Koncom septembra sa v tokijskom kongresovom centre konal XXIV. svetový kongres Medzinárodnej únie architektov (UIA). Jeho ústrednou témou bol Design 2050 a už z názvu je zrejmé, ktorým smerom sa uberali prednášky, stretnutia a výstava kongresu.
Názory a rozhovory
Ak pri ľuďoch platí, že prvý dojem je dôležitý, tak pri budovách to platí dvojnásobne. Často okolo nich prejdeme bez zastavenia, bez povšimnutia. Vnímame len celok, napríklad celú ulicu, štvrť či mesto. Poďte sa pozrieť do starých uličiek Bratislavy a Banskej Štiavnice.
Bratislava je hlavné mesto Slovenska, to je holý fakt. Ale všetci dobre poznáme vtipy o najväčšej dedine v rámci našej rodnej hrudy. Má plus-mínus (podľa vysokoškolských prázdnin, obdobia dušičiek, či Vianoc) pol milióna obyvateľov, z ktorých rodených Bratislavčanov je len časť.
Priestory v centre mesta sú vysoko cenené najmä pre atraktívnu polohu, obvykle s jedinečným výhľadom na strešnú panorámu alebo pre výbornú dostupnosť občianskej vybavenosti. Majú však aj svoje tienisté stránky. V centre sa zle parkuje a je tam hluk. Ani tieto negatíva nemajú zásadný vplyv na iniciatívu investorov ovládnuť všetky strechy a podkrovia. Veľmi často sa snaha využiť každý štvorcový meter v čo najväčšom počte podlaží končí žalostne. Vznikajú architektonické paškvily, niektoré trvalé, iné, našťastie, provizórne. Na druhej strane sa dajú nájsť aj vydarené príklady, výnimočné prístupom projektantov so zmyslom pre citlivú kompozíciu alebo, naopak, pre kontrastný efekt.
Ľahká dostupnosť informácií, široký obzor a prehľad vďaka nebývalým možnostiam cestovať a demokracia vo vyjadrovaní názorov robí dnes z ľudí naprieč vekovým aj vzdelanostným spektrom odborníkov takmer na všetko. Aj práca architekta sa dostáva na pranier takpovediac s prvým ranným otvorením očí. Prostredie, v ktorom sa pohybujeme, kde bývame, pracujeme, trávime svoj voľný čas, má výrazný vplyv na naše zmýšľanie, zásadne formuje náš svetonázor. Všade okolo seba nájdeme podpis architekta alebo stavebného inžiniera, ktorý priestor vytvoril a dal mu perspektívu. Niekde na začiatku jeho tvorivej cesty je odborné vzdelanie. Oslovili sme zástupcov škôl, ktoré vychovávajú budúcich architektov, a chceli sme vedieť, ako vyzerá ich príprava na prax.
Stokrát skloňovaný pojem „trvalo udržateľná výstavba“ dostal v kontexte rozhovoru s týmto charizmatickým architektom opäť zmysel. Švajčiar Hanspeter Oester pôsobí v architektonickom ateliéri agps.architecture a do Bratislavy zavítal v rámci festivalu Dni architektúry a dizajnu ako prednášajúci. „Dobrá architektúra musí vedieť starnúť so šarmom,“ hovorí.
Architektúra sprevádza ľudstvo od vzniku civilizácie. Existuje nespočítateľné množstvo definícií architektúry. Tie sa tvoria paralelne s vývojom spoločnosti. Raz je prioritou stavebno-technická stránka, inokedy sakrálna, mytologická, výtvarná alebo ekologická, či sociologická. Architektúra ako matka umení? Architektom sa človek narodí alebo ju vyštuduje? Architekt ako promótor a tvorca? Umelec či inžinier, projektant? Autor scény nášho života? Architektúru vnímame stále. V nej žijeme, rodíme sa i umierame.
