V záverečnej časti príspevku prinášame informácie o troch železničných tuneloch, na ktoré je v súčasnosti vydané územné rozhodnutie a je spracovávaný stupeň dokumentácie na stavebné povolenie. Tunely Zámčisko, Červený Kút a Palúdza tak doplnia sieť nových projektov v oblasti tunelovej výstavby na Slovensku.
V predchádzajúcom čísle časopisu Inžinierske stavby/Inženýrské stavby sme vás informovali o nových projektoch v oblasti tunelovej výstavby. Nasledujúci príspevok opisuje navrhnuté riešenia troch z piatich tunelov v projektových stupňoch, v akých sa v súčasnosti nachádzajú. Všetky tri sú razené pomocou Novej rakúskej tunelovacej metódy (NRTM).
Budúce ekonomické možnosti spoločnosti závisia od efektivity jej dopravného systému. V súčasnosti sa problémy cestných komunikácií prejavujú vo forme chýb rovinatosti povrchu, drsnosti vozovky, odolnosti proti deformácii a priľnavosti vrstiev. Tenšie vrchné vrstvy sú odolnejšie proti deformácii, ale zároveň sa ťažšie kladú a zhutňujú. Pomocou technológie Compactasphalt, pri ktorej sa súčasne ukladá spojovacia a obrusná vrstva, možno zredukovať hrúbku obrusnej vrstvy o polovicu. Vďaka využitiu tepelného potenciálu spojovacej vrstvy sa čas na proces zhutňovania niekoľkonásobne predlžuje.
V nadväznosti na prvú časť článku, uverejnenú v predchádzajúcom čísle Inžinierskych stavieb 2/2011, vám v tejto časti príspevku chceme predstaviť niektoré mostné objekty na II. úseku rýchlostnej cesty R1 Selenec – Beladice. Okrem spojitých, prefabrikovaných nosných konštrukcií z tyčových predpätých nosníkov, respektíve prefabrikovaných železobetónových klenbových konštrukcií, sú na tomto úseku realizované nosné monolitické predpäté konštrukcie budované na pevnej podpornej skruži, výsuvných skružiach, ako aj technológiou letmej montáže.
Most s dĺžkou 41,58 km vo východnej Číne spája prístav Jiaozhou v oblasti Huangdao s mestom Qingdao a ostrovom Hongdao. Na stavbu mosta bolo použitých 450 000 ton ocele a 2,3 milióna m3 betónu. Stavba mosta bola dokončená začiatkom tohto roku a podielalo sa na nej minimalne 10 000 ľudí.
Rakúsko, Česká republika, Poľsko, Slovinsko, ale aj Nemecko, Belgicko a Francúzsko využívajú pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest výhody cementobetónových vozoviek. Na Slovensku sa tieto vozovky uplatňujú zatiaľ len v tuneloch z dôvodu požiarnej bezpečnosti, na niektorých väčších križovatkách a zastávkach autobusov. V prípade vysoko frekventovaných a zaťažovaných cestných komunikáciách sú však cementobetónové povrchy najlepším riešením.
Predmetom stavby križovatky Stupava – juh na diaľnici D2 je vybudovanie dopravného prepojenia medzi cestou I/2 a cestou II/505 (ľavého dopravného pásu výhľadovej diaľnice D4) s prepojením na existujúcu diaľnicu D2. Vo výhľade bude táto časť cesty súčasťou nultého obchvatu Bratislavy.
Vždy obdivoval ľudí, ktorí niečo významné dosiahli a preslávili tým svoju krajinu. Dušou je cestár a človek, ktorý je doma v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu. Upevňuje cestársku komunitu a vo svete ho poznajú nielen ako odborníka, ale aj ako človeka, ktorý neustále podporuje medzinárodnú spoluprácu a presadzuje účasť Slovenska v medzinárodných projektoch a organizáciách. Predseda Slovenskej cestnej spoločnosti Ing. Ján Šedivý, CSc.
Belgické mesto Liège vo Valónsku má bohatú históriu. Mnohé stáročia bolo kultúrnou, náboženskou a obchodnou križovatkou. V súčasnosti je okrem iného významným uzlom európskej vysokorýchlostnej železničnej siete TGV, ktorá spája Belgicko, Francúzsko, Anglicko a Nemecko. A to aj vďaka novej budove stanice od španielskeho architekta Santiaga Calatravu. „Predstavil som si budovu bez fasád s vznášajúcou sa strechou, ponúkajúcou ochranu pred večne prítomným dažďom typickým pre belgické zimy,“ opisuje projekt architekt.
V predchádzajúcom čísle sme vám priniesli základné informácie o súčasnom stave nadradenej cestnej infraštruktúry a prioritách programu na roky 2011 až 2014. V nasledujúcom príspevku detailnejšie opisujeme spôsoby financovania výstavby diaľnic a rýchlostných ciest a harmonogram ukončovania a začínania stavieb v uvedenom období.
Na konci minulého roka, po dlhotrvajúcich diskusiách o spôsobe financovania, sa začali stavebné práce na prvom projekte výstavby cestnej siete formou PPP. Ide o výstavbu rýchlostnej cesty medzi Nitrou a obcou Tekovské Nemce a obchvatu Banskej Bystrice. Celá stavba je rozdelená na štyri úseky: Nitra – Selenec, Selenec – Beladice, Beladice – Tekovské Nemce a samostatný úsek obchvatu Banskej Bystrice. Celková dĺžka všetkých úsekov je 51,6 km.
V súčasnosti môžeme na stavebnom trhu zaznamenať veľké množstvo materiálov, ktoré nachádzajú čoraz širšie uplatnenie a ponúkajú nové inovatívne riešenia. Okrem osvedčených konštrukcií z materiálov, ako sú betón, oceľ alebo drevo, sa ponúkajú aj staronové konštrukcie z drôtokamenných košov – gabiónov. Staré preto, že sa používajú už niekoľko desaťročí, a nové z dôvodu ich znovuobjavenia.
Na rýchlostnej ceste R1 sú rozostavané štyri úseky – po ich dokončení sa spojazdní ťah R1 od Trnavy až po Banskú Bystricu. Ide o úseky Nitra, západ – Selenec, Selenec – Beladice, Beladice – Tekovské Nemce a Banská Bystrica, severný obchvat. Budované úseky sú súčasťou prvého realizovaného PPP projektu v oblasti cestnej infraštruktúry na Slovensku.
Rok 2010 ostáva v našej pamäti zapísaný ako rok povodní. Nemajú na tom podiel len médiá, ktoré im venovali obrovskú pozornosť a sprostredkovali širokej verejnosti informácie z postihnutých oblastí vrátane dramatických i tragických osudov. Príčinami, výskytom a priebehom povodní sa zaoberali tímy odborníkov z vedeckovýskumných organizácií, akademickej pôdy a vodohospodárskej praxe, ktorí svoje poznatky a skúsenosti, ale aj výsledky výskumu prezentovali a diskutovali o nich na workshopoch, seminároch a konferenciách s medzinárodnou účasťou.
Súčasný stav nadradenej cestnej infraštruktúry je charakterizovaný nedostatočným pokrytím územia a prístupu k sieti diaľnic a rýchlostných ciest, pričom až tretina územia Slovenska má prístup na diaľnicu, respektíve rýchlostnú cestu v čase dlhšom ako 45 minút. Jedným z dôvodov je skutočnosť, že v predchádzajúcom období neboli naplnené plánované ročné výdavky na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest, a to najmä pre nedostatočnú projektovú prípravu stavieb a meškanie rozhodnutí vydávaných v režime stavebného zákona.
