Fasáda

Koľko hláv, toľko názorov. Téma uplatnenia obvodových plášťov v architektúre určite nenechala chladných šiestich naslovovzatých odborníkov, ktorí sa s nami podelili o svoje odborné poznatky a postrehy. Názory na problematiku sa rôznia vzhľadom na odbornú špecializáciu respondentov, ale menovateľ ostáva spoločný – kvalita života, ktorá je súčinom estetických, technických, ekologických či ekonomických vlastností komponentov, vytvárajúcich náš každodenný priestor.

„Horizontálny rozmer sme dobyli – je tu pre nás, ale vertikálny rozmer je stále voľný.“ Aj takto možno parafrázovať priekopníka vertikálnych záhrad, francúzskeho botanika Patricka Blanca. Jeho tvorba je odpoveďou na výzvu nájsť nové, unikátne cesty ochrany kultúrneho prostredia v ére ohromujúcich možností ľudskej aktivity. Život modernej spoločnosti sa čoraz viac sústreďuje na mestá, takže sa postupne vytrácajú väzby človeka s prírodou. Novodobý fenomén vertikálneho sveta architektúry – hydroponické technológie „zelených“ fasád – sa stáva stále reálnejším smerovaním kvality bývania mestských obyvateľov v budúcnosti.

Špičková technológia sa stretáva s funkčnými a zrozumiteľnými dispozíciami, esteticky príťažlivé tvary s farebným akcentom sú podporené ušľachtilými materiálmi. A čo je na tomto mieste dôležité, na fasáde Bratislavskej vysokej školy práva sa použili systémy, ktoré charakterizujú dnešnú dobu a význam stavby. Túto vydarenú rekonštrukciu si všimla aj porota v súťaži Stavba roka 2007 a udelila jej Cenu primátora hlavného mesta SR Bratislavy.

Nápad omietnuť povrch svojho obydlia prepadol človeka pred dávnymi vekmi. Už v stredoveku sa vykonávali pomerne náročné úpravy povrchu, najmä z hľadiska farebnosti. Základnými požiadavkami na povrchovú úpravu však bola iba rovinnosť a vhodnosť na použitie dekoratívnych techník. Z pohľadu funkčnosti bola ako prvá vznesená požiadavka na obmedzenie rastu plesní a baktérií v prevádzkach so zvýšenou vlhkosťou – v pivovaroch a bitúnkoch. Až oveľa neskôr prišli požiadavky na špeciálne vlastnosti povrchových úprav, ako sú pomalé znečisťovanie, odbúravanie usadených nečistôt na povrchu, zamedzenie vzniku trhlín a veľa ďalších vlastností, ktoré musia tieto omietky spĺňať, aby zabezpečili funkčnosť a životnosť povrchu.

Graffiti na verejných priestranstvách sú v súčasnosti jedným zo závažných problémov. Objavujú sa nielen na fasádach budov, ale aj na mostoch, železničných či autobusových staniciach, zastávkach alebo v podchodoch. Často esteticky znehodnocujú prostredie a ich opätovné odstraňovanie je finančne náročné.

Jednou z možných volieb pri návrhu obvodového plášťa budovy sú dvojvrstvové obvodové steny s prevetrávanou vzduchovou medzerou. Ide o konštrukciu, ktorá je na Slovensku pomerne málo rozšírená. Vďaka širokej ponuke lícových tehál možno vytvoriť zaujímavé fasády, a preto táto konštrukcia postupne získava na obľube. Pri kvalitnom návrhu a zhotovení je výsledkom spoľahlivá konštrukcia s vysokou životnosťou a nízkymi nárokmi na údržbu.

Výrobná hala Hlohovec je objektom spoločnosti DELIS s.r.o., ktorá je súčasťou koncernu Georgia Pacific, svetového výrobcu papierových produktov. Pôdorysná plocha haly je takmer 4 300 m2 a pozostáva zo zateplených výrobných častí, nezatepleného skladu a administratívnej prístavby. Spoločnosť Lindab spracovala technický návrh, kladačské plány, riešenie technických detailov a nadväzností. Rôzne úrovne výšok jednotlivých častí objektu a farebné členenie opláštenia vytvárajú zladený halový komplex.

