Neberme to ako božie prikázania, normalizácia architektúre nesvedčí. No zamyslime sa nad tým, ako naše stavby ovplyvňujú životné prostredie. Sú s ním v súlade alebo ho ničia? Naznačíme tu desať prístupov, ako to robiť lepšie...
Nízkoenergetické domy
V priemyselnej zóne mestskej časti Poprad-Matejovce sa chystá výstavba nového administratívneho centra spoločnosti Tatramat – ohrievače vody, ktorá je dcérskou spoločnosťou nemeckého výrobcu vykurovacej techniky – Stiebel Eltron. Budova je koncipovaná ako energeticky nenáročná – takmer výhradne bude využívať alternatívne zdroje energie. Energiu čerpá zo solárnych panelov a tepelných čerpadiel typu vzduch – voda a zem – voda. Nadštandardne technologicky vybavenej budove zodpovedá adekvátna tepelná izolácia. Tá spolu s aktívnym energetickým využívaním obnoviteľných zdrojov radí projekt stavby na popredné priečky v oblasti energetickej úspory.
Stále častejšie skloňovanou témou moderného sveta je otázka zachovania zdrojov energie, kultúrneho a prírodného bohatstva krajiny budúcim generáciám. Potreba riešenia energetickej problematiky neobchádza ani stavebníctvo. O energeticky nenáročných budovách, zásadách ich projektovania a realizácie, ako aj o budúcnosti udržateľných technológií v stavebníctve sme hovorili s Ing. Miroslavom Marešom, generálnym riaditeľom projektovej, inžinierskej a konzultačnej spoločnosti Tebodin Slovakia.
Keby sme posudzovali drevo ako stavebný materiál z hľadiska komplexu mechanických, tepelnotechnických a estetických vlastností, ako aj dosahu na životné prostredie, zrejme by sme medzi ostatnými materiálmi nenašli obdobnú alternatívu. Návrat k drevenej architektúre je nielen vyjadrením hľadania pôvodných hodnôt v dnešnej rozkolísanej dobe. Dôvodom jeho využívania v mnohých krajinách Európy je aj trend znižovania energetickej náročnosti a trvalo udržateľného rozvoja.
Slovenský Inštitút pre energeticky pasívne domy spája sily s českým Centrom pasívního domu a spoločne pripravujú konferenciu PASIVNÍ DOMY 2008 v Brne. Záštitu nad konferenciou prevzal minister životného prostredia SR Ing. Ján Chrbet.
Prvá rekonštrukcia pôvodného obytného domu na pasívny štandard v Rakúsku sa realizovala ako demonštračný objekt, ktorý má preukázať obrovský potenciál energetických úspor – až takmer 95 % z celkovej spotreby energie na vykurovanie. Aj keď nové pasívne domy sa v Nemecku a v Rakúsku bežne stavajú už vyše 10 rokov, s renováciami existujúcich objektov sa aj tu iba začína.
Istotne by bolo nezmyselné, keby stavba, ktorá má slúžiť najmä na šírenie posolstva ekológie, nemala ekologické parametre. Okrem šetrnosti k životnému prostrediu v nivných lúkach Moravy a maximálnej využiteľnosti energií je však Sluňákov aj dynamicky environmentálnou stavbou. Grand Prix architektov 2007 však určite získal aj z iných dôvodov.
Na týchto dvoch rodinných domoch si chcel staviteľ overiť menej častý typ vnútorných izolácií, vetrania a vykurovania. „Vyskúšali sme tu niektoré veci, o ktorých väčšina investorov vôbec neuvažuje, napr. rekuperačnú jednotku so zemným registrom,“ hovorí. Stavbe sa venoval do všetkých detailov. Jeho zámerom bolo postaviť dva pomerne lacné domy, ktoré by sa svojimi parametrami priblížili stavbám s pasívnym spôsobom vykurovania, čiže s minimálnou spotrebou energie.
Tvárou v tvár účtom za energie sa veľa ľudí zamyslí nad predstavou energeticky sebestačného domu. Domu, do ktorého nevedú drôty ani potrubia, kde netreba nikomu za nič platiť. Bývanie v prostej chatrči v pustých lesoch alebo v kartónovej krabici pod mostom zďaleka nie je pre každého. Skôr budeme chcieť dom poskytujúci dostatočný komfort aj človeku rozmaznanému 21. storočím.
