Na okraji českého mesta Dobříš, v novoplánovanej zástavbe sa nachádza trošku iný bungalov, ako sú tie, na ktoré sme z našich prímestských častí zvyknutí. Na prvý pohľad vôbec nepôsobí ako bungalov, interiér prekypuje vzdušnosťou a priamym kontaktom s prírodou. Napriek tomu, že je jednopodlažný, poskytuje všetko potrebné a ešte aj čosi navyše.
Drvivá väčšina slovenských staviteľov chce mať alternatívny zdroj tepla. Na Slovensku je tradíciou mať v dome aspoň jednu piecku, kozub či kachľovú pec. Ak máte spotrebič na tuhé palivo, máte možnosť kúriť vtedy, keď to potrebujete, a to bez dodávky externých energií.
Štúdio Make Architecture úchvatne zrekonštruovalo bungalov v St. Kilda na predmestí austrálskeho Melbourne. Inšpirovala ich samotná rodina, pre ktorú zákazka vznikala, jej životný štýl i vkus, majitelia si totiž užívajú život naplno. Priestory sú koncipované skôr ako komunitné centrum a miesto na stretávanie sa s priateľmi než ako súkromný dom.
S pohodlím rodiny v krátkych a studených zimných dňoch často súvisí posedenie pri rodinnom kozube. Obzvlášť vtedy, keď kozub berie užívateľ nielen ako zdroj pohody, ale aj ako prostriedok na zníženie platby za dodávku energie.
Častou voľbou zodpovedných používateľov a projektantov pre odvod spalín od kozubov a kozubových vložiek v interiéri je komínový systém Schiedel KERASTAR.
Ani zubu času sa nepodarilo nahlodať tradíciu budovania kozuba. I keď druhá polovica minulého storočia sa u nás neniesla v znamení otvoreného ohniska, jeho česť zachraňovali chalupári a naša predstavivosť pri čítaní poviedok a románov z iných krajín a čias. Časy kozuba sa vrátili. Miesto si našiel rovnako v domácnostiach verných tradičnému štýlu, ako aj v interiéroch moderných domov či dokonca bytov.
Predsudok, že kozuby v pasívnom dome nemajú svoje miesto, sa podarilo nabúrať realizáciou piešťanskej novostavby, ktorá je tesne pred dokončením. Pochybovačom tak dokazuje, že teplo rodinného kozuba patrí aj do takéhoto energeticky nenáročného domu.
Jednou z nespochybniteľných axióm vykurovania je už niekoľko desaťročí tvrdenie, že z hľadiska životnosti všetkých teplovodných kotlov je celkom nevyhnutné zamedziť ich nízkoteplotnej korózii (od skondenzovaných kyselín z paliva). A to tak, že sa udržiava teplota vratnej vody do kotla na teplote s minimálnou hodnotou 65 °C, aby nedochádzalo ku kondenzácii. Na to sa používali regulačné, zvyčajne termostatické, trojcestné ventily. Pre teplovodné kozuby (a tiež kotly s akumuláciou), ktoré sa prevádzkujú na svoj menovitý výkon, to však vôbec neplatí.
Novým a ekologickým trendom vo vykurovaní je získavanie tepla spaľovaním biomasy. Na tento spôsob vykurovania možno použiť teplovodný kozub alebo kotol. Každé z týchto zariadení má svoje výhody aj nevýhody. Autor tohoto príspevku sa preto rozhodol „pozrieť sa“ na teplovodné kozuby a kotly z iného uhla pohľadu a priblíži vám svoje skúsenosti a postrehy.
