Naša návšteva sa uskutočnila ešte v priebehu dokončovania stavby a máme z nej takéto dojmy: v prvom rade samotný názov Retro hlása návrat, v skutočnosti však ide o smelý krok vpred. Komplexnosť je vyjadrená obchodnými, relaxačnými a bytovými priestormi.
Keď človek navštívi neznáme mesto a chce si ho prezrieť, intuitívne hľadá jeho centrum a centrum centra – hlavné námestie. Často sa dokonca stáva, že sa turista so zhliadnutím tohto srdca mesta uspokojí a ďalej už nepátra – či už pre nedostatok času, alebo povrchnosť… Centrálne námestia miest sú na vždy synonymom mesta. Výnimku tvoria mestá, ktoré majú synoným niekoľko, ale tých na Slovensku až tak veľa nie je. V tradičnom slovenskom meste by niekedy turistovi nepomohlo ani more času a hĺbavosť objaviteľa, pretože by okrem samotného hlavného námestia (a priľahlej ulice, aby sme boli spravodliví) nemal čo objavovať. O to viac by sa naše mestá mali snažiť o pozitívny prvý (a často aj posledný) dojem a zainvestovať do mestotvorných námestí. Mnohé to už urobili a výsledok je výborný, niektoré sa nechávajú zahanbiť.
Britský architekt Peter Gamble patrí k vedúcim osobnostiam významnej architektonickej kancelárie Holder Mathias Architects, ktorá svoje projekty realizuje nielen na Britských ostrovoch, ale aj v strednej a východnej Európe. Z jeho portfólia pochádza aj ONE Fashion Outlet pri Voderadoch, ktorý bude prvým outletovým centrom na Slovensku. Hoci je Peter Gamble riadiacim členom kancelárie, považuje sa za tímového hráča, ktorý má rád rôznorodosť nápadov.
Architektúra je jedna vec, financovanie a zastrešenie celého projektu druhá. Základný trojlístok dopĺňa stavebná firma. Práve ona bdie nad kvalitným vyhotovením realizácie a často vie riešeniami ovplyvniť budúce pohodlie obyvateľov alebo užívateľov stavby. „Chceme byť v stavebníctve mercedesom z pohľadu kvality a zároveň prekvapovať cenami,“ hovorí Ing. Ladislav Veršovský, zakladateľ, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti YIT Reding, ktorú odborná verejnosť v hlasovaní na stránke www.asb.sk ocenila ako Stavebnú firmu roka 2011.
„Čo treba urobiť, aby bol projekt úspešný? Najdôležitejšie je, aby projekt vo verejnej súťaži vyhral... A keď vyhráme, tak celá mašinéria firmy začne tvrdo pracovať a začne hľadať riešenie, aby to pre firmu dopadlo čo najlepšie,“ hovorí hosť. prof. Ing. Anton Bezák, PhD, generálny riaditeľ spoločnosti Ingsteel, ktorá patrí do TOP 10 realizačných stavebných spoločností na Slovensku a zároveň medzi najväčších výrobcov oceľových a hliníkových konštrukcií. Za týmto zdanlivo jednoduchým zdôvodnením úspešnosti sa skrývajú roky hľadania optimálnych riešení a prekonávania úskalí konkurenčného trhu.
Rakúsko je stále naším najbližším „západným“ susedom nie len v geografickom zmysle slova, od otvorenia jeho trhu práce si preto slovenskí podnikatelia veľa sľubovali. V oblasti stavebníctva a developingu sú vzťahy medzi oboma krajinami zvlášť blízke, takže sa tu zmeny istotne premietnu. Aké dôsledky však budú mať tieto zmeny v praxi?
Farbou možno významne ovplyvniť konečný vzhľad stavebného diela, a to nielen jeho exteriér, ale aj interiér. Okrem estetickej funkcie plní povrchový náter aj ochrannú funkciu, vďaka ktorej si podkladový materiál zachováva pôvodný vzhľad a štruktúru. Medzi tradičných výrobcov náterových látok patrí aj česká firma Barvy a Laky, ktorá ma na Slovensku zastúpenie v podobe dcérskej spoločnosti BAL SLOVAKIA, s. r. o. Históriou a súčasnosťou náterových látok nás previedol jej obchodný riaditeľ Ladislav Zelenka.
Rád chodím do Londýna. Vždy ma tam ovanie duch úžasnej demokracie, slobody, bezpečnosti a priateľstva. Prejavuje sa doslova na každom rohu. Stavebníctvo a architektúru nevynímajúc. Vidieť všetky tie úžasné stavby a ich interakcie je vždy inšpiráciou na dlhé týždne.
