Keď v roku 1846 združil nemecký podnikateľ Carl Friedrich Weber viaceré manufaktúry v Lipsku a začal vyrábať prvé lepenky na pokrývanie striech, isto netušil, že tým položí základy nadnárodnej spoločnosti s vyše stošesťdesiatročnou históriou. O tom, ako sa v dnešnom svete darí nástupcom firmy, ktorá prežila rozpad európskych monarchií i dve svetové vojny, sme sa porozprávali s Ing. Igorom Sojkom, konateľom spoločnosti Vedag Slovensko, spol. s r. o., a technickým špecialistom spoločnosti pre Slovenskú republiku Ing. Jaroslavom Vaňom.
Názory a rozhovory
Areál predajne stavebnín vo Veľkom Mederi má za sebou úctyhodnú históriu. Za posledných desať rokov sa však ľuďom znalým problematiky vybavuje v súvislosti s ním jediné slovo – tehla. Sídli v ňom totiž spoločnosť, ktorá ponúka sortiment z veľkej časti vyrobený z pálenej hliny. Tento prírodný materiál učaroval konateľovi spoločnosti Fabrick SK, s. r. o., Edmundovi Fábiánffymu, ktorý sa zaoberá najmä predajom komponentov na tehlové fasády, dlažby a obklady.
Nie je to tak dávno, čo v slovenskej športovej verejnosti vládla eufória. Pre Národný futbalový štadión už existoval aj vzor zo švajčiarskeho Bazileja pre 35-tisíc ľudí, začiatok výstavby zimného štadióna v Bratislave bol po odklepnutí majstrovstiev sveta v hokeji v roku 2011 pre Slovensko vlastne už iba otázkou času. Dnes eufóriu vystriedal stav blížiaci sa k panike a vo vzduchu visí otázka, či vôbec svetový šampionát v našej výkladnej športovej skrini – teda v hokeji – zorganizujeme. Nehovoriac už o futbale, kde hrozí, že naše medzištátne zápasy budeme hrávať mimo Slovenska. Inými slovami, je to taká malá národná hanba.
Nová fasáda je ako kabát – dodáva celej stavbe ten správny výraz. Človek si však dokáže kabát prezliecť pomerne jednoducho. Pri prezliekaní budovy už treba vyhľadať asistenciu skúsenej firmy. Jednou zo spoločností, ktoré sa špecializujú na fasádne úpravy a zatepľovanie objektov, je aj Stawal, s. r. o. O situácii v tomto dnes veľmi populárnom odvetví stavebných činností nám porozprával jej konateľ a jeden z priekopníkov zatepľovania na Slovensku Ing. Jozef Kňažek.
Na východe Slovenska už dvanásty rok pôsobí spoločnosť, ktorá postupne presahuje nielen územie Košického kraja, ale odvážne sa púšťa aj za hranice republiky. Skutočnosť, že stavebný boom sa rozhodne netýka len Bratislavy, môže dosvedčiť aj konateľ spoločnosti ERBE Stavebniny, s. r. o., Róbert Boroš, ktorý nám prezradil niekoľko aktuálnych postrehov o súčasnom dianí v stavebníctve.
Ak už v piatich rokoch viete, že chcete byť architektom, tak vám zostáva jediné: dostať sa k zaujímavým prácam. Anglickému architektovi Robertovi Bishopovi sa to podarilo. Byť riaditeľom v ateliéri Benoy, ktorý je v desiatke najväčších architektonických kancelárií vo Veľkej Británii, dáva výrazný predpoklad, že sa naozaj k niečomu poriadnemu dostanete. „Navyše máte pocit, že ovplyvňujete množstvo vecí a vytvárate objekty, ktoré môžu zmeniť ľuďom život,“ hovorí Robert Bishop, ktorý prichádza do Bratislavy na pravidelné konzultácie. Pre developerskú spoločnosť HB Reavis Group totiž pripravuje projekt Twin City, ktorý považujú za najväčší multifunkčný development nielen na Slovensku, ale v celom regióne strednej a východnej Európy.
Hoci by sa zdalo, že ako syn majiteľa rodinného podniku bauMax bude mať cestu na vrchol vopred vyšliapanú, svoju kariéru začínal zdola. „Otec ma chcel najprv otestovať, či som schopný ísť po jeho ceste a ďalej ju rozvíjať, a preto som prechádzal rozličnou prípravou,“ hovorí dnes už s úsmevom Martin Essl, ktorý sa na tejto ceste zastavil až v súčasnej funkcii predsedu predstavenstva. Akosi intuitívne sa v novembri 1989 ocitol na Václavskom námestí v Prahe, aby spolu s nami nadšene vítal slobodu. Zdvihnutím železnej opony sa totiž Martinovi Esslovi a jeho obchodu so stavebninami zrazu otvoril perspektívny priestor.
Belgický architekt Pierre Hebbelinck sa začína čoraz častejšie objavovať v medzinárodnom kontexte a pôsobí aj za hranicami svojej krajiny. Využili sme architektovu nedávnu návštevu Českej republiky na rozhovor o jeho názoroch aj princípoch, ktorými sa riadi jeho dielo.