„Zelená“ architektúra je viac ako smer v architektúre a spôsob uvažovania architektov. Mala by byť logickou reakciou na to, že stavebníctvo patrí k najväčším znečisťovateľom životného prostredia. Výškové stavby s drahými systémami, pre ktoré sa začína vžívať anglický termín greenscraper a vznikli ako odpoveď na tento stav, situáciu dramaticky nezmenia. Určujú však trendy a sú silnými argumentmi v diskusii o probléme.
Energeticky pasívne domy sú podľa všetkého najperspektívnejším smerom, kam sa budevývoj v stavebníctve uberať. Dobre si to uvedomujú nielen ľudia hľadajúci východisko z energetickej a s tým súvisiacej ekologickej hrozby, ale aj viaceré firmičky, developerské skupiny či agentúry uchádzajúce sa o dukáty z mešca európskych grantov i o priazeň ekologicky zmýšľajúcich, no odborne nepodkutých investorov. A tak sa na Slovensku po dlhom čase ticha roztrhlo vrece s „energeticky pasívnymi domami“. Certifikácia, ktorú si realizátori EPD v Rakúsku či Nemecku pri deklarovaní kvality svojich energeticky pasívnych domov (EPD) radi zaplatia, je zatiaľ v slovenských podmienkach finančne nedosiahnuteľná. Nikto z nezasvätených a dokonca ani zo zasvätených však nevie povedať, či kritérium EPD spĺňajú. Tvorcovia rodinného domu vo Veľkom Bieli, ktorý vám predstavíme na nasledujúcich stránkach, to o tomto dome však dokázať vedia.
Pre inšpirácie ako stavať pasívne domy netreba chodiť ďaleko. Na Slovensku sa ich síce stavia stále len žalostne málo, v susednom Rakúsku však nájdeme na tému pasívnych budov veľa vydarených príkladov aj pár kilometrov od našich hraníc. V obci Tattendorf južne od Viedne vyrástol objekt, ktorý zaujme dôslednosťou konceptu a realizácie zároveň. A keď už hovoríme o dôslednosti, spomeňme napríklad, že pre hojný výskyt netopierov v oblasti tohto hlineno-slameného panelového domu sa značná pozornosť venovala dokonca aj tejto problematike. Netopiere si našli svoje miesto v priestore zazelenenej strechy.
Koncept nízkoenergetických budov už dávno nie je doménou stavieb pre bývanie a je bežným štandardom aj v oblasti „vysokej architektúry“ – architektúry vznešenej nielen funkciou, ale aj dobrým architektonickým konceptom. Medzi jeden zo zaujímavých príkladov patrí Ballardská knižnica v Seattli. Americký ústav architektov zaradil túto stavbu v apríli tohto roka medzi desať najúspešnejších „zelených“ projektov Spojených štátov. Knižnica získala medzi stovkami iných pozoruhodných stavieb prednosť najmä vďaka koncepcii multifunkčnej strechy s kombináciou aktívnych a pasívnych systémov využitia slnečnej energie.
Šetrenie energiou je nepochybne jednou z najdôležitejších výziev vo všetkých oblastiach priemyslu, stavebníctvo nevynímajúc. Stavby sú vo svetovom meradle pomerne veľkým konzumentom celkovo vyrobenej energie, preto zaoberať sa úsporami energií v budovách je naozaj horúca téma. Podľa slov dipl. Ing. Stanislausa Dukáta, slovenského architekta žijúceho a tvoriaceho v Rakúsku, je rozmach stavania energeticky úsporných domov najmä otázkou súhry všetkých článkov, od informovanosti a záujmu verejnosti cez štátnu a regionálnu politiku až po spôsob výučby stavebných profesionálov a angažovanosť architekta.
Na Slovensku sa o nízkoenergetických ale aj o pasívnych domoch čoraz viac hovorí, postoj verejnosti a záujem o šetrenie energií sa postupne mení k lepšiemu. Tento záujem sa však zatiaľ do reálneho stavania pasívnych domov výraznejšie nepremietol. Túto fázu „latentného záujmu“ pred časom prekonali aj naši susedia v Nemecku a v Rakúsku, kde majú po dlhšie sa rozbiehajúcich no úspešných začiatkoch so stavaním pasívnych domov už naozaj široké skúsenosti. Ako motivovať investorov, ale aj architektov, ktorí majú pri rozhodovaní na investorov najväčší vplyv, stavať energeticky pasívne domy (EPD)? Odpovede sme hľadali na medzinárodnej konferencii o pasívnych domoch, ktorú začiatkom júla v spolupráci s Inštitútom pre pasívne domy v Darmstadte organizovala spoločnosť Saint-Gobain Isover.
