Urbanizmus

Bývanie v satelite však nie je totožné s bývaním v meste. Prečítajte si zaujímavý pohľad architekta na bývanie v satelitnom sídlisku v článku Rodinný dom za každú cenu môže byť zlatou klietkou.

V holandskom Utrechte vznikajú od roku 2016 plány na novú mestskú štvrť, ktoré teraz konečne prechádzajú do realizačnej fázy. Oblasť na juhozápade mesta nazvaná Merwede sa má stať domovom pre viac než dvanásťtisíc ľudí. To všetko s dôrazom na udržateľnosť a bez áut.

Nový primátor dostal do daru jedno neusporiadané mesto bez schváleného územného plánu. Okrem množstva problémov je tu potrebné riešiť nosnú koľajovú dopravu, ktorá je pre Bratislavu dôležitá, a jej ďalší rozvoj je zásadný pre rast mesta.

Frihamnen, priemyselný prístav Göteborgu, postupne stráca svoj industriálny charakter. Stáva sa z neho fascinujúce miesto, plné objektov a otvorených možností, ktoré začína patriť svojim obyvateľom. Medzi asfaltom, betónom a vodou vzniká zatiaľ veľmi krehký potenciál jedinečného mestského priestoru.

Živé laboratórium v mierke 1 : 1. Woven City, teda „Tkané mesto“, ktoré navrhol dánsky ateliér BIG v spolupráci so spoločnosťou Toyota, má slúžiť na testovanie a vývoj novej podoby mestskej mobility, energetiky a na priemyselný vývoj. Cieľom Toyota Woven City je spojiť ľudí a vybudovať komunitu budúcnosti nielen pomocou technológie, ale aj ukotvením v histórii a prírode.

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) má za sebou prvý rok existencie. Ten bol podľa slov Jána Mazúra, ktorý je poverený jeho riadením, najmä o rozbehu organizácie, o výbere vhodných ľudí, nastavovaní procesov a rozbiehaní prvých projektov. Nosné témy nášho rozhovoru boli o naplnení prvotných ambícií MIB, jeho vzťahu k magistrátu a developerom, tvorbe manuálu verejných priestranstiev, stratégii v doprave a rozvoji mesta vôbec.

Väčšina bratislavských mestských častí má vyrubený poplatok za rozvoj na hornej hranici sadzby a do rozpočtov pritekajú milióny od developerov, zo získaných peňazí však použili len štvrtinu. Vlani vyzbieral aj minul najviac z týchto zdrojov Ružinov. Bratislava a jej mestské časti mali ku koncu roka 2019 vytvorené zdroje z tohoto poplatku vo výške spolu približne 15,5 mil. eur.

V odbornej, ale aj laickej diskusii sa často skloňuje termín územný plán. Odvolávajú sa naň malí stavebníci pri povoľovaní rodinného domu, developeri pri rozvoji rozsiahlych území, politici s rôznymi záujmami, ale aj občania brániaci sa nevhodnej výstavbe. Čo je to územný plán, ako sa schvaľuje a aká je momentálna situácia v jeho definícii – to sú otázky, na ktoré sme sa pokúsili odpovedať.

Centrum Trenčína čakajú ďalšie premeny. Po rekonštrukcii Mierového námestia, ktorá zvíťazila v súťaži Stavba roka 2018, pokračuje mesto v kultivácii svojej pešej zóny. Pri hľadaní novej podoby verejného priestoru v okolí ulíc Hviezdoslavova, Jaselská, Vajanského a Sládkovičova v architektonickej súťaži zvíťazil autorský kolektív K. Fejo,T. Hanáček, V. Hain, L. Boháč. Podľa primátora mesta Richarda Rybníčka by sa s rekonštrukciou mohlo začať pri ideálnom scenári v roku 2021.

Bratislava opäť zažíva silný stavebný boom, ktorý rýchlo mení tvár mesta. Azda najvýraznejšie zmeny sa odohrávajú v jej centre, ale aj mestské štvrte sa menia pod ambíciami developerov.

Dňa 17. 6. 2020 sa v priestoroch hotela Carlton Savoy v Bratislave uskutoční konferencia Development summit. Organizátori – vydavateľstvo JAGA a Inštitút urbánneho rozvoja – majú za cieľ pomôcť formovaniu jasnej a vykonateľnej legislatívy a kvalitného územného plánu, ako aj inšpirovať k efektívnej spolupráci odborníkov na úradoch, stavebné spoločnosti, remeselníkov, ale aj aktívnych občanov.

Metropoly Rakúska a Slovenska ležia od seba len pár desiatok kilometrov a majú stáročia spoločnej histórie. Napriek tomu je medzi nimi citeľný rozdiel. Viedeň je už desiaty rok po sebe vyhlásená za najlepšie mesto na život. Bratislava sa v roku 2019 vyšplhala ledva na 80. priečku. O najväčších rozdieloch medzi mestami sme sa porozprávali s partnerom architektonického ateliéru AllesWirdGut Andreasom Marthom. Na jar predstavili projekt Guthaus, zúčastnili sa aj súťaže týkajúcej sa dostavby Vysokej školy výtvarných umení Art Campus. Názov ich ateliéru vraví, že všetko bude dobré. Čo pre to treba spraviť?

Cieľom nového zákona o územnom plánovaní bolo dostať do obsahu moderné pojmy a prvky. Po dlhom čase by tak mohlo byť v zákone uvedené, čo je občianska vybavenosť alebo verejný priestor. Najzásadnejšou zmenou, ktorú nový zákon o územnom plánovaní prináša, je povinnosť pre všetky obce vypracovať územný plán.

Cieľom súťaže, ktorú vyhlásilo mesto Trnava, bolo nájsť najvhodnejšie riešenie revitalizácie priestoru v centre mesta. Vlastníkmi pozemkov v území sú mesto, Trnavský samosprávny kraj a Trnavská arcidiecéza. Prepojením pozemkov pri synagóge, Dome hudby Mikuláša Schneidera-Trnavského a pri Stephaneu – bývalom detskom domove – má vzniknúť verejný priestor, prístupný vo vyhradenom čase, s parkovou úpravou s vysokou pobytovou, estetickou a mikroklimatickou hodnotou územia.

V bratislavskej Petržalke, v tesnej blízkosti hraníc s Rakúskom, vyrastie prvá kreatívna štvrť v Bratislave s názvom Nesto. Hlavným princípom Nesta bude ekológia a udržateľnosť, čo vyjadruje aj ambícia dosiahnuť v celej štvrti CO2 neutrálnu prevádzku. Nesto ponúkne viaceré inovatívne koncepty bývania a priestorov na prácu, ktoré v sebe spoja vysokú kvalitu života s dynamikou kreatívnych odvetví. Nová plnohodnotná mestská štvrť a zároveň nové centrum celého prihraničného regiónu vznikne na území s rozlohou takmer 48 ha a v budúcnosti v ňom bude žiť až 15 000 ľudí. Prvá fáza projektu má už platné územné rozhodnutie a pripravujú sa podklady pre získanie stavebného povolenia. Developer projektu, spoločnosť Lucron, predpokladá začiatok výstavby prvej fázy v marci 2020.