Jedným z materiálov, ktorý možno použiť ako výplň fasád, je plast. Je to materiál na báze polymérov podobných živiciam a môže slúžiť ako transparentná alebo netransparentná výplň napr. pri utesnených obkladoch. Svoje uplatnenie tu nachádzajú najmä polyester vystužený sklenými vláknami a polykarbonát.

Pri návrhu budovy Capricornhaus, ktorú sme vám už predstavili, architekti budovu znova rozložili a hľadali nadbytočnosti. Pre ekonomiku a vyššiu kvalitu stavania definovali čo možno najviac rovnakých elementov budovy. Potom až do posledného detailu spracovali fasádny modul v mierke 1 : 1. Zaujímavosťou je, že takéto digitálne stavanie slúži ako nástroj jednoduchšej prevádzky budovy. Kedže je všetko dôsledne uložené v počítači, môže sa pokaziť napr. aj teplotný senzor. Teoreticky sa dá celá budova spravovať počítačom aj z opačného konca zemegule. Pozrime sa preto bližšie na detaily fasády, ktorá oplýva inteligenciou.

Základnou časťou fasádnych systémov sú transparentné výplne – sklá. Na tento účel sa používajú ploché sklá, ktoré sú spracované do izolačného dvoj- či viacvrstvového skleného systému. Keďže tvoria obalovú konštrukciu budov, musia spĺňať isté špecifické tepelnotechnické, akustické, protipožiarne či bezpečnostné požiadavky.

Sanácia vlhkého muriva je natoľko rôznorodá a komplikovaná problematika, že je veľmi ťažké zvoliť iba jeden postup riešenia, ktorý možno uplatniť vo všetkých prípadoch. Žiadna metóda sanácie vlhkosti nie je univerzálna a zvyčajne treba použiť kombináciu niekoľkých metód. Svoje miesto pri riešení akéhokoľvek sanačného zásahu majú sanačné omietkové systémy, ktoré zaisťujú odvádzanie vlhkosti obsiahnutej v murive, a to bez viditeľných prejavov vlhkosti a degradácie omietok na povrchu muriva.

Sklených vlákien, z ktorých sa vyrábajú sklené výstužné mriežky, je veľa druhov. Okrem sklených vlákien sa môžu vyrábať z organických alebo anorganických vlákien, ktorých základom môžu byť rôzne východiskové suroviny. Sklené vlákna používané nielen v stavebníctve sa vyrábajú z typizovaných skiel. Od typu skla potom závisia fyzikálno-mechanické a chemické vlastnosti hotového výrobku, čo je dôležité zohľadniť pri výbere výrobku na konkrétne použitie.

Z architektonického hľadiska je obvodový plášť dominantným výrazovým prostriedkom. Ako časť, ktorá je vystavená vplyvom prostredia, eliminuje jeho účinky a vďaka estetickému pôsobeniu plní aj architektonickú úlohu. Budovám dodáva charakteristický výraz, ktorý je v architektonickom a urbanistickom priestore dôležitým faktorom pôsobenia. V poslednom období ľahké fasády zaznamenávajú inovácie vo farebnosti povrchov a dokonca aj vo využití vzorov.

Ľahký obvodový plášť predstavuje významný architektonický prvok, ktorý budovu nielen chráni, ale aj predáva. Okrem zodpovedajúcich technických parametrov plášťa by fasáda mala spĺňať množstvo ďalších kritérií. Inovácie aj v tejto oblasti napredujú míľovými krokmi. Ktoré z nich víria hladinu ľahkých fasád tento rok? Dočítate sa v nasledujúcich riadkoch.

Aplikácie obkladu fasád z kompozitných materiálov sú odbornej verejnosti známe už druhú desiatku rokov. Ide o sendvičový materiál z troch vrstiev (hliník – plast – hliník), aj keď pedant by pripočítal i vrstvy lepidiel a lakov a presviedčal by nás až o siedmich vrstvách. Volá sa Bond. Bond. Veselá paralela medzi neprekonateľnými vlastnosťami dokonalého agenta a vlastnosťami kompozitných materiálov ideálnych pre obklady slnkom, vetrom, dažďom a mrazom namáhaných fasád je na mieste. Mimo akýchkoľvek žartov však medzi kladné vlastnosti týchto dosiek patrí nielen rovinnosť, ale aj tvarová a časová stálosť.