabudli na ťažké začiatky v 90. rokoch minulého storočia, a preto sa na budúce obdobie stavebného útlmu začínajú pripravovať už teraz. Jednou z nich je aj považskobystrická spoločnosť HBH, a. s. Jej generálny riaditeľ Ing. Igor Strempek nám prezradil, čím sa vyznačuje tá pravá orechová zákazka, ako aj to, prečo sa netreba báť vstupu do eurozóny.
Stretli sme sa vo Fragnerovej galérii na výstave jeho projektov. Priletel z Rotterdamu a na druhý deň odchádzal do Nemecka. Erick van Egeraat (51) je u nás známy návrhom domov, ktoré nadväzujú na Kotěrovu vilu Bianca, na Slovensku stavajú jeho River Park a kúsok za hranicami sa rozbieha veľmi diskutovaná stavba novej univerzitnej haly v Lipsku. Holandský architekt to má teda rozbehnuté všade v Európe, napriek tomu to pri rozhovore vyzeralo, že je oddaným fanúšikom Českej republiky.
Na Slovensku patrí medzi najväčších výrobcov kotlov a výborne sa jej darí aj v exporte. Jej kotly odolávajú mrazivým teplotám až na ďalekej Sibíri. Firma, ktorej v sídle vo Vrútkach pri Martine nechýba blízkosť bratislavského diania. ATTACK, s. r. o.
Architekta Dušana Fischera vnímame ako kultivovaného, ale zásadového človeka. Nie je tajomstvom, že sa pri viacerých lukratívnych zákazkách, počas ktorých bol tlačený do pre neho neakceptovateľných polôh, rozhodol odmietnuť ich. To zďaleka nie je v architektonickej praxi bežné. Tvrdí, že sa necíti byť podnikateľom, ale architektom. Prekvapivo otvorene kritizuje negatívne aspekty investičného boomu i nedostatok kultúry v ľuďoch, napriek tomu však tvrdí, že je optimista. Ako sám hovorí, keby nevidel v súčasnom dianí perspektívu pre dobré riešenia, povedal by „nie“ aj svojmu povolaniu. A to vraj nehrozí.
Architekt Josef Horný projektoval v Austrálii, učil na Melbournskej univerzite a potom sa vrátil k pedagogickej činnosti na katedru architektúry stavebnej fakulty ČVUT v Prahe. V Austrálii vytvoril celý rad rodinných domov, v Čechách navrhuje a realizuje nízkoenergetické a nízkonákladové domy. Šírku jeho kultúrneho zázemia môže demonštrovať aj okolnosť, že preložil do angličtiny knihu básní Jana Zahradníčka, ktorú aj v Melbourne vydal.
V rámci série prednášok Digitálny architekt na jeseň minulého roku predstavil americký architekt Frank Barkow tvorbu nemecko-amerického ateliéru Barkow Leibinger Architects. Vo svete „digitálnej architektúry“ sa tento ateliér zviditeľnil v roku 2005 výrazným úspechom na bienále v Miami s podtitulom Possible Futures. V jeho troch finálových projektoch sa spájal racionalizmus s parametrickým dizajnom a s využitím CAD/CAM technológií výroby.
Nedávno sme mali možnosť vo Fragnerovej galérii v Prahe navštíviť monografickú výstavu Reného Van Zuuka s názvom Projekty 1992 – 2007. Návštevníci na nej mohli vidieť prakticky všetko, čo autor za 14 rokov existencie svojho samostatného ateliéru v Almere navrhol. V jeho pestrej kariére vynikajú najmä väčšie realizácie Architektonického centra ARCAM v Amsterdame, napríklad bytový Blok 16 v Almere, prezývaný pre svoju mohutne vydutú fasádu Vlna, alebo unikátne riešená administratívna budova Zilverparkkade v Lelystade.
Byť úspešným znamená byť aktívnym. Kto sedí so založenými rukami a čaká, kedy sa naňho usmeje šťastie, býva vo väčšine prípadov sklamaný. Omnoho väčšiu nádej na úspech má ten, kto chodí po svete s otvorenými očami a hľadá vhodné príležitosti. Niekedy sa príležitosť črtá omnoho bližšie, než by si človek spočiatku myslel. Presvedčil sa o tom aj konateľ spoločnosti ANAVEK, spol. s r. o., Jaroslav Greš, s ktorým sme sa porozprávali o zapĺňaní dier na trhu, pozitívnych zmenách v podnikateľskom prostredí i odvážnych ambíciách do budúcnosti.
V čase, keď ceny energií stúpajú závratnou rýchlosťou, sa stále viac dostáva do popredia téma efektívneho využívania tepelnej energie. A tak sa mnoho ľudí zaoberá otázkou, ako najlepšie zabrániť tepelným stratám vo svojej domácnosti. Niekto si nechá vymeniť okná, niekto zatepliť fasádu. Konateľ spoločnosti OD – PLAST, spol. s r. o., Ing. Vladimír Bočko však nehovorí o výmene okien či zatepľovaní, ale o komplexnej rekonštrukcii – takzvanom energetickom zhodnotení budovy. Tento zaujímavý pojem nám priblížil v nasledujúcom rozhovore spolu s receptom na účinnú motiváciu a vysvetlením, aké užitočné môžu byť kontajnery.
