Tunely

Najväčší stavebný boom z hľadiska budovania nových úsekov diaľnic, resp. rýchlostných ciest, je v súčasnosti nepochybne v Žilinskom kraji. V okolí mesta Žilina sa aktuálne realizujú dva úseky diaľnice D1, a to D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka a D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, a jeden úsek diaľnice D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno). Práve posledný uvedený je pred svojím „finále“. Investor stavby (NDS, a. s.) a zhotoviteľ zastúpený združením firiem EUROVIA SK, a. s., HOCHTIEF CZ, a.s., a SMS, a. s., budú mať byť na čo hrdí. Celý projekt je financovaný z fondov EÚ.

Tunel Žilina je súčasťou diaľničného úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka. Výstavba tunela sa začala v novembri 2014 razením severnej tunelovej rúry zo západného portálu. Razenie tunela sa ukončilo vo februári 2017. V súčasnosti sú práce v štádiu realizácie sekundárneho ostenia.

Pripravovaný tunel Bikoš je súčasťou plánovanej rýchlostnej cesty R4 na severnom obchvate Prešova. Tunel je podľa požiadaviek objednávateľa navrhnutý v kategórii 2T 7,5/100 s celkovou dĺžkou 2 309 m (pravá tunelová rúra 1 164,5 m, ľavá tunelová rúra 1 144,5 m).

Ekonomický rozvoj regiónov úzko súvisí s dostupným dopravným prepojením. Preto je vhodné budovať diaľničné prepojenia a tunely aj v menej rozvinutých oblastiach. Jedno z týchto spojení predstavuje aj rýchlostná cesta R2 s horským priechodom a plánovaným tunelom Soroška. Úsek nie je súčasťou transeurópskej cestnej siete, napriek tomu je jeho vybudovanie z hľadiska rozvoja regiónu nevyhnutné.

Budovanie cestnej siete nadradených komunikácií v bratislavskom regióne sa dosiaľ realizovalo s ohľadom na nepriechodnosť masívu Malých Karpát. Najjednoduchšie prepojenie ľavobrežných dopravných koridorov od severozápadu (D2 zo smeru Malacky, Kúty) a severovýchodu (D1 zo smeru Trnava, Pezinok) sa v minulosti vyriešilo prevedením všetkej dopravy na pravý breh Dunaja. 

Tunel Višňové sa vďaka svojej dĺžke, dopravnému významu a technickému riešeniu radí medzi najsledovanejšie tunely na Slovensku. Ide o dvojrúrový tunel budovaný v plnom profile s celkovou dĺžkou trasy 7,52 km. Zvolená trasa vedie cez masív pohoria Lúčanskej Malej Fatry dosahujúci výšku 800 až 1 350 m.

Od 12. októbra je v predaji nové číslo časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby č. 5/2017. Jeho hlavnou témou je tunelová výstavba, predovšetkým v Slovenskej a Českej republike. Samozrejme sa tak venujeme aktuálnemu stavu pri výstavbe  tunelov Žilina, Višňové – Dubná skala či Poľana. 

V polovici júna bol otvorený nový 15 kilometrový úsek diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité v polovičnom profile, na ktorom participovala aj spoločnosť MACCAFERRI CENTRAL EUROPE s.r.o. ako dodávateľ vystužených a oporných konštrukcií v hlavnej trase, ale aj na prístupových komunikáciách.

Územie navrhovanej rýchlostnej cesty R2 v úseku Rožňava – Jablonov nad Turňou možno z hľadiska geomorfológie rozdeliť na niekoľko úsekov, pričom územie s tunelom Soroška sa buď dotýka viacerých chránených území, alebo prechádza v ich blízkosti. To do značnej miery ovplyvňuje technológiu razenia a všetky nadväzujúce úkony.

Diaľnica D3 Svrčinovec – Skalité patrí svojím charakterom k najťažším diaľničným úsekom budovaným na území SR. Po jeho dokončení sa stane súčasťou diaľničného ťahu D3 v smere Žilina – Kysucké Nové Mesto – Čadca – Skalité, čím vytvorí s úsekom D1 od Bratislavy jednu zo severojužných dopravných osí Slovenska. Okrem toho prispeje veľkou mierou k ochrane životného prostredia a zlepší bezpečnosť a dopravnú situáciu v dotknutom regióne.

... tak hodnotí počiatky výstavby tunela Ovčiarsko Ing. Jozef Valko, hlavný stavbyvedúci pri projekte tohto tunela. Nakoniec to nebolo až také náročné, severná tunelová rúra bola prerazená v apríli 2016 a južná v júli tohto roka. Tunel s celkovou dĺžkou 2 367 m by mal byť v plnom profile odovzdaný do užívania koncom roka 2018. Ako to vyzerá s jeho výstavbou v súčasnosti?

Výstavba tunela Žilina bola zahájená v novembri 2014 razením severnej tunelovej rúry zo západného portálu. Projektová a stavebná príprava prebiehala niekoľko mesiacov pred zahájením samotných prác a aj keď sa očakávalo náročné geologické prostredie s razením v nízkom nadloží, žiadna zo zúčastnených strán stavby nepredpokladala komplikácie, s ktorými sa bolo potrebné vyrovnávať v nasledujúcich mesiacoch.

Na jar v roku 2014 sa začali raziace práce na železničnom tuneli de Champel v Ženeve. Tunel je súčasťou projektu novej dvojkoľajovej železničnej trate CEVA, ktorá zabezpečí prepojenie hlavnej ženevskej železničnej stanice Cornavin s pohraničným francúzskym mestom Annemasse. Projekt má celkovú dĺžku 16 km, pričom veľká časť tunelového profilu (106 – 128 m²) sa razí v hustej mestskej zástavbe s nízkym nadložím. Zamestnanci spoločnosti TuCon razia najdlhší úsek etapy projektu s dĺžkou 927 m západne od stanice Gare Eaux Vive smerom k budúcej stanici Hôpital. Projekt má byť odovzdaný do užívania v decembri 2019.

Tunel Ovčiarsko je súčasťou diaľničného úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka. Na základe dĺžkovej kategórie podľa príslušných technických noriem sa radí medzi stredne dlhé tunely. Tvoria ho dve samostatné tunelové rúry, každá pre jeden smer jazdy, navrhovaná rýchlosť je 100 km/h.

Nórske pobrežie zdobí obrovské množstvo nádherných fjordov, ktoré lákajú turistov z celého sveta, no majú aj svoju tienistú stránku – komplikujú prepravu pozdĺž západného pobrežia.