Architektúra

Bývať v dome neďaleko Bratislavy je „trendy“. Nie je tomu inak ani s relaxom. Oddych je pre ľudí dôležitý, robí ich život znesiteľnejším. Mesto Stupava v tomto smere nie je výnimkou. Dnes už nefunkčné kúpalisko nahradí nové relaxačné centrum, ktoré už má schválené stavebné povolenie. Na území je navrhnuté nové biologické kúpalisko, ktoré je obstavané malopodlažnou výstavbou. „Snažili sme sa vytvoriť areál, ktorý by poskytol kvalitné športovo - relaxačné služby a zároveň ho začleniť v súlade s urbanistickými a architektonickými zásadami ako i požiadavkami ochrany prírody a okolitej krajiny,“ hovorí zástupca generálneho projektanta Ing. arch. Pavol Kosnáč.

Mokré snehové vločky padali na posledné dni uplynulého roka, ľahký závoj hmlového oparu vytváral magickú clonu na miestach, kde sa život stretáva so smrťou. Všade bola priam hmatateľná pokora pred neotrasiteľným majestátom kolobehu prírody. Zrazu sa v zákrute, spoza konárov briez objavila čierna stena. Poodhrnula závoj zimy a do iskrivého vzduchu vytesala vetu: Očakávam vás v nebi. Slová zakladateľa rádu saleziánov Don Bosca rámcujú novú hrobku saleziánov na Ružinovskom cintoríne.

Šetrenie energiou je nepochybne jednou z najdôležitejších výziev vo všetkých oblastiach priemyslu, stavebníctvo nevynímajúc. Stavby sú vo svetovom meradle pomerne veľkým konzumentom celkovo vyrobenej energie, preto zaoberať sa úsporami energií v budovách je naozaj horúca téma. Podľa slov dipl. Ing. Stanislausa Dukáta, slovenského architekta žijúceho a tvoriaceho v Rakúsku, je rozmach stavania energeticky úsporných domov najmä otázkou súhry všetkých článkov, od informovanosti a záujmu verejnosti cez štátnu a regionálnu politiku až po spôsob výučby stavebných profesionálov a angažovanosť architekta.

„Chcel som ponúknuť len to podstatné,“ povedal šéfkurátor 10. bienále architektúry v Benátkach Richard Burdett a expozícia akejsi olympiády svetovej architektúry mu v mnohom dáva za pravdu. Aspoň na miestach, kde mal Burdett priamy vplyv, sa Bienále nepremenilo na exhibíciu ohňostroja nápadov, ale očistené od nánosov samoľúbych arabesiek precízne a zároveň dostatočne atraktívne sledovalo svoju tému: Mestá, architektúra a spoločnosť. Azda najvýstižnejšie tohtoročné Bienále (10. 9. – 19. 11. 2006) charakterizoval architekt Bernard Tschumi, ktorý vystavoval vo švajčiarskom pavilóne: „Konečne sa hovorilo k veci – a to veľmi artikulovane. “

Zeleň sa vracia na Dlhé diely. A s ňou aj dobrá architektúra. Bratislavská sídlisková štvrť už dávno zabudla na lány krčiacich sa vinohradov a šumiace lesy, ktoré sa tu kedysi rozprestierali. Dnes skôr pripomína porozhadzovanú detskú stavebnicu. Takmer každý štvorcový meter sa prehýba pod ťarchou panelov či murovacích prvkov. Nový bytový súbor v samom centre Dlhých dielov má ambície priniesť do tohto prostredia vľúdnejší náboj.

Ani ďalší príklad pri hľadaní dobrého rodinného domu nie je v rovine štandardného riešenia. Projekt vily Pomaranč je osadený na atraktívnom pozemku pod vinohradmi nad Hlavnou stanicou v Bratislave. Vzhľadom na stiesnené podmienky na pozemku a snahu využiť toto miesto na sto percent bytová vila zaberá, okrem určených odstupov od susedov, celý pozemok.

V poradí desiaty projekt českej developerskej spoločnosti FINEP, ktorá pôsobí aj na Slovensku, získal prvé miesto v najprestížnejšej českej odbornej realitnej súťaži Best of Realty. Jej usporiadateľ – Asociácia pre rozvoj trhu a nehnuteľností – označil projekt Mazanka za najlepší v kategórii rezidenčných projektov.

