Výber murovacích mált závisí od druhu použitého muriva. Na murovanie obvodového muriva z tepelnoizolačných tehál a tvaroviek klasickým spôsobom sa odporúča použiť maltu s tepelnoizolačnými vlastnosťami, tzv. termomaltu. Viac sa dozviete v prehľade murovacích mált.
Vývoj v oblasti murovacích materiálov sa v súčasnosti zameriava nielen na ich fyzikálne vlastnosti, ale aj na neustále zrýchľovanie a zjednodušovanie technológie murovania. Medzi tieto materiály patrí aj biely pórobetón, ktorý má dobré tepelnoizolačné vlastnosti a umožňuje jednoduchú a úspornú výstavbu.
Stavebná akustika a ochrana proti nežiaducemu hluku sa v ostatných rokoch dostala do popredia záujmu investorov, projektantov aj stavebných firiem. Snaha splniť normové požiadavky súvisiace s ochranou proti hluku viedla výrobcov stavebných materiálov k vývoju nových produktov určených na akusticky deliace konštrukcie. Na základe týchto požiadaviek trhu spoločnosť Wienerberger zaradila za posledný rok a pol do sortimentu dve novinky s označením Akustik: POROTHERM 25 P+D Akustik a POROTHERM 17,5 P+D Akustik.
Nový elektronický katalóg vybratých produktov KM Beta predstavuje technickú podporu pre všetkých architektov a projektantov pracujúcich s programom ArchiCAD. Súčasťou katalógu sú murovacie prvky systému KMB SENDWIX, konkrétne Sendwix 2DF, Sendwix 8DF a Sendwix 6DF, s ktorými možno v 2D i 3D pracovať už v skutočných rozmeroch dodávaných výrobcom.
Voľbu stavebného materiálu ovplyvňujú skúsenosti architektov a projektantov rovnako ako požiadavky investora. Stavebný systém YTONG sa úspešne uplatňuje v bytových, občianskych, ale aj priemyselných stavbách nielen vzhľadom na svoje znamenité fyzikálne vlastnosti. Oslovuje variabilnosťou konštrukčných riešení i ekonomickým hľadiskom jeho využitia.
Súčasné trendy v realizácii stavieb naznačujú, že stavebné firmy uprednostňujú materiály, ktoré umožňujú rýchlu a efektívnu výstavbu. Práca s bielym pórobetónom vyniká najmä svojou jednoduchosťou, spoľahlivosťou a bezpečnosťou. Výsledkom aplikácie systému YTONG je stavba, v ktorej sa žije príjemne, úsporne a ekologicky.
Sanácie historických objektov majú svoje špecifiká a vyžadujú si individuálny prístup. Pri niektorých z nich si ich technický stav vyžaduje použitie sanačných omietok, ktoré však nie sú historickým materiálom, takže z pohľadu pamiatkovej starostlivosti sa na stavbu nehodia. Tento názor je do istej miery pochopiteľný. Aby sa zodpovedne pristupovalo k návrhu sanačných omietok v nevyhnutných prípadoch, treba dôsledne skúmať úspešnosť už sanovaných objektov. Jedným zo skúmaných objektov je kostol Troch kráľov v Břidličnej.
Na začiatku projektu bolo zadanie investora vybudovať v Mladej Boleslavi nové vzdelávacie centrum. Napriek úvahám o stavbe na zelenej lúke dospel realizačný tím ku konečnému rozhodnutiu postaviť centrum vedľa historickej budovy kostola sv. Bonaventury a piaristického kláštora v časti mesta nesúcom názov Na Karmeli. Takto sa v podstate rozhodlo o záchrane významnej mladoboleslavskej pamiatky.
Murovacie materiály prešli za posledné dve desaťročia obrovským vývojom, ktorý bol vyvolaný sprísnením normových požiadaviek, predovšetkým na tepelnú ochranu budov. Súčasné požiadavky sú zamerané nielen na tepelnoizolačné vlastnosti materiálov a konštrukcií, ale aj na kvalitu detailov. Tieto môžu mať zásadný vplyv na tepelné straty alebo na kvalitu bývania z hygienického hľadiska (riziko vzniku plesní). Medzi takéto detaily patrí i ostenie a parapet výplňových konštrukcií v obvodových stenách budov.
V súčasnosti je pivovar U Fleků v pražskom Novom Meste pamiatkovo chráneným objektom. Po rekonštrukcii objektu v rokoch 1984 až 1986, ktorá bola spojená s výmenou dlažby dvorov a novou úpravou soklov objektu, však nastali problémy s deštrukciou vonkajších omietok.
Už len prítomnosť slov „statika“ a „pórobetón“ v jednej vete vyvoláva u množstva ľudí pochybnosti. Obavy, či možno z tohto materiálu postaviť poschodový rodinný dom, vyjadrujú dokonca aj ľudia so stavebným vzdelaním. V skutočnosti sa však z pórobetónu bežne stavajú aj štvorpodlažné objekty. Kde vznikol tento rozpor?
Značná časť starších stavieb je napadnutá vlhkosťou v rôznych formách. Nadmerná vlhkosť muriva spôsobuje rozpad stavebných materiálov, zvyšovanie tepelných strát budov, ako aj choroby osôb, ktoré v týchto budovách žijú. Prieskum príčin vlhnutia muriva preto patrí medzi základné stavebnotechnické prieskumy. Optimálny spôsob sanácie vlhkých budov závisí od správneho vyhodnotenia všetkých informácií, ktoré prieskumom zhromaždíme. Dôležité je, aby bol návrh sanačných zásahov spracovaný čo najskôr, najlepšie v úvodných stupňoch projektovej dokumentácie, môže totiž výrazne ovplyvniť celkové stavebné riešenie alebo využitie priestorov.
Účinný spôsob sanácie konštrukcií so zvýšenou vlhkosťou možno navrhnúť iba na základe kvalitného prieskumu objektu a jeho zodpovedného komplexného vyhodnotenia. Prieskumy sú zásadnou podmienkou a súčasne najdôležitejšou fázou celého procesu rozhodovania o spôsobe sanácie. Návrh sanačných opatrení by mal smerovať v prvom rade k odstráneniu príčin vlhnutia muriva a až potom k riešeniu ich dôsledkov. Na návrh optimálnej technológie sanácie objektu treba predovšetkým zistiť príčiny vzniknutých porúch.
Jedným z nežiaducich estetických javov, ktoré sa vyskytujú na stavebných materiáloch, sú vápenné výkvety. Tie sa na častiach stavieb, ktoré pozostávajú z materiálov na báze hydraulicky tuhnúcich spojív, najmä cementu, