Názory a rozhovory

Od spustenia prvého prototypu výmenníkovej stanice tepla od spoločnosti Decon, s. r. o., uplynulo 15 rokov. Odvtedy táto spoločnosť so sídlom v Žiline pripravila do prevádzky viac než 3 200 odovzdávacích staníc tepla, ktorými sa podľa jej riaditeľa Ing. Jozefa Šottníka snažia pokryť celé spektrum výkonov a typov. Spoločnosť sa zameriava aj na výrobu a predaj ďalších zariadení pre centralizované zásobovanie teplom, výbavu kotolní, chladiarenstvo a priemyselné aplikácie. Filozofiu firmy koncentruje Ing. Šottník do vety: „Sústreďujeme sa na zákazníkov, ktorým výrobok ušijeme na mieru so všetkým, čo k tomu patrí.“

Každé miesto v sebe nesie v okamihu prítomnosti nielen stopy minulosti, ale aj predpoklady na budúci vývoj. Čas, v ktorom žijeme, je ako štvrtý rozmer vztýčený nad miestom. Je len plavákom naznačujúcim, v ktorej hladine miesta práve žijeme, pričom celá minulosť i budúcnosť miesta sa stretáva v bode, ktorý vie väčšina ľudí postrehnúť len čiastočne. Architekti sa však o to musia pokúšať neustále. A s úctou – nielen k minulosti, ale aj k prítomnosti a potenciálnemu vývoju v budúcnosti.

SIBAMAC má na čom stavať, hovorí slogan jubilujúcej realizačnej spoločnosti. Predsedníčka predstavenstva a výkonná riaditeľka spoločnosti Ing. Emília Jusková však zároveň jedným dychom dodáva: Staviame na vás. „Samozrejme, myslím tým najmä mojich najbližších spolupracovníkov, ale aj všetkých zamestnancov SIBAMAC-u, ktorí napĺňajú filozofiu spoločnosti o ceste na dlhej trati pri poskytovaní kvalitných služieb,“ hovorí Ing. Emília Jusková, ktorá má za sebou prvý rok v tejto kumulovanej funkcii. K výrazným črtám jej práce patrí aj fakt, že vylúčila riadenie spoločnosti len spoza zeleného stola. Problémy chce riešiť priamo v teréne, na stavbe, pri komunikácii s realizačným tímom a nerobí jej problém nasadiť si helmu či čižmy na nohy.

Volkmar Burgstaller by možno dodnes bol síce veľmi kvalitným, no predsa len regionálnym architektom v rakúskom Salzburgu. Až prišiel Hangár 7 a následne Hangár 8 na salzburskom letisku W. A. Mozarta a Burgstaller sa odrazu katapultoval medzi spoločnosť skloňovaných architektov objavujúcich sa vo všetkých prehľadoch súčasnej európskej architektúry a na internetových serveroch. Prečo? Žiadalo by sa odpovedať, že bol v správnom čase na správnom mieste. Dostal totiž priamu zákazku od silného sponzora, ktorý dáva krídla. „Myslím, že najmä Hangár 7 je mojím kľúčovým dielom, lebo mnohé z mojich zásadných úvah o vytváraní zážitku z priestoru sa mi v ňom podarilo zrealizovať,“ dopĺňa túto odpoveď v rozhovore pre ASB Volkmar Burgstaller.

Majster mestského spôsobu života a čerstvý laureát Pritzkerovej ceny Sir Richard Rogers verí v potenciál mesta ako nositeľa spoločenských zmien. Jeho mesto budúcnosti nebude rozdelené do zón, do jednoúčelových get, ale bývanie, práca, nakupovanie, štúdium a voľný čas v ňom budú prepojené do rôznych navzájom spojených štruktúr. Nie vždy a všade sa však tieto progresívne vízie darí uplatňovať, čo napokon ani nie je úplne možné. Bezozvyšku to platí aj pre Bratislavu, ktorej urbanistickú štruktúru, ale i panorámu navyše narušila neexistencia územného plánu hlavného mesta Slovenska.