Rakúsko-slovenská BZ Group plánuje postaviť v Bratislave v susedstve novovznikajúcej centrály najväčšej slovenskej banky – Slovenskej sporiteľne, ktorej základný kameň slávnostne položili 12. októbra 2006 – ďalšiu kancelársku budovu. Administratívny […]

Na Skalnej ulici v lukratívnej polohe mesta Bratislava vyrastie obytný súbor Hradný vrch. Investorom je spoločnosť Urbia Holding, ktorá plánuje výstavbu päťposchodového obytného domu, ktorý bude obsahovať 30 luxusných bytov. […]

Aj neomylný glosátor životných právd zvaný Murphy vie, že dobrý rodinný dom je rodine na radosť a šťastie a zlý rodinný dom je hotové a nehnuteľné nešťastie. Čo je však dobrý rodinný dom? Odpoveď je široká ako ľudské túžby. Niekoľko spoločných momentov však predsa len majú. Pokúsili sme sa ich nájsť spolu s doc. Ing. arch. akad. arch. Jánom Bahnom z Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, Ing. arch. Igorom Koválovským zo štúdia k2 architekti, Ing. arch. Mariánom Pokrivčákom a Ing. arch. Monikou Štekláčovou z ateliéru 3M, prof. Ing. arch. Petrom Pásztorom, PhD. z Technickej univerzity v Košiciach, Pavlom Petrovičom – konateľom spoločnosti PORONDA Immobilier, s. r. o. (Member of BK group, a. s.) a Ing. Martinom Velebom zo spoločnosti WRANDERS s. r. o., špecializujúcej sa na projekty katalógových rodinných domov.

Kolonádový most v Piešťanoch patrí k najvážnejším slovenským ašpirantom zo stavieb modernej architektúry na zápis do svetového kultúrneho dedičstva. Je príkladom, že aj inžinierska stavba môže byť vynikajúcim architektonickým dielom. V tvorbe architekta Emila Belluša to však nie je ojedinelý prípad. Obilné silo NUPOD či vodojem v Trnave sú ďalšími príkladmi vynikajúceho spojenia architektúry a inžinierskej stavby.

„Musíme začať používať obchod na komunikáciu. Musíme sa zmocniť ľudí a prinútiť ich, aby k nám prichádzali častejšie. Zvykli si kupovať nový nábytok iba dvakrát za život. To musíme zmeniť!“ Týmito mierne hrozivými slovami opísal Roberto Falchi, súčasný šéf dizajnérskeho domu B&B Italia, reportérom magazínu Wallpaper aktuálnu pozíciu nábytkovej a interiérovej produkcie. V koncentrovanej podobe nimi vyjadril spôsob uvažovania, ktorý sa v tomto odvetví pomaly stáva štandardným.

Na pôde Divadla Pavla Országha Hviezdoslava v bratislavskom Starom Meste prebehlo 12. októbra slávnostné vyhlasovanie výsledkov prestížnej architektonickej ceny CE.ZA.AR 2006. Osemnástka nominovaných diel v šiestich kategóriách pritiahla pozornosť širšej odbornej verejnosti a novinárov. Vyhlasovanie výsledkov cien za architektúru je príležitosťou zhliadnuť špičku súčasnej architektonickej tvorby na Slovensku a stotožniť sa s krásou ocenených diel.

Na Slovensku sa o nízkoenergetických ale aj o pasívnych domoch čoraz viac hovorí, postoj verejnosti a záujem o šetrenie energií sa postupne mení k lepšiemu. Tento záujem sa však zatiaľ do reálneho stavania pasívnych domov výraznejšie nepremietol. Túto fázu „latentného záujmu“ pred časom prekonali aj naši susedia v Nemecku a v Rakúsku, kde majú po dlhšie sa rozbiehajúcich no úspešných začiatkoch so stavaním pasívnych domov už naozaj široké skúsenosti. Ako motivovať investorov, ale aj architektov, ktorí majú pri rozhodovaní na investorov najväčší vplyv, stavať energeticky pasívne domy (EPD)? Odpovede sme hľadali na medzinárodnej konferencii o pasívnych domoch, ktorú začiatkom júla v spolupráci s Inštitútom pre pasívne domy v Darmstadte organizovala spoločnosť Saint-Gobain Isover.

Maxov dom patril medzi najskloňovanejšie bratislavské stavby uplynulého roku. V pozitívnom slova zmysle rozvíril mozaiku bratislavskej architektonickej panorámy a všimla si ho každá rešpektovaná cena na Slovensku. Nedávno autorský tandem Dušan Krepop a Pavel Suchánek akoby symbolicky dokončil aj jeho strešnú nadstavbu – 7 NP. „Pôvodne sme v tejto strešnej nadstavbe projektovali byt, avšak investor bol priestorom a výhľadmi tak očarený, že sa sem rozhodol presunúť reprezentačné priestory vedenia svojej firmy,“ hovorí architekt Pavel Suchánek. Výsledkom je interiér, ktorý nedýcha každodennosťou.