Stavebníctvo

Termín začatia stavby takmer šesťkilometrového severného obchvatu Banskej Bystrice, ktorý zaradili do PPP projektov sa posunul z konca roka 2007 na neurčito.

Graffiti na verejných priestranstvách sú v súčasnosti jedným zo závažných problémov. Objavujú sa nielen na fasádach budov, ale aj na mostoch, železničných či autobusových staniciach, zastávkach alebo v podchodoch. Často esteticky znehodnocujú prostredie a ich opätovné odstraňovanie je finančne náročné.

Tvar strechy a materiál krytiny spolu úzko súvisia. V ostatnom čase sa čoraz častejšie stretávame s potlačením tejto jednoduchej skutočnosti do úzadia. Fólie, lepidlá a tesniace materiály sa stávajú všeliekom pri pohrávaní sa s tvarmi a konštrukčným stvárnením. Každý druh krytiny má svoju vhodnú oblasť použitia. Pri porušení zásady kultúry stavania hrozí riziko nielen z hľadiska overených techník, ale aj rovnako dôležitého remeselného vyhotovenia strešného plášťa.

Najmä pri rekonštrukciách starších bytov alebo zobytňovaní podkrovných priestorov sa používajú suché systémy podláh. Plávajúca podlaha zo sadrovláknitých dosiek je tuhá zmontovaná podlahová doska oddelená od podkladovej konštrukcie medzivrstvou zo suchého podsypu, prípadne polystyrénu alebo minerálnej izolácie.

Najskôr Presscentrum, potom Pressburgcentrum a teraz Tower 115. Áno, reč je o stále najvyššej budove v Bratislave, ktorá má po vrchol vysielača umiestneného na streche budovy 115 metrov. V rozmenení na drobné to znamená 44 800 metrov štvorcových úžitkovej plochy. Rozhodnutie o kompletnej prestavbe bývaleho Presscentra na modernú administratívnu budovu rozhodla J&T, ktorá spravuje budovu pre svojich klientov, ešte v roku 2004. O architektonickom prerode Presscentra na Tower 115 sa už toho popísalo dosť, na tomto mieste však skúsme poodhaliť technický prerod budovy so zastaraným a nefunkčným vnútorným organizmom na budovu pre „áčkovú“ administratívu.

Strešnú krajinu centra mesta Partizánske obohacuje zaujímavá strešná konštrukcia komunikačného centra BATO, novostavby medzi železničnou stanicou a obchodným domom. Konvexno-konkávne tvarové riešenie so štítmi a s mnohými odkrytými tesárskymi prvkami v interiéri si vyžadovalo nielen dôslednú projektovú prípravu, ale aj intenzívnu koordináciu všetkých subdodávateľov. A každý si vie určite predstaviť, že klampiarske detaily tejto tvarovo členitej strechy pokrytej titánzinkovým plechom sa zrejme nedali riešiť rovnako rutinne ako pri bežných strechách.

Obchvat obce Ožďany na rýchlostnej ceste R2 zahrnuje niekoľko mostných objektov, medzi ktoré patrí aj objekt 203. Monolitický most tvorí 11-poľový spojitý nosník z predpätého betónu. Výstavba mostného objektu sa začala v apríli v roku 2005 a nosná konštrukcia sa začala betónovať v októbri 2005. O rok neskôr, v októbri 2006, bol most skolaudovaný a odovzdaný do prevádzky. Vďaka použitiu výsuvnej skruže sa zhotovilo 11 polí nosnej konštrukcie za približne 6 mesiacov.

Keramické dlaždice sú vhodnou nášľapnou vrstvou pre podlahové vykurovanie, najmä pre svoje tepelnotechnické vlastnosti. Dobre vedú teplo, ktoré sa rovnomerne rozdeľuje do plochy, a zároveň ho dokážu dlho udržať vďaka vysokej mernej tepelnej kapacite. Pri ich návrhu či realizácii však treba dbať na dĺžkovú teplotnú rozťažnosť jednotlivých materiálov a zmeny rozmerov, ktoré s tým súvisia. Z toho vyplýva, že ak sa nenavrhne vhodná konštrukcia či správne umiestnenie dilatačných škár v keramickej dlažbe s podlahovým vykurovaním, môže dôjsť k jej porušeniu.

