Názory a rozhovory

Vedie združenie rese arch, ktorého projekt Asking architecture zvíťazil spomedzi 30 súťažných návrhov na realizáciu expozície Pavilónu Českej a Slovenskej republiky na 13. Bienále architektúry v Benátkach. Projekt sa realizuje v spolupráci s národnými inštitúciami a ďalšími nezávislými organizáciami a autormi. V týchto dňoch má plné ruky práce – organizačnej, produkčnej, kurátorskej. Napriek tomu si architekt Ján Pernecký našiel čas a dovolil nám trochu ho vyspovedať, aby sme zistili, kto bude mať náš pavilón v Benátkach pod palcom.

„Zvyšujúcimi sa požiadavkami stavebníkov a investorov na kvalitu výsledného diela sme boli všetci prinútení naučiť sa precíznosti. V minulosti to tak, bohužiaľ, nebolo. Príchodom nových technológií na trh sa však situácia celkom zmenila,“ porovnáva súčasnú a minulú situáciu vo výstavbe Ing. Karol Rýznar, konateľ spoločnosti TEBAU, spol. s r. o. Patrí k ľuďom, ktorí priniesli na náš trh začiatkom 90-tych rokoch systémové debnenie. Prednostne sa spoločnosť zameriava na debniace systémy a súvisiace komponenty, ale ani lešenárske systémy pre nich neznamenajú problém.

S kolegom fotografom sme nedávno podnikli cestu na východ Slovenska, navštívili sme pár okresných miest (viac si o starostiach a radostiach obyvateľov Lučenca a Rožňavy prečítajte v rubrike Regióny v nasledujúcich číslach časopisu ASB), absolvovali niekoľko stretnutí v Košiciach.

Pre architektov – či už ide o študentov, alebo o tých z praxe – je veľmi dôležité zúčastňovať sa na súťažiach. Ide v nich o slobodu prejavu aj prestíž. Pozvanie do poroty architektonickej súťaže je pre odborníka uznaním jeho doterajšej práce, spečatením jeho autority. O situácii v tejto oblasti, o radostiach aj starostiach a o výsledkoch, ktoré prinášajú, sme sa porozprávali s architektom Petrom Moravčíkom.

Spoločnosť IZOLA Košice, s. r. o., vznikla v roku 1991 ako špecializovaná projekčno-inžinierska kancelária stavebnej fyziky budov so zameraním na tepelné a vodotesné izolácie. Spočiatku to boli odborné tepelnotechnické posudky a projekty zateplenia bytových domov. Neskôr k tomu pribudli realizácia a predaj izolácií. „Vedeli sme teda ponúknuť vlastníkom a správcom komplexné služby – od poradenstva, projektov obnovy bytových domov cez inžiniersku činnosť pri vybavovaní stavebného povolenia a financovania stavby až po vlastnú realizáciu obnovy,“ hovorí konateľ spoločnosti Ing. Jaroslav Varga.

Svet okolo nás je plný farieb. Sama príroda vo svojich scenériách mieša gýčovité kombinácie. O to viac a radšej využívajú súčasní architekti jednoduché a strohé výrazové prostriedky. Na palete majú často len neutrálne odtiene a všade, kde je to možné, nechávajú vyznieť prirodzenú krásu pôvodného materiálu. Tento fakt však môžeme považovať nanajvýš za trend, ale nie za pravidlo. K farebnosti fasád sa vyjadrujú aj samotní majitelia objektov, ide najmä o rodinné domy a paneláky. Napokon to, či sa farebného riešenia fasády ujal odborník, je viditeľné na prvý pohľad.

Prednedávnom sme na stránkach portálu asb.sk uverejnili článok s názvom Leonardo v Trnave – votrelec v historickej zástavbe, ktorý vyvolal okamžite ostrú výmenu názorov. Novostavba bytového domu s polyfunkciou Leonardo (autor projektu Ing. arch. Andrea Klimková, spoluautor Ing. arch. Pavol Kollár) vstúpila do historického prostredia „slovenského Ríma“ – Trnavy a stretla sa s odporom, najmä pamiatkarov. Dnes ponúkame názor prof. Matúša Dullu.

Ešte pred samotným vstupom do realizácie projektu by mal investor venovať veľkú pozornosť prípravnej fáze a starostlivo sa rozhodnúť, s kým pôjde projekt realizovať, kde ho ide robiť, čo od neho očakáva – jednoducho, mal by si ujasniť všetky atribúty a súvislosti s výstavbou bytových domov na stavebnom a realitnom trhu. To je názor uznávaného architekta Ing. arch. Juraja Polyáka, ktorý sa autorsky podpísal pod také projekty bytových domov v Bratislave ako Platan (Bajkalská ulica) či Condominium Renaissance (Dlhé diely).

