Záhradné centrum vo Veselom pri Piešťanoch je jednou zo stavieb, ktoré sa chvália minuloročným CE ZA ARom, a čo je dôležitejšie, v tomto segmente netradičnou architektúrou. Ocenené „záhradníctvo“ u nás nenájdeme na každom kroku. Možno je to tým, že v tomto prípade, ako sme zistili, nejde len o záhradníčenie...
Záhrada Prüger-Wallnerovcov, jednoducho Prügerka, sa stala jej srdcovou záležitosťou. Záhrada vznikla na konci 19. storočia, keď si Prüger- Wallnerovci postavili vilu na Havlíčkovej ulici, ktorá stojí dodnes.
Balkóny, strešné terasy a vydláždené dvory môžu byť zelenými oázami rovnako ako záhrady.
Rezidencia Šafranová záhrada sa nachádza v intraviláne mesta Košice v opustenom areáli bývalých vojenských kasární kpt. Jaroša na Skladnej ulici v Košiciach.
Konceptuálny projekt rekreačného celoročne obývateľného objektu našiel ideálne miesto v drsnej krajine Českého stredohoria. Netradičná drevostavba vznikla na pozemku bývalej stodoly, z ktorej ostalo len torzo obvodových stien. Ruiny autori z architektonického štúdia LABOR 13 z estetických dôvodov ponechali a novú stavbu do nich plynule integrovali.
Patrí medzi najväčšie a najkrajšie strešné záhrady v Európe. Bola otvorená v júni v roku 2002 a plynúce roky potvrdili atraktivitu riešenia či pevnosť strešných konštrukcií.
Z ulice naoko nedobytný objekt sa po vstupe cez oceľový vstupný portál mení na dom so záhradou, kde možno objaviť mnohé osobité zákutia a zálivy. Rodinný dom tak poskytuje iný zážitok okoloidúcim a iný každému užívateľovi. Jednotlivé zóny majú totiž svoju jedinečnú atmosféru a funkciu.
Autorom domu s vertikálnou záhradnou fasádou nie je nik iný ako držiteľ Pritzkerovej ceny za architektúru Ryue Nishizawa. Jeho realizácie často disponujú priestorom, ktorý je ideálny na oddych a rozjímanie. Dom je pekný príklad toho, ako sa dá zahusťovať urbánna štruktúra bez znižovania množstva zelene.
Bytový dom je riešený ako monolit, z ktorého vystupujú štyri fasádne bloky na jednej strane a päť blokov na druhej strane objektu tvorené vysunutým obvodovým plášťom, ktorý je delený vertikálnymi pásmi schodiskových presklení a lodžiami bytov hĺbkovo nadväzujúcimi na uskočené prízemie a posledné najvyššie podlažie. Prvé nadzemné a najvyššie podlažie tak vytvárajú svojím ľahkým obvodovým plášťom horizontálne odčlenenie hmotných blokov fasády a zároveň toto riešenie umožňuje vytvoriť pre byty na 7.NP väčšie terasy a prízemie „otvoriť“ smerom k parku.
Ak počasie nedovoľuje tráviť čas v záhrade, je zimná záhrada ideálnou náhradou. Vďaka nej si možno vychutnávať prírodu a bezprostredný kontakt s ňou aj za nepriaznivého počasia, napríklad keď prší alebo fúka vietor. Zimná záhrada môže slúžiť ako obývačka, jedáleň, pracovňa, spálňa, kuchyňa, miestnosť na relaxovanie a sledovanie hviezd, bazénová časť či fitnescentrum.
Každá snaha vniesť do mesta o trochu viac prírody je chvályhodná. Napriek tomu, že ľudské pokolenie si mesto akosi automaticky spája najmä s betónovou masou, parky a záhrady sú dôležitým mestotvorným a osviežujúcim elementom urbanistických štruktúr. K výnimočným projektom v tomto smere patrí Lurie Garden v americkom Chicagu. Hlavným dizajnérom tohto diela bol ateliér Gustafson Guthrie Nichol Ltd. zo Seattlu, ktorý ho vytvoril v spolupráci s profesorom Robertom Israelom, americkým scénografom a kostýmovým výtvarníkom, a Pietom Oudolfom, holandským odborníkom na výsadbu a pestovanie trvaliek. Americká asociácia krajinnej architektúry tomuto dielu v minulom roku udelila prestížne ocenenie General Design Award of Excellence.
Sídlo a zeleň – dva fenomény, ktoré pri pohľade na niektoré časti Bratislavy, len ťažko dokazujú svoju schopnosť koexistovať. Zdá sa však, že po dlhom čase zeleň v hlavnom meste predsa len zažije renesanciu. Podľa slov primátora Andreja Ďurkovského je rozvoj mesta v štádiu, v ktorom by sa nemali riešiť iba jeho aktuálne a praktické potreby. Bratislava potrebuje projekt s pridanou hodnotou, žiada si vytvárať nové a dlhodobé hodnoty nielen pre súčasnosť, ale aj pre budúce generácie. Reč je o pripravovanom projekte visutých záhrad – novej zóne kultúry a oddychu, citlivo dopĺňajúcej obraz metropoly. „Dielo by malo zároveň dôstojne reprezentovať našu krajinu v celej šírke slovenského kultúrneho kontextu – estetického, umenovedného, architektonického či krajinárskeho,“ dodáva primátor.
Rekonštruovaná Univerzitná knižnica v Bratislave už vyše roka slúži svojmu účelu. Málokto však tuší, že tento komplex skrýva pre návštevníkov ešte ďalšie prekvapenia. K takým patrí aj dôležité skladové zázemie s Lisztovou záhradou a známym pavilónom, ktoré boli minulý rok kolaudované. A práve týmto aktom sa ukončila rekonštrukcia celého kultúrneho komplexu, ktorá trvala päť rokov.