Aj menšia realizačná firma na Slovensku kopíruje krivku na stavebnom trhu. Jej krivka je teda konjunkturálne stúpajúca, ale zároveň sa musí vysporiadať s množstvom čiastkových prekážok, ktoré tento trh ovládajú. A nedostatok kvalifikovaných kapacít je len jednou z mnohých. Bratislavská firma DCR Postavba sa podľa slov jej spolukonateľa Ing. Petra Badala odlišuje od spoločností porovnateľných rozmerov najmä pomerne veľkým záberom svojej činnosti. A čo bude v budúcnosti? Trend určuje ambíciu preniknúť do menšieho developmentu.

Od registrácie značky Icopal uplynulo presne sto rokov. Dlhovekosť firmy akoby symbolicky vyplývala z pôvodu staroaztéckeho slova copal, ktoré znamená živica – materiál používaný aj pri výrobe prvého patentovaného hydroizolačného materiálu. Dánska firma však nežije len zo sentimentu tradície. Ako jeden z najväčších svetových výrobcov hydroizolačných a strešných systémov dosahuje obrat viac než 850 miliónov eur ročne a zamestnáva vyše 3 600 pracovníkov. Pred siedmimi rokmi sa spoločnosť dostala i na Slovensko a v stagnujúcom niekdajšom závode JCP (JCP Izolácie, a. s.) v Štúrove spravila poriadny prievan. Nová slovenská akvizícia odvtedy zaznamenáva postupný rast. „Samozrejme, aj nás ťahá stavebnícky boom na Slovensku, pričom uplynulý rok bol pre našu spoločnosť najúspešnejší,“ hovorí obchodný riaditeľ spoločnosti Icopal Kristián Šnírer.

Štrkové parkovisko pred nitrianskou pýchou výstavníctva – Agrokomplexom – bolo odjakživa vo všetkých starých aj nových urbanistických štúdiách „farbičkované“ pre jednu z najdôležitejších funkcií. Nitrania si toto miesto pamätajú ako hluché miesto, kde sa niekoľkokrát ročne vďaka veľtrhom nahrnulo množstvo áut (tí starší si možno ešte spomenú na prvomájové pochody), ale všetci sa vždy zhodovali v tom, že na tomto akcentovanom mieste na nároží dôležitej nitrianskej križovatky by malo vzniknúť centrum občianskej vybavenosti a služieb. Aj vzniklo. Takto si ho však asi nikto, dokonca ani žiadostiví priaznivci nákupného ošiaľu, nepredstavoval.

Pri príprave ASB sa stretávame s mnohými stavbami a dostaneme sa aj na miesta, kam bežný smrteľník nemôže nahliadnuť. Snažíme sa chodiť po svete s otvorenými očami aj fotoobjektívom, a to nielen pri práci. A verte – to, čo vidíme, nás vie často nielen potešiť, ale aj rozladiť či nahnevať. V článkoch sa spravidla usilujeme zachovať objektivitu a strániť sa hodnotenia, v niektorých prípadoch je to však možno aj škoda. Tak sme si dopriali rubriku, v ktorej sa s Vami o tieto skúsenosti podelíme. Veríme, že si ju obľúbite.

Možno ho zaradiť medzi najprogresívnejších slovenských architektov svojej generácie, ale exhibícia nerealizovateľných nápadov je mu vzdialená ako Gehrymu horizontálne línie. Jeho realizácie patria k najoceňovanejším dielam slovenskej architektúry v poslednom období, ale ako sám tvrdí, je to len príjemných niekoľko minút slávy, pričom ďalší deň už prináša veľmi prozaické povinnosti. „V architektúre je možné všetko, ale vždy myslím na zodpovednosť pred investorom a sebou samým,“ hovorí Juraj Polyák, ktorý má na svoje výsledky vysoké nároky a prenáša ich aj na spolupracovníkov. Sakrálne objekty, bytové domy, kultúrne a školské objekty, budovy finančných inštitúcií, obchodné domy, rezidenčné vily – typologická rozmanitosť spadá do jeho portfólia s rovnakou naliehavosťou ako naša túžba po dobrej architektúre.

Keď sa 1. novembra 1948 začala písať v rakúskom meste Stockerau história firmy Frischeis GmbH, mladý pár – Josef a Antonia Frischeis – mal k dispozícii jeden vozík a areál s viditeľnými stopami bombových útokov. Dnes pôsobí progresívny koncern v siedmich krajinách strednej a východnej Európy, zamestnáva tisíc zamestnancov (z toho 350 pracuje za hranicami Rakúska) a disponuje 85 vlastnými nákladnými vozidlami. K dcéram tejto spoločnosti patrí aj JAF HOLZ Slovakia, s. r. o., ktorá zamestnáva 64 pracovníkov v troch pobočkách. Centrála firmy sídli v Špačinciach pri Trnave, a ako hovorí konateľ spoločnosti pre Slovenskú a Českú republiku Ing. Miroslav Malženický, prostredníctvom troch pobočiek pokryje svojím širokým sortimentom veľkoplošných materiálov, reziva a dýh celé Slovensko.

Architekt Jan Benda má so svojou ženou Ivanou a tromi ďalšími spoločníkmi firmu Allied Architects International, ktorá sa za uplynulý rok stala šiestou najúspešnejšou zahraničnou spoločnosťou pôsobiaca v Šanghaji. Len na porovnanie – v tomto čínskom megapolise sa na jeho výstavbe zúčastňuje vyše 200 zahraničných spoločností a každý mesiac sa tam preinvestuje 15 miliárd dolárov. „Ja a hviezda? To nepripadá do úvahy,“ povedal v rozhovore pre ASB Jan Benda, ktorý sa v architektúre usiluje odkrývať tajomstvo. Aké? Odpoveď architekta je jednoznačná: Nejde o domy, ale o ľudí.

Psychológovia tvrdia, že červená farba podporuje chuť. Môžeme si len tipnúť, či práve vzbudiť chuť postaviť z červenej škridly strechu bolo zámerom loga spoločnosti Bramac . Ak to aj nebol marketingový účel, podľa výsledkov a trhového postavenia spoločnosti Bramac – strešné systémy, spol. s r. o., možno tvrdiť, že mnoho Slovákov ich výrobky pozná a s chuťou používa. O štruktúre a filozofii spoločnosti sme sa porozprávali s riaditeľom pre predaj a marketing Ing. Mariánom Brezovským a s vedúcim predaja Ing. Tiborom Dávidom.

Rodinné domy, obytné a administratívne súbory, tvorba interiéru a dizajn jeho prvkov – to je v skratke spektrum záberu tvorby architektonického ateliéru G&D, ktorého frontmanmi sú Ing. arch. Martin Ďurík a Ing. arch. Norbert Gubka. „Nechceme sa dať zlákať tendenčnými štýlmi,“ hovoria jednohlasne obidvaja architekti, ktorých tvorba sa vzpiera pokusom o štýlové zaradenie. Kritériom výsledku je funkčnosť a dynamom ťahajúcim architektonickú invenciu je radosť zo samotnej tvorby. A pridaná nadhodnota? Stretnutie osvieteného investora.

Nemocnice, materské školy, rodinné domy, obytné súbory, diplomatická misia, ale aj nákupné strediská, administratívne budovy či urbanistické štúdie – to je šírka architektonického záberu, ktorý sleduje aj šírku zemepisnú: od Nemecka až po západoafrické Togo. Reč je o pôvodom slovenskej architektke Dagmar Windhorst-Heyden, ktorá sa ako čerstvá absolventka Fakulty architektúry v Bratislave vysťahovala v roku 1971 do západného Berlína. Moje prvé stretnutie s jej tvorbou bolo na výstave v Bratislave s názvom Návrat odídených – slovenská exilová architektúra. Náš rozhovor sa zase nedávno uskutočnil v meste, ktoré jej ponúklo životnú príležitosť – v Berlíne.