Kedysi tvorili mestá uzatvorené celky najmä z bezpečnostných dôvodov. Strategické cesty viedli cez mestské brány, kde sa pri vstupe platilo mýto. Hlavné mesto sa neustále rozrastá, časť pôvodných brán už žije len v názvoch alebo umeleckých náznakoch v historickom jadre. Pomyselné brány do mesta však existujú aj v súčasnosti a ich realita je viac-menej tristnou vizitkou Bratislavy.

Dvere tvoria výrazný interiérový aj fasádny doplnok. Výberom nekonvenčnej farebnosti alebo atraktívneho materiálu sa z nich môže stať dominantný prvok miestnosti aj charakteristický vstup do objektu. Výrobcovia však ponúkajú aj opačné možnosti, kde sa existencia dverí dá úspešne kamuflovať rôznymi spôsobmi. V našej ankete nájdete odpoveď okrem iného aj na to, čo je prioritou pre interiérových dizajnérov či koncových zákazníkov.

Mestský parter by sa dal chápať ako priestor, ktorý napríklad pri chôdzi po ulici vnímame bežným uhlom pohľadu. Pri bližšom vizuálnom kontakte obsiahneme maximálne prvé poschodie budov, hoci mnohí nevzhliadnu ani len do úrovne vlastných očí. Parter, to je taká verejná spoločenská miestnosť, v centrách miest a mestečiek až takmer spoločná obývačka a niekde veru menej než pivnica.

Ekonomická situácia v Európe je stále nestabilná a tento fakt sa odráža aj v slovenskom stavebníctve, ktoré stále nevykazuje významnejšie oživenie. Aké sú prognózy vývoja vo všetkých segmentoch stavebného trhu a ktoré faktory budú na to vplývať – to boli ústredné otázky Okrúhleho stola ASB, ktoré sa v diskusii nevyhlo ani takým negatívnym javom v stavebnej praxi, ale aj v spoločenskom živote, ako je korupcia, či netransparentnosť vo verejnom obstarávaní. Okrúhly stôl sa konal pri príležitosti 6. ročníka ASB GALA večera, ktorý sa uskutoční 22. mája. Účastníkmi diskusie za okrúhlym stolom boli nominované osobnosti a zástupcovia spoločností nominovaných na hlavné ocenenia ASB GALA večera 2012, ako aj zástupcovia reklamných partnerov ASB GALA večer 2012.

Ešte je len marec, ale úrodu už máme parádnu. Nejde o kukuricu ani repu, ale o architektúru. Toľko architektonických polemík, toľko vzruchu naraz tu už dávno nebolo. Všetky najnovšie horúce témy sú o Bratislave. Naše hlavné mesto je nesmierne ťažko skúšané vyčíňaním investorov. Lebo hoc má developer v rodnom liste úplne iný koniec Slovenska, najlepšie sa mu investuje práve tam, kde mu jeho projekt najviac zarobí.

Jeho realizácie sa nachádzajú výhradne v Číne a odborníci tvrdia, že sa vyznačujú urbanistickým citom, zmyslom pre dlhú tradíciu krajiny a udržateľný rozvoj. Reč je o čínskom architektovi Wang Šu, ktorý tohto roku získal ako prvý Číňan najprestížnejšie svetové ocenenie za architektúru – Pritzkerovu cenu. Ocenenie, ktoré sa považuje za Nobelovu cenu v architektúre, sa spája s odmenou 100 000 amerických dolárov (približne 75 660 eur) a laureát si ho prevezme 25. mája v Pekingu.

Akú víziu ponúka kandidát na funkciu predsedu Slovenskej komory stavebných inžinierov? Ako tínedžer chcel hrávať futbal za AC Miláno, neskôr ho vábilo čaro jadrovej fyziky, sníval o pilotovaní na stíhačkách, aby sa nakoniec definitívne upísal stavebníctvu. Pôsobil na Stavebnej fakulte STU v Bratislave, na Technickej univerzite vo Viedni, vybrala si ho americká firma Commercial Intertech v Luxembursku, spolupracoval na veľkých projektoch pre nemecké i rakúske stavebné firmy, prednášal, organizoval konferencie.