Úžitkové podlahy v priemysle nie sú len stavebné plochy, ako napr. stropy alebo steny. Sú to systémy, ktoré sú okrem statického zaťaženia namáhané aj výrobnými procesmi, či už mechanicky, tepelne, alebo chemicky. Okrem toho musia priemyselné podlahy spĺňať rad prevádzkových požiadaviek, ako napr. protišmykovú bezpečnosť, preklenovanie trhlín, požiarnu bezpečnosť, schopnosť odvádzania elektrického náboja, estetický vzhľad, jednoduchú údržbu a ošetrovanie, dlhú životnosť atď., aby sa zabezpečila ich funkčnosť.

Ľahká oceľová krytina s posypom, pripomína vzájomne do seba zapadajúce pálené či betónové škridly alebo imituje drevený šindeľ, avšak len so sedminou ich hmotnosti. Je vhodná na strechy so sklonom od 10 do 90°. Moderná lisovacia technológia jej prepožičiava plasticitu. Napriek nízkej hmotnosti vytvára dojem robustnosti a je dlhotrvácna. Približuje sa estetike tradičných strešných materiálov, ktoré obohacuje o materiálovotechnologické výhody súčasnosti. Systém ľahkých oceľových škridiel s posypom sa používa na zastrešovanie rodinných a bytových domov, ale aj na občianske, komerčné i pamiatkové budovy. Pri rekonštrukciách umožňuje zvážiť vhodnosť komplikovanej demontáže s nákladnou likvidáciou demontovaného materiálu, prípadne predísť zosilňovaniu existujúcej konštrukcie na použitie krytiny s vyššou hmotnosťou.

Výslednú pevnosť tehlového muriva, a tým aj únosnosť tehlových murovaných prvkov (pilierov a stien) možno zvýšiť voľbou parametrov, ktoré sa na požadovanom zvýšení únosnosti podieľajú relevantným spôsobom. Pri analýze týchto parametrov sa aplikujú postupy novej európskej normy pre navrhovanie murovaných konštrukcií (1).

Jednou z dôležitých vlastností, ktoré musí konštrukcia bazéna spĺňať, je jej nepriepustnosť a vodotesnosť. Na zaistenie tejto funkcie sa používajú rôzne hydroizolačné systémy. Jednou z možností je aplikácia fóliovej hydroizolácie, ktorá môže plniť aj funkciu vrchnej – kontaktnej vrstvy.

Zimu v horských oblastiach sprevádzajú nielen záporné teploty, ale aj bohatá nádielka snehu. Predstava investora teda nie je jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje konečný návrh strechy. Tvar strechy i výber strešnej krytiny určujú predovšetkým klimatické podmienky danej oblasti. Architekti v návrhoch striech vo vysokých nadmorských výškach uprednostňujú najmä šikmú strechu, ktorá vďaka sklonu dokáže rýchlo odviesť aj veľké množstvo vody. Šikmá strecha umožňuje uplatnenie rôznych druhov strešnej krytiny: povlakovej, skladanej a to betónovej či keramickej krytiny. V horských oblastiach sa najmä vďaka svojim technickým parametrom uplatňuje aj betónová či keramická škridla.

Bratislava leží v srdci Európy, v trojuholníku európskych veľkomiest na Dunaji: Viedeň – Bratislava – Budapešť. Tesná blízkosť s Viedňou, ako aj európsky projekt TwinCity Bratislava – Wien, ktorý predstavuje integráciu tohto európskeho súmestia a celého euroregiónu, dáva  Bratislave veľké perspektívy rozvoja. Rozvoj je však veľmi úzko spätý s kvalitnou dopravnou infraštruktúrou, ktorá má v Bratislave svoje medzery. Potreba rýchleho budovania základnej dopravnej infraštruktúry hlavného mesta je ešte výraznejšia v kontexte dlhoročného zanedbávania tohto problému.

Zníženie tepelných únikov a energetickej náročnosti je cieľom každého zákazníka pri kúpe nového okna. Pri jeho výbere hrajú dôležitú úlohu technické parametre okna (súčiniteľ prestupu tepla) a celkový vzhľad. Montáž okna a detail jeho napojenia na murivo však bývajú často na okraji záujmu zákazníka.