Omietka sa nanáša na murivo z hlinených tehál alebo z klasických stavebných materiálov. Podklad musí byť vysušený, rovnomerne nasiaknutý, zbavený prachu, mastnoty a ostatných nečistôt a zároveň nesmie byť premrznutý. Murovacia malta musí byť dostatočne vyzretá a murivo musí byť dotvarované.
Pred začatím omietacích prác je potrebné predovšetkým ukončiť konštrukciu strechy a vonkajšie obvodové steny ochrániť pred dažďom a inými možnosťami prevlhnutia tak, aby podklad, na ktorý sa omietky nanášajú, bol pevný, bez uvoľnených čiastočiek a dostatočne suchý. Musia byť osadené dverné zárubne, okenné rámy a realizovaný rozvod inštalácií, aby sa dodatočnými úpravami omietka nepoškodila.
Navlhnuté murivo, výkvety kryštalických solí, plesne, odpadávajúca omietka, to všetko je sprievodným znakom prítomnosti vody v murive. Voda vyplavuje spojivo a vlhké murivo rýchlejšie podlieha zvetraniu. Zabrániť tomu možno použitím špeciálnej odvlhčovacej omietky s integrovanými kapilárami a mikropórmi, ktorými sa vlhkosť obsiahnutá v murive odvádza v podobe vodnej pary do vonkajšieho prostredia. Omietka zároveň zostáva priedušná a vďaka čisto biologickým prísadám zabraňuje prenikaniu rozpustených solí a s tým súvisiacej pórovitosti stien.
Sanačné omietkové systémy slúžia ako prvok doplnkovej sanácie. Ide o špeciálne omietky, ktoré možno aplikovať na vlhké a soľami poškodené podklady. Vyznačujú sa vysokou pórovitosťou, nízkou kapilárnou nasiakavosťou a nízkym difúznym odporom. Vďaka týmto vlastnostiam vyzerá omietnuté murivo opticky suché a bez výkvetov solí na povrchu. Na sanáciu historických budov sa odporúča použiť omietky bez obsahu cementu. Systémy kompatibilné s vlastnosťami pôvodných historických omietok sú na vápennej báze.
Nefunkčná alebo chýbajúca hydroizolácia a nedostatočný odvod zrážkovej a vzlínajúcej podzemnej vody od objektu sú najčastejšie primárne príčiny narušenia muriva vlhkosťou.
Vonkajšia omietka slúži ako ochrana obalovej konštrukcie budov a tvorí podklad pre konečnú povrchovú úpravu fasády. Ovplyvňuje aj tepelnú a zvukovú ochranu vnútorných priestorov. Jej kvalitu často ovplyvňujú a znižujú nedostatky už v projektovej príprave stavby. Ide hlavne o nesúlad vlastností navrhovanej omietky s vlastnosťami podkladu, ale aj o nekvalifikované a neodborné vyhotovenie omietok. To neskôr môže viesť k vzniku nedostatkov a porúch stavebného diela ako celku.
V posledných rokoch sa aj v Českej republike podarilo zrekonštruovať veľa historických stavieb. K tým najzaujímavejším patrí empírový zámok Kinských v Kostelci nad Orlicou, barokový Kolowratský zámok v Rychnove nad Kněžnou a renesančný zámok v Doudleboch nad Orlicou. Spojením nadčasového myslenia, zodpovednosti a vízie majiteľov s obetavosťou, ústretovosťou a umom stavebných firiem získali tieto historické budovy opäť svoju pôvodnú krásu. A zachovali tak pre ďalšie generácie poslanie i obraz daného miesta spolu s odkazom slávnych architektov. To môže byť inšpirujúce aj pre rekonštrukcie stavieb na Slovensku.
Nápad omietnuť povrch svojho obydlia prepadol človeka pred dávnymi vekmi. Už v stredoveku sa vykonávali pomerne náročné úpravy povrchu, najmä z hľadiska farebnosti. Základnými požiadavkami na povrchovú úpravu však bola iba rovinnosť a vhodnosť na použitie dekoratívnych techník. Z pohľadu funkčnosti bola ako prvá vznesená požiadavka na obmedzenie rastu plesní a baktérií v prevádzkach so zvýšenou vlhkosťou – v pivovaroch a bitúnkoch. Až oveľa neskôr prišli požiadavky na špeciálne vlastnosti povrchových úprav, ako sú pomalé znečisťovanie, odbúravanie usadených nečistôt na povrchu, zamedzenie vzniku trhlín a veľa ďalších vlastností, ktoré musia tieto omietky spĺňať, aby zabezpečili funkčnosť a životnosť povrchu.
Sanácia vlhkého muriva je natoľko rôznorodá a komplikovaná problematika, že je veľmi ťažké zvoliť iba jeden postup riešenia, ktorý možno uplatniť vo všetkých prípadoch. Žiadna metóda sanácie vlhkosti nie je univerzálna a zvyčajne treba použiť kombináciu niekoľkých metód. Svoje miesto pri riešení akéhokoľvek sanačného zásahu majú sanačné omietkové systémy, ktoré zaisťujú odvádzanie vlhkosti obsiahnutej v murive, a to bez viditeľných prejavov vlhkosti a degradácie omietok na povrchu muriva.
Pri vonkajších omietkach vystupujú do popredia dva okruhy problémov: odpadávanie omietky a vznik trhlín v omietke. Odpadávanie omietky je častou poruchou stavieb. Tomuto javu môžeme predísť správnym technologickým postupom a výberom vhodného materiálu.
