ASB Stavebníctvo Stránka 315

Stavebníctvo

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Cras consequat velit diam, sed ultricies nunc faucibus in. Vestibulum pulvinar bibendum quam, vel molestie ante.

Základovú konštrukciu a spodnú časť stavby, ktorá prichádza do styku so zeminou, predstavujú konštrukcie namáhané nielen zemnou vlhkosťou, ale v prípade vysokej hladiny spodnej vody aj podzemnou vodou.

Výstavba diaľnic v členitom horskom teréne sa len ťažko zaobíde bez nevyhnutnosti budovania tunelov. O platnosti tejto vety sa môžeme presvedčiť nielen v blízkych európskych krajinách (napríklad Rakúsku, Taliansku, Slovinsku, Chorvátsku), ale od polovice 90. rokov 20. storočia už aj na Slovensku. Vo všeobecnosti platí, že náklady na výstavbu tunelov prepočítané na jednotku dĺžky výrazne presahujú náklady na výstavbu diaľnice vo voľnej trase alebo na moste.

Pri realizácii moderných drevostavieb sa rovnako ako pri historických drevostavbách kladú najvyššie požiadavky na obvodový plášť budovy. Jednou z podmienok dlhodobej životnosti drevostavieb je dostatočná ochrana drevenej konštrukcie proti nadmernej vlhkosti a účinkom vody. S ochranou stavebného diela, respektíve jeho obvodového plášťa proti vlhkosti úzko súvisí okrem pôsobenia zrážok (dážď, sneh) a zabudovanej stavebnej vlhkosti aj problematika difúzie vodných pár a konvekcia – prenos vlhkosti prúdením.

Článok publikovaný v tejto rubrike v minulom čísle TZB Haustechnik sa venoval základným druhom snímačov merania rozličných škodlivín v ovzduší a ich voľbe. Žiadaná presnosť regulácie kvality vzduchu v interiéri však vo veľkej miere závisí od umiestnenia snímača, ktorý musí poskytovať čo najobjektívnejšie údaje o meranej veličine. 

Malí výrobcovia elektriny z fotovoltických (FV) zariadení umiestnených na budovách by sa mohli v najbližších mesiacoch dočkať promptnejšieho vybavovania svojich žiadostí o pripojenie aj na západnom a strednom Slovensku. Navyše majú šancu získavať aj priestor na pripojenie, ktorý sa uvoľňuje, pretože sa nerealizujú viaceré z väčších projektov.

V posledných dvoch desaťročiach výrazne vzrástol význam kontrolných meraní počas výstavby. Pre inžinierov a geológov sa stal štandardom geotechnický monitoring, ktorým sa overujú predpoklady interakcie medzi stavbou a geologickým podložím. V prípade zistenia symptómov kritického správania ohrozujúceho budovanú konštrukciu sa tak môžu včas implementovať primerané nápravné opatrenia.

Medzinárodná odborná konferencia o bezpečnosti vodných stavieb sa konala pri príležitosti 35. výročia činnosti technicko-bezpečnostného dohľadu v dňoch 12. až 14. októbra 2010 v Bratislave. Záštitu nad konferenciou prevzalo Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR.

V prvom rade záhrada, ale aj domácnosť sú významnými zdrojmi organického odpadu. Väčšina zvyškov však nemusí skončiť v popolnici. Možno ich šikovne zužitkovať v podobe kvalitného kompostu.

Kvalita vzduchu v interiéri závisí najmä od kvality vonkajšieho ovzdušia, objemu vzduchu, ktorý pripadá na osobu v miestnosti, výmeny vzduchu a množstva vzdušných škodlivín. Ich zdrojom sú obyvatelia a ich metabolizmus či fyzické aktivity, stavebné materiály, práce pri čistení a údržbe interiérov, ale aj zle udržiavané technické zariadenia v budovách. Základnou úlohou riadiaceho systému vetrania a klimatizácie budov je zabezpečiť dodávky takého množstva čerstvého vzduchu do priestoru, ktoré v danom okamihu spĺňa aktuálne požiadavky na kvalitu vnútorného prostredia. Pri návrhu systému regulácie podľa kvality vnútorného vzduchu je veľmi dôležitá aj voľba snímača.

Dopravná nehodovosť sa považuje za problém s výraznými ekonomickými a sociálnymi následkami pre jednotlivcov aj celú spoločnosť. Túto skutočnosť si uvedomujú všetky členské štáty Európskej únie, pričom výsledkom ich spoločného úsilia bol ambiciózny cieľ – znížiť úmrtnosť v dôsledku dopravných nehôd do roku 2010 o 50 percent.

Európska únia apeluje na znižovanie energetickej náročnosti. Čoskoro uvedie do života opatrenia pre znižovanie spotreby energie, závislosti od primárnych energetických zdrojov a emisií skleníkových plynov. Zameria sa predovšetkým na budovy, ktoré zhltnú až 40 % energie. Od roku 2020 budú musieť byť všetky nové budovy postavené v takmer nulovom energetickom štandarde. Slovensko nebude výnimkou.

Stodesiate výročie narodenia popredného betonárskeho odborníka akademika Karola Havelku je vzácnou príležitosťou, aby sme si ho so všetkou úctou pripomenuli ako významnú tvorivú osobnosť, humanistu, a najmä ako zakladateľa betonárskej školy na Slovensku. Veľmi prínosné bolo aj jeho pedagogické pôsobenie. Vychoval celé generácie inžinierov, ktorí sa uplatnili či už priamo na stavbách, alebo ako projektanti, vedeckí pracovníci, pracovníci rôznych laboratórií a učitelia na univerzitách.

Hospodárenie s vodnými zdrojmi sa stáva nepochybne jednou z naliehavých otázok tohto tisícročia. Neustály nárast populácie a s tým súvisiace zvyšovanie potrieb pitnej vody spôsobuje celosvetový problém, preto sa hľadajú nové spôsoby čo najefektívnejšieho využívania zdrojov – a to nielen pitnej, ale aj úžitkovej a zrážkovej vody – z povrchového odtoku.