Od 20. marca je v predaji nové číslo časopisu Správa budov.
Téma novostavieb v historickom prostredí sa nedá uchopiť bez osobných skúseností. Ako developer a architekt som mal možnosť realizovať a pripravovať niekoľko stavieb v historickom jadre mesta alebo v dotyku s ním. Vždy to bola tortúra, ktorá pred nás stavala otázku: čo vlastne riešime? Chceme konzervovať súčasnosť, funkčnú aj tvarovú, alebo chceme vniesť do územia novú vrstvu, resp. novú kvalitu? Developer chce spravidla to druhé, ochranár a pamiatkar chce ponechať zrekonštruovanú minulosť a asi, povedzme si otvorene, len kulisu, pretože dávnej štruktúre dnes ťažko hľadať náplň.
Plánovaný výjazd do Myjavského regiónu nám prekazila januárová snehová kalamita. Rázovitý kopaničiarsky kraj je ťažko skúšaný nielen vrtochmi počasia. Myjavská pahorkatina s charakteristickým roztrúseným osídlením sa rozprestiera na pomedzí Slovenska a Moravy, medzi Záhorím na jednej a Považím na druhej strane. Okresné mesto Myjava bolo ako obec založené v roku 1586.
Francúzske mesto na brehu Stredomoria Cannes nemá len najprestížnejší európsky filmový festival, ale aj najväčšiu európsku prehliadku nehnuteľností a investičných príležitostí s názvom MIPIM. Jej 23. ročník sa pod názvom Inovácie v stavebníctve uskutoční 6. – 9. marca v tradičných priestoroch Festivalového paláca. Organizátori očakávajú počas štyroch dní vyše 19 tisíc hostí vrátane 4 200 investorov.
Po fúzii troch nemocníc sa muselo pristúpiť k racionalizácii skladových zásob tak, aby bolo možné využiť výhody synergie. Zatiaľ čo v minulosti by sa na tento krok pre systém zdravotnej starostlivosti pozeralo ako na niečo nepodstatné bez pridanej hodnoty, v súčasnosti je všetko inak. Nemocnice si už nemôžu dovoliť tento problém ignorovať.
So vznikom spoločenstiev vlastníkov bytov si ľudia žijúci v bytových domoch začínajú uvedomovať zodpovednosť, ktorá im vyplýva z výsady vlastníctva. Jednoducho povedané chcú sa o svoj bytový dom starať a jeho spoločné časti už vnímajú ako vlastné.
Rezidenčný projekt Tarjanne Dúbravka prináša svojim obyvateľom nielen moderné bývanie v blízkosti prírody za dostupné ceny, ale aj značné úspory v platbách za energie. Projekt fínsko-slovenskej spoločnosti YIT Reding sa na základe energetického auditu zaradil do nízkoenergetickej triedy B. V porovnaní s klasickým starým nezatepleným alebo zatepleným domom energetickej triedy D ušetrí majiteľ priemerného dvojizbového bytu (52 m2) približne 4367 kWh za rok, v prípade priemerného trojizbového bytu (77 m2) možno počítať dokonca s úsporou 6468 kWh za rok.
V praxi sa možno mnohokrát stretnúť s problémami súvisiacimi s rozpočítavaním tepla. Množstvo tepla na vykurovanie, ktoré obyvateľ bytu v konečnom dôsledku zaplatí, nemusí vždy zodpovedať reálne spotrebovanému množstvu. Pritom v celoročnom vyúčtovaní nákladov na byt tvoria platby za dodávku tepla a teplej vody podstatnú časť. Zvyčajne je to viac ako tretina, niekedy až polovica celkových nákladov. Je preto pochopiteľné, že vlastníci chcú vedieť, prečo platia za teplo výrazne viac alebo menej ako ich susedia.
V ostatnom období sa vyskytlo viacero podnetov spojených s výpoveďou z mandátnej zmluvy a s komplikáciami, ktoré sa v súvislosti s výpoveďou objavili, ako aj problémy s vymáhaním splnenia povinností mandatárom. Predsedovia spoločenstiev boli nemilo prekvapení, keď zistili, že mandatár nie je správca podľa zákona o vlastníctve bytov.
Na verejných priestranstvách sa často zabúda na vytvorenie priestoru na hranie detí. Pri bytových domoch by však jednoznačne chýbať nemali. Pre zdravý vývoj detí rôznych vekových kategórií sú totiž pohybové aktivity nevyhnutné. Detské ihriská zabezpečujú nielen pohyb detí, ale v tvorivom priestore aj rozvoj ich kreativity. Na to, aby dieťa mohlo vyvíjať pohybovú aktivitu, nie sú potrebné rozmerovo a finančne nákladné ihriská, často stačí jednoduchá hojdačka, preliezačka, šmýkačka či malé pieskovisko.
Zatiaľ čo pred pätnástimi rokmi bola na Slovensku v systémoch centrálneho zásobovania teplom priemerná ročná spotreba teplej vody na osobu viac ako 20 m3, v súčasnosti je to len asi 14 m3. Hoci sú aj mestá s priemernou ročnou spotrebou teplej vody nižšou ako 10 m3, najmä v krajských a vo väčších mestách je spotreba vyššia ako priemer. Keďže pri určovaní nákladov na teplú vodu neplatí, že s klesajúcou spotrebou sa priamoúmerne znižujú i náklady, aj samotní vlastníci bytov ocenia, ak budú vedieť, čo vplýva na výsledok vyúčtovania a ako sa dá skontrolovať korektnosť rozpočítavania.
Ing. Jozef Trstenský je primátorom Nového Mesta nad Váhom. Mestský úrad, zdá sa, vedie pevnou rukou. Snaha o efektívnu prácu a zároveň postupné znižovanie počtu pracovníkov v úrade nie sú žiadne prázdne reči.
Zložitá hospodárska situácia v Európe má zásadný vplyv na spotrebiteľské správanie. Napriek pretrvávajúcemu útlmu by sa očakávania stavebných firiem pre nasledujúce obdobie dali veľmi opatrne označiť ako optimistické.
Na bratislavskej Mickiewiczovej ulici rastie výstavba unikátneho „zeleného“ bizniscentra Wallenrod, ktoré obohatí stereotypný kolorit okolitých ulíc fasádou zo stálozelených popínavých rastlín. Spoločnosti sídliace v tejto unikátnej stavbe tak získajú ekologické kancelárie vo výborne dostupnej lokalite v centre mesta, a to za rozumnú cenu. Autorom bizniscentra je spoločnosť ITB Architekti, ktorá stojí za viacerými modernými budovami v Bratislave a Prahe.
Stredoeurópska investičná skupina Penta Investments začína výstavbu rezidenčného projektu Nová terasa v Košiciach. Tak, ako ohlásila na začiatku tohto roka, po udelení právoplatného stavebného povolenia, 12. októbra 2011, spustila výstavbu bytov. Ukončenie výstavby je plánované na prvý polrok 2013.
