Architektúra

Médiá a súčasná kultúra často interpretujú dizajn vo svetle exkluzivity. Chápu ho zúžene, len ako luxusnú záležitosť, ako efektnú pridanú hodnotu objektov, ktorými by sme sa vo svojom starostlivo pestovanom štýle mali obklopovať. Tomuto elitárskemu pohľadu, podporenému účinnou silou marketingu, sa však vyčíta predovšetkým to, že prehliada také (z ekonomického hľadiska nezaujímavé) témy dizajnérskej tvorby, akými sú ekológia, udržateľnosť či jej sociálny rozmer. Spätnou reakciou je potom čiastková reflexia niektorých problémov, ktoré sa však opäť situujú do pozície diktovanej ekonomickými záujmami (napríklad ošiaľ spôsobený tzv. „fair-trade“ výrobkami). A kruh sa uzatvára.

Od vynájdenia kameninových drezov je nemecká spoločnosť Schock známa ako inovátor drezov z vysokokvalitných kompozitných materiálov (cristalite, cristalan, cristadur). Pre moderného náročného používateľa vyvinul Schock materiál cristalan, ktorý jeho vlastnosti […]

Kronospan, jediný výrobca laminátových podláh na Slovensku, ponúka výber podlahy už aj cez počítač. Internetová aplikácia Objektplaner umožňuje vyskúšať si konkrétne dekory v rôznych priestoroch – v kuchyni, spálni, obývačke, […]

Hodnotenie ekonomickej situácie stavebných podnikov sa v septembri oproti augustu tohto roka zlepšilo a konjunkturálne saldo vzrástlo o dva na 21 bodov. Zlepšenie očakáva viac ako jedna tretina firiem, zhoršenie […]

Tento rok vyhlásila Slovenská komora architektov už jubilejný 5. ročník Ceny za architektúru – CE.ZA.AR 2006. Cenu udeľuje za vynikajúci profesionálny výkon – zrealizované architektonické dielo, ktoré významne prispieva k obohateniu hmotnej kultúry na Slovensku. V tomto príspevku prinášame stručné predstavenie nominovaných diel. Sedemčlenná odborná porota pod vedením Ing. arch. Irakliho Eristaviho nominovala spolu 18 diel v šiestich kategóriách. Slávnostné vyhlásenie výsledkov sa uskutoční 12. októbra 2006 v bratislavskom Divadle P. O. Hviezdoslava.

Princíp energeticky pasívneho domu je všeobecne známy: obvodový plášť budovy je tepelne izolovaný do takej miery, že systém riadeného vetrania so spätným získavaním tepla je schopný bez ďalších technických zariadení dodávať do miestností potrebné množstvo vykurovacieho tepla a pritom zároveň zabezpečuje hygienicky nevyhnutné množstvo čerstvého vzduchu. Energeticky pasívny štandard sa medzičasom etabloval v celej Európe, a to hlavne v oblasti novostavieb obytných budov. Súčasné trendy smerujú k ďalšiemu rozvoju tohto konceptu aj vo sfére občianskych budov, ale predovšetkým v oblasti renovácie jestvujúcich stavieb. Sanácie budov s použitím komponentov charakteristických pre energeticky pasívne domy je téma, ktorá bude pravdepodobne v blízkom čase intenzívne hýbať stavebníctvom.

K tzv. zlínskej architektúre nepatria len výrobné budovy a rodinné domy. Jej súčasťou sú hotely, školy, obchodné domy a aj viaceré sakrálne stavby. Patrí sem napríklad evanjelický kostol v Zlíne (1937), Kostol sv. kríža v Bratislave-Petržalke (1931), aj známy (ale nerealizovaný) súťažný projekt kostola a pamätníka Tomáša Baťu v Baťove (1940). Autorom všetkých týchto projektov bol architekt Vladimír Karfík. K najznámejším Karfíkovým sakrálnym stavbám však patrí rímsko-katolícky kostol v Baťovom továrenskom meste na Slovensku – Baťovanoch, dnešnom Partizánskom.

V mesiacoch júl až august sa uskutočnil prvý ročník ankety Zlatá tehla o najlepšiu stavbu a projekt roka v Bratislave, ktorej sa mohla zúčastniť laická verejnosť prostredníctvom sms hlasovania. Sedemčlenná odborná porota nominovala šestnásť diel v štyroch kategóriách.

Komplex termálnych kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach je súborom viacerých výnimočných architektonických diel. Nachádzame tu diela Jaromíra Krejcara, Michala M. Harminca, Artura Szalatnaia-Slatinského, Milana Šavlíka a ďalších. Medzi nimi vyniká dielo brnianskeho architekta Bohuslava Fuchsa (1895 – 1972), ktorým je svetoznáme termálne kúpalisko Zelená žaba. Toto dielo vytvorené v roku 1936 sa vo Fuchsovej tvorbe označuje za prelomové.