Vraví sa, že reťaz je taká silná ako jej najslabšie ohnivko. O silných článkoch reťaze však slovenské ľudové múdrosti mlčia. A pritom sú to práve pevné ohnivká, ktoré sa neraz zaslúžia o to, aby reťaz vôbec vznikla. V prípade skupiny MPL, ktorá stála pri zrode aliancie predajcov stavebnín BAU-MARKET, to platí priam doslova. Ako vraví riaditeľ spoločnosti MPL TRADING, spol. s r. o., Ing. Miroslav Pôbiš, pri spolupráci s obchodnými partnermi musí človek vedieť, kedy má ustúpiť, aby tým v budúcnosti získal oveľa viac.
Mať dobrého stavbyvedúceho je polovica výhry. To vám povie každý šéf realizačnej firmy. Ak sa o architektovi často hovorí ako o režisérovi prostredia, stavbyvedúceho môžeme bez obáv označiť za produkčného, ktorý predstavy režiséra realizuje priamo v teréne. „Viete, ako to je: keď sa stavba vydarí, chvália sa s ňou konatelia, keď nie, odskáče si to stavbyvedúci,“ s ľahkým povzdychom, no s úsmevom hovorí Radovan Malý, stavbyvedúci vo veľkej slovenskej realizačnej spoločnosti SkyBau, s. r. o.
Architektonické dielo je spoveďou svojho architekta. Myšlienky architekta zhmotnené do architektúry dešifrujeme najčastejšie celkom mimovoľne. Či si to pripustíme, alebo nie, architektúra v nás necháva stopy v podobe nálady a pocitu, už len keď prejdeme okolo. Kostol je však možno ešte o niečo intímnejšou výpoveďou tvorcu o tom, čo vníma ako krásne, duchovné, povznášajúce, čisté a výtvarné. O tom, čo chce sprostredkovať aj návštevníkovi hľadajúcemu úprimný zážitok z okamihu a priestoru a čo podľa jeho názoru posúva človeka do najvyšších duchovných sfér. V tejto optike pustiť sa do návrhu kostola je úžasnou odvahou architekta, podmienenou aj istou otvorenosťou a nefalšovanou potrebou dať. Aj ako neverec cítim po návšteve dobrého a pravdivého kostola radosť z nádherného zážitku i vďaku. A rovnako ma vie skľúčiť, keď sa architekt zhostí tejto veľkolepej úlohy bez bázne či patričných schopností. Musím si znova a znova klásť otázku, prečo a kedy si na kostol architekt trúfa. Môže byť kostol len zákazkaω Môže byť vôbec architektúra len zákazkouω
Mnohí ho označujú za najvplyvnejšieho fínskeho architekta súčasnosti. Tvrdia, že jeho stavby sú výrazom doby a zároveň si ctia tradíciu. Transparentnosť a technológie – to sú leitmotívy tvorby architekta, ktorý stavia pre Nokiu alebo rekonštruuje fínsky parlament v Helsinkách. Jeho spolupracovník a člen architektonického tímu Helin & Co. Peter Verhe tvrdí, že Pekka Helin má vitalitu, ktorá by zmenila aj rotáciu zeme. Samotné stretnutie s Helinom potvrdilo mýtus o ňom. Ale či je naozaj najvplyvnejší? „Prosím vás, ja som len pokorný služobník svojich klientov,“ odvetil v rozhovore a zasmial sa hlbokým barytónom.
Keď sa povie sadrokartón, mnohým sa vybaví jediná značka. Aj takto môže vyzerať výsledok vhodne zvolenej stratégie spoločnosti Rigips Slovakia, s. r. o., ktorá sa stala lídrom na trhu s technológiami suchej výstavby. Ako však vraví Ing. Juraj Mlynarčík, key account and technical department manager spoločnosti, vedúce postavenie sa dá udržať len za cenu neustáleho vyvíjania nových riešení, ktoré zabezpečujú dostatočný náskok pred konkurenciou.
Jeho realizácie podľa názoru kritikov patria k tomu najlepšiemu, čo u nás v súčasnosti vzniká. Z päťdesiatich stavieb, ktoré uznávaný teoretik architektúry Rostislav Švácha zaradil do svojej knihy o českej architektúre (Česká architektura a její přísnost: padesát staveb 1989 - 2004), je s menom Josefa Pleskota spätých päť. Jeho stavby zvyčajne zbierajú najprestížnejšie domáce ocenenia, a pribudli k nim aj európske. Stretnutie s jeho dielami vyvoláva pocit prežitia súzvuku tu a teraz. Ako sa mu to darí dosahovať?
„Úspech závisí od ľudí,“ rozhodne hovorí v rozhovore pre Stavebné materiály Jozef Válek, ktorý dobre vie, o čom hovorí. V roku 1994 dal dokopy tím ľudí realizujúci jeho myšlienky odsúdené na úspech – ale nie okamžitý. V polovici 90. rokov to ani zďaleka nebolo také jednoznačné. Izolácia Slovenska pred svetom nepriala ani stavebníctvu. Pre buldodžiu vytrvalosť Jozefa Váleka to však nemohol byť vážnejší problém. Vyučený stavebný technik vedel, čo ľudia potrebujú. Postavil sa na druhú stranu obchodného pultu a rozhodol sa pre predaj stavebného materiálu, a to v celej šírke sortimentu. Idey sa zhmotnili do značky Jovak, ktorá si až dodnes udržala miesto v elite slovenských predajní so stavebninami.