Uplatnenie čerstvých absolventov v praxi je často limitované tým, že mnohí mladí architekti prichádzajú do praxe bez základných predstáv o tom, čo všetko znamená zabezpečovanie chodu firmy a uvádzanie architektonických návrhov do života. Väčšina čerstvých absolventov potom prechádza obdobím dezilúzie a sklamania alebo sa usiluje svoje názory presadiť stoj čo stoj bez toho, aby boli schopní pripraviť logickú, pre klienta prijateľnú argumentáciu. Toto nie je len miestny jav. S podobným problémom sa možno stretnúť na celom svete.
Do dôchodku mám ešte naozaj ďaleko, ale pamätám si časy, keď centrum Žiliny ovládala akási letargia neskorého socializmu. Áno, fungovali tam obchodíky na námestí Dukla a nakupovať sa chodilo do Prioru alebo na Masaryčku. Inak boli domy v centre centrovatom na Hornom a Dolnom vale obývané menej majetnými spoluobčanmi. Obvykle v nedeľu, keď sme išli z kostola, sa uličkami šíril sladkastý spálený pach, keď sa z kostí varilo mydlo.
Výťahový riadiaci mechanizmus poháňaný parou a vodnými hydraulickými piestami bol v roku 1880 nahradený elektrickým systémom. Všetky nové v súčasnosti vyrábané výťahy sú riadené mikroprocesorom. Preprava je tak plynulejšia a efektívnejšia. Dôležité je ale predovšetkým bezpečnostné hľadisko. Či je postačujúce, o tom nám porozprával majiteľ firmy LB výťahy pán Ľubomír Blažíček.
Prvá hromadne vyrábaná rozperná kotva (hmoždinka) pozostávajúca z konopnej šnúry, napustenej krvou zo zvierat, do ktorej sa skrutkovala skrutka, bola patentovaná v roku 1913 v Londýne. V priebehu takmer jedného storočia sa jej tvar a materiál výrazne zmenili, funkcia však ostala rovnaká. V súčasnosti možno kotviť do rozličných podkladov vyhotovených z rozličných stavebných materiálov. Problematika kotvenia je pomerne rozsiahla, približne tak ako sortiment spoločnosti ALLMEDIA, spol. s r. o., ktorá sa špecializuje na danú oblasť. O trendoch nielen v oblasti kotvenia, ale aj náradia nám porozprával Mgr. Richard Slafkovský, riaditeľ a spolumajiteľ spoločnosti ALLMEDIA.
Odpoveď nebude pravdepodobne jednoduchá a určite ju ovplyvňuje množstvo faktorov. Čo si o tejto otázke myslia naši respondenti? Možno mať vôbec jednoznačný názor?
Pre mesto charakteristická pestrosť kultúr a národnostného, či etnického koloritu nakazila už aj oblasť stavebníctva. Podľa najnovšej módy niekdajšie „sivé myšky“ mestskej panorámy – (paradoxne) bytové domy, inak známe ako paneláky - dnes hýria všetkými farbami.
Už z titulu môjho titulu chodím po svete s otvorenými očami. Pripúšťam istú profesionálnu deformáciu, ťažko sa mi drží odstup. Na súkromného dovolenkára sa musím obvykle programovo prepnúť. A sú aj miesta, kde by sa človek prepol rád, aj keď je tam pracovne.
„Obávam sa, že neschopnosť počúvať sa netýka len vzťahov medzi susedmi, ale okrem iného aj medziodborového dialógu alebo býva problémom aj vnútri profesie samotnej – napríklad dialógu medzigeneračného,“ hovorí Michal Kohout, jeden z partnerov kancelárie Jiran Kohout Architekti. V holešovickom ateliéri sme hovorili o možnostiach, ako môže architekt prispieť k fungujúcemu susedstvu, ako a kde sa dá viesť dialóg medzi architektmi a ďalšími odborníkmi, ale aj o duchovnom rozmere architektúry a zmysle techniky.
