Stavebníctvo

Úsek rýchlostnej cesty R4 Košice – Milhosť dlhý 14,175 km je situovaný južne od mesta Košice v smere k hranici s Maďarskou republikou. Na tomto úseku v súčasnosti prebieha výstavba 14 mostných objektov. Na výstavbu ich nosných konštrukcií sa použili rôzne technológie ako montáž z predpätých tyčových prefabrikátov, betonáž monolitických nosných konštrukcií na pevných podperných skružiach a letmá betonáž. Zakladanie mostných objektov v horninovom prostredí Košickej kotliny tvorenom najmä fluviálnymi sedimentmi je prevažne hlbinné na veľkopriemerových vŕtaných pilótach. V článku sa opisujú mostné objekty podľa typov nosných konštrukcií s dôrazom na najvýznamnejšie z nich.

Námestovo roky žilo svoj vlastný život bez kontaktu so susediacou vodnou nádržou Orava. Až nový mestský rekreačný areál priviedol obyvateľov Námestova späť k miestam, kde kedysi ležalo historické centrum.

Požiadavky na nízku spotrebu energie sa kladú na mnohé výrobky a technológie. Najnovšie k nim pribudli už aj vzduchové filtre, ktoré sa budú označovať energetickým štítkom.

Dlhodobá trvácnosť ciest s cementobetónovým krytom je dobre známa. Podobne ako skutočnosť, že betónové cesty nepotrebujú takmer nijaké opravy a údržbu, čo prispieva k plynulosti dopravy a znižuje množstvo dopravných zápch. Málo sa však vie o tom, že betónové cesty dokážu prispieť k zníženiu emisií CO2, zvyčajne sa však tvrdí práve opak.

Stalo sa už tradíciou, že začiatkom roka sa Nitra stáva mestom stretnutie expertov z oblasti vykurovania, ventilácie, klimatizačnej, meracej, regulačnej, sanitárnej a ekologickej techniky. Tento rok už po 15. raz otvorí svoje brány v dňoch 12. až 15. februára 2013 na výstavisku Agrokomplex v Nitre.

Aké normy sú aktuálne na úseku vykurovacích systémov v budovách? Technické normy na európskej aj národnej úrovni možno rozdeliť z pohľadu predmetu na systémové a výrobkové normy. Ako vo viacerých iných oblastiach, aj v tejto oblasti sa na európskej úrovni spracovali skôr výrobkové normy a až následne sa podporila tvorba systémových noriem.

Dovoz tovaru z krajín, ktoré sú od miesta dodania vzdialené tisíce kilometrov, nie je v súčasnosti už ničím netradičným. Logistické spoločnosti dokážu operatívne riešiť takmer akýkoľvek problém a reagovať v pomerne krátkom čase na dopyt zákazníka. Vďaka tomu nedochádza k časovým prestojom, ktoré v konečnom dôsledku zvyšujú výslednú cenu. Medzi hlavné spôsoby transportu patrí pozemná, letecká a námorná preprava.

Smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov určuje povinnosť znížiť spotrebu energie o 20 % do roku 2020 a zároveň zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Na dosiahnutie tohto cieľa treba pristúpiť k rekonštrukcii starých budov, k výstavbe nízkoenergetických a pasívnych budov a hlavne k zvýšeniu podielu OZE na zabezpečenie energie potrebnej najmä na vykurovanie, prípravu teplej vody a v neposlednom rade aj na výrobu elektrickej energie.

Cestná doprava prechádza v súčasnosti dynamickým vývojom. Dlhodobejším trendom je neúmerný nárast počtov vozidiel a následne zvyšovanie zaťaženia dopravnej infraštruktúry. Rýchlo pribúdajú dopravné kongescie a predžuje sa ich trvanie. Je to realita už aj v stredných a menších mestách. Historicky bola logickou odpoveďou na narastajúci dopyt zvýšená ponuka prostredníctvom výstavby nových komunikácií. Jednoduchá výstavba dopravnej infraštruktúry však nie je dlhodobo udržateľná.

Systémy vystužovania zemín geosyntetickou výstužou sa pomerne často používajú pri konštrukciách oporných múrov, svahov a násypov. Geosyntetické výstužové prvky zvyšujú stabilitu konštrukcie a pri správnom návrhu obmedzujú jej deformáciu. Prvé vystužené konštrukcie na báze geosyntetiky boli postavené začiatkom 70. rokov 20. storočia. V priebehu nasledujúcich rokov sa na trhu objavili polymérové výstuže, ktoré v súčasnosti tvoria väčšinu výstužných geosyntetických materiálov. Polymérové materiály si vyžadujú podrobný výskum na stanovenie vhodných dlhodobých charakteristík. Tento príspevok opisuje systém vystužovania zemín geopásmi ParaWeb.

Zvyšovanie tepelnotechnickej kvantifikácie (teda zatepľovanie) obvodových stien s vertikálnym výrazovým členením pilastrami predstavuje špecifický problém. Tento problém sa zvýrazňuje, ak pilastre staticky spolupôsobia a sú súčasťou vertikálneho systému nosného skeletu budovy.

V súčasnosti je trendom stavať administratívne budovy s celozasklenými fasádami, ktoré sú značne ovplyvnené extrémnymi solárnymi ziskami cez sklenené konštrukcie v letnom období a sálavým chladom od okien v zimnom období. To všetko môže spôsobiť lokálnu tepelnú nepohodu.

Výskyt porúch plochých striech na strešných plášťoch realizovaných v období pred desiatimi rokmi vedie k nutnosti ich podrobnej analýzy. Sanácia týchto porúch technicky nesprávnym riešením by mohla mať ďalekosiahle dôsledky nielen na priestory umiestnené bezprostredne pod strechou, ale aj na objekt ako taký.

Zvýšená vlhkosť spodnej stavby spôsobuje spočiatku drobné poruchy, ktoré sa zväčša prejavia na estetike budovy. Následne sa môžu vytvoriť plesne, nepriaznivo ovplyvňujúce hygienické podmienky, postupom času môžu vzniknúť závažne poškodenia konštrukcie, prípadne až statické poruchy, ktoré v mnohých prípadoch vedú k úplnému zničeniu budovy.

Príspevok predstavuje globálnu informáciu o stave a súčasne malého sprievodcu po objektoch budovaného úseku diaľnice D1 Fričovce – Svinia z pohľadu dodávateľov podieľajúcich sa na jeho realizácii.