Inžinierske stavby

Antikoro, sklo, hliník, oceľ v podobe odvážnych veľkorozponových konštrukcií, rozmerných sklenených tabúľ a čistých technicistických línií pretekajúcich mohutným priestorom. Novodobý letiskový terminál je takmer všade oslavou prísne funkčnej architektúry, ktorej však nechýba estetický rozmer s ambíciou preletu ponad krajinu. Symbolický vstup do mesta je metaforou maximálnej účelnosti, ktorá už ani zďaleka nie je len miestom registrácie pasažierov. Je to aj nákupné centrum s mohutným pohybom ľudí. Aj tieto idey sa objavili v novom termináli Letiska M. R. Štefánika v Bratislave, ktorý má za sebou prvý mesiac prevádzky.

Bratislava sa rozrastá pomerne rýchlo. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že v hlavnom meste sa v súčasnosti v porovnaní so zvyškom Slovenska sústreďuje veľká časť ekonomickej aktivity obyvateľstva. Mladí ľudia zo všetkých kútov našej krajiny sa osamostatňujú od rodičov a cestujú do Bratislavy za lepšími príležitosťami zamestnať sa alebo ešte lepšie – nájsť prácu vo svojom vyštudovanom odbore. Prirodzená migrácia má však aj svoje tienisté stránky, keďže zvyšuje nároky ľudí na bývanie, a teda aj požiadavky na ich dopravnú obsluhu v rámci mesta či medzi okolitými obcami a centrom.

V súčasnosti sme svedkami vysokého tempa výstavby cestnej aj železničnej infraštruktúry. Bez ohľadu na ročné obdobie a počasie pozorujeme na stavbe vždy čulý pracovný ruch, a to vďaka moderným stavebným materiálom, ktoré možno spracovávať takmer v každom ročnom období.

Záplavy, potopy, povodne. Na Slovensku najčastejšia prírodná katastrofa. Iste, môžeme byť radi, že nemáme hurikány, netrápia nás zemetrasenia a sopky… No voda nie je o nič menej nebezpečná ako všetky ostatné prírodné živly. Tento rok potrápila najmä východné Slovensko, utrpelo však v podstate celé územie. Kým reakcia záchranných zložiek na vzniknutú situáciu bola hodnotená prevažne pozitívne, neutíchajúcu diskusiu vyvolávajú rôzniace sa názory na prevenciu. Otázky regulácie vodných tokov, zadržiavania vody v krajine a nevyspytateľnosti počasia rozdeľujú odborníkov aj verejnosť nie na dva, ba ani tri, ale hneď na niekoľko táborov.

Na severe Moravy v týchto dňoch finišuje výstavba dlhej estakády pri Bělotíne. Nosná konštrukcia tejto betónovej estakády má priečny rez v tvare komory. Prečo sa použil tento tvar, keď v Čechách v posledných rokoch dominujú mosty v tvare dvojtrámu, sa pokúsime vysvetliť v tomto príspevok.

Slovenská a maďarská časť Zemplína je spojená riekou Bodrog, na ktorú na slovenskej strane nadväzujú Latorica a Laborec a na maďarskej strane rieka Tisa, ústiaca do Dunaja. V súčasnosti je využitie týchto riek pre vodnú dopravu výrazne obmedzené a na prevažnej časti slovenskej strany až znemožnené nedostatočnými parametrami riek. Napriek záujmu verejnosti, podnikateľskej sféry a organizácií sa rieky využívajú minimálne. Nedostatočné parametre nedovoľujú rozvinúť kapacitnú a bezpečnú vodnú dopravu a následne nemôže dôjsť k vytvoreniu potrebnej infraštruktúry a aktivít (prístavy, výrobné a obchodné prevádzky, športové a rekreačné zariadenia) nadväzujúcich na vodnú cestu.

Príspevok informuje o mostoch, ktoré sa realizovali v období rokov 2008 a 2009 na stavbe obchvatu mesta Trstená. Práce vykonávali pracovníci závodu 06 Prešov spoločnosti Inžinierske stavby, a. s., Košice, v rámci združenia so spoločnosťou Váhostav-SK, a. s., Žilina.

Na zabezpečenie termínu výstavby opisovaného mostného objektu s dĺžkou 1 800 m sa vopred vyvinul a dodatočne predopol najväčší mostný tyčový nosník na Slovensku – vyrobený a prepravený v celosti, v dĺžke 38 m.

Projekty a realizácia modernizácie železničných koridorov na Slovensku za posledné roky stratili potrebnú dynamiku a už vôbec ich nemožno porovnávať so stavbami v cestnej infraštruktúre.

Výstavba PPP projektu rýchlostnej cesty R1 Nitra, západ – Tekovské Nemce a Banská Bystrica – severný obchvat sa neustále zintenzívňuje. Ku koncu apríla tohto roka sa ukončila práca na 256 stavebných objektoch, pričom výstavba pokračovala na ďalších 240 objektoch. V apríli sa na výstavbe zúčastnilo viac ako 2 200 pracovníkov, 462 strojov a 511 dopravných prostriedkov.

V posledných rokoch sa na Slovensku vyprojektovalo niekoľko spriahnutých oceľobetónových mostov estakádneho typu s rozpätiami okolo 40 m. Nárast cien ocele v poslednom období spôsobil, že tento typ mostov nemohol cenovo konkurovať betónovým mostom a aj mosty vyprojektované ako spriahnuté (oceľ + betón) obyčajne zhotovovateľ pred začiatkom realizácie dal preprojektovať na betónové. Čo spôsobilo, že dva mosty na diaľnici D1 Mengusovce – Jánovce tomuto tlaku odolali?

Most pri obci Štrba je prvým železobetónovým mostom na území Slovenskej republiky realizovaným technológiou vysúvania. Článok sa zaoberá opisom jednotlivých častí použitej technológie (výsuvný nos, výrobňa, výsuvné zariadenie, klzné ložiská), ako aj opisom samotného procesu vysúvania.

V časopise Inžinierske stavby / Inženýrské stavby 3/2008 bol uverejnený článok Obnova Starého mosta v Bratislave. Predmetom tohto článku je história mosta, koncepcia jeho rekonštrukcie, varianty návrhov mosta a ich zdôvodnenie. Príspevok sa končí konštatovaním: „Dňa 6. 8. 2008 primátor Hlavného mesta SR Bratislavy Andrej Ďurkovský oznámil, že na projekt obnovy Starého mosta cez Dunaj v Bratislave bude vypísaná architektonická súťaž.“ Čo sa so Starým mostom dialo v ďalšom období, je predmetom tohto článku.

Sieť rýchlostných komunikácií je napojená na diaľničnú sieť Slovenska a vytvára dopravné tepny medzi západným a východným Slovenskom. Tranzitná časť diaľnice D2 zabezpečuje prepojenie s Českou republikou a Maďarskom, D4 s Rakúskom, pričom plánovaná časť D4 bude perspektívne tvoriť nultý okruh okolo Bratislavy. Na tento dopravný uzol sa napojí rýchlostná komunikácia s označením R7, trasovaná južnou časťou krajiny, ktorá s nadväzujúcou komunikáciou R2 prepojí východnú a západnú časť Slovenska. Rýchlostná komunikácia s označením R1 sa napája na diaľnicu D1 pri Trnave a predstavuje druhú vetvu prepájajúcu stredné regióny Slovenska. V pláne rozvoja cestnej infraštruktúry sa počíta s postupným vybudovaním viacerých vetiev rýchlostných komunikácií, ktoré prepoja sever a juh krajiny, zabezpečujúce rýchle spojenie severnej časti diaľnice D1 s Maďarskom. Príspevok približuje výstavbu rozpracovaných úsekov rýchlostných komunikácií R1 a R2 vedených regiónmi stredného Slovenska.

V polovici roka 2008 sa združenie firiem Doprastav a Skanska definitívne rozhodlo vyhotoviť 958 m dlhý a 30,6 m široký diaľničný most technológiou letmej betonáže. Do úvahy prichádzali dve verzie výstavby tohto mosta s mimoriadne širokým priečnym rezom.