Tieto stavby sú určené všetkým, no nepatria „nikomu“. Keďže nemajú súkromného vlastníka, často ich nemá kto rekonštruovať, udržiavať v dobrom stave, ale ani budovať. Štát, obec, vyšší územný celok ani samospráva v mnohých prípadoch nevedia získať finančné prostriedky ani na základné opravy, nieto ešte na výstavbu nových objektov. V ostatných rokoch sa situácia zlepšila, najmä v Bratislave. Ani tu však nejde všetko hladko. Pozitívnych aj negatívnych príkladov je niekoľko, snažili sme sa vybrať tie naozaj „reprezentatívne“.
Jaroslav Kamody (1969) je neprehliadnuteľnou postavou slovenského stavebného trhu. Už sedemnásť rokov pôsobí v oblasti stavebných izolácií, kde sa cíti ako ryba vo vode – pozná tam každú perej i tíšinu. Je dôverným znalcom tohto kľukatého terénu, o ktorom tvrdí, že sa už odrazil od dna. Trpezlivo hľadá úspešné cesty vlastnej firmy a športovo ju tlačí na pódium v cieli. Je to „srdciar“, ktorý sa za svoje farby dokáže aj pobiť, ale zároveň si ctí férovosť vo vzťahoch. Od októbra minulého roka vedie spoločnosť Špeciálne izolácie Bratislava, ktorej odovzdáva všetky svoje zásady.
Spoločnosť Sto má dlhú históriu, ktorá siaha takmer 200 rokov do minulosti k cementárni a vápenke v južnom Bádensku. Špecializuje sa na fasádne zatepľovacie systémy a vyrába materiály pre povrchové úpravy fasád, interiérov, podláh a ochranu a sanáciu betónu. Prostredníctvom dcérskych spoločností vytvára celosvetovú sieť a v spolupráci s partnermi zaujíma významné miesto na svetovom trhu. O spoločnosti, jej minulosti a budúcnosti sme sa zhovárali s konateľom spoločnosti Sto s. r. o. v Česku Tomášom Čábelkom a area sales manažérom organizačnej zložky na Slovensku Branislavom Helcmanovským.
Na výber máme nekonečné množstvo druhov materiálov, vyhotovení, tvarov a kombinácií. Podľa čoho si však vybrať kvalitnú podlahu alebo dlažbu? Individuálne potreby a požiadavky klienta sú, samozrejme, vždy na prvom mieste a ako sa hovorí, proti gustu… Napriek tomu by mal mať povrch, po ktorom sa pohybujeme, aj niekoľko všeobecne platných atribútov kvality. Navyše, aj tento segment neustále napreduje. O tom, ako si správne vybrať, čoho sa vyvarovať a aké novinky si všímať, sme sa rozprávali s odborníkmi na túto tému.
Nie sme jedinou krajinou, ktorá sa vyrovnáva s dedičstvom „jedinečnej“ panelovej architektúry. Výnimočné je skôr to, že sa s daným problémom nielenže nesnažíme veľa robiť (zatepľovanie panelákov v tomto prípade naozaj nerátame), ale naopak – ďalej staviame podľa modelu socializmu: priestor žmýkame na doraz, susedov nechávame vychutnávať svoju vzájomnosť a verejné priestory chápeme ako priestory na presúvanie sa z bodu A do bodu B. Je to škoda, vytvárame tak v podstate len ďalšie problémy pre naše deti a deti našich detí. Česť výnimkám, tie sú však obvykle pre obyčajných ľudí cenovo nedostupné.
Chceme vybudovaním električkovej trate v Petržalke za investičné prostriedky TEN-T projektu (železničného prepojenia Paríž – Bratislava) ukázať Európskej únii, že tam zatiaľ stále nepatríme? Sú pravidelné dopravné zápchy na vstupe do mesta a pri odchode z neho spôsobené prudkým rastom životnej úrovne obyvateľov Bratislavy a jej spádového regiónu alebo mizériou v riešení hromadnej dopravy?
Architektonický ateliér cakov+partners nie je novým pojmom. Pokračuje v tradícii štúdia cakov-makara, ktorý v roku 1996 založili spolužiaci – architekti Kalin Cakov a Emil Makara. Transformácia z ateliéru cakov-makara na cakov+partners nastala asi pred rokom a pol. Napriek tejto zmene (alebo práve pre ňu) ateliér nestratil identitu ani dych. Trojica Kalin Cakov, Metodiy Monev a Ján Obušek tvrdí, že hudbou budúcnosti je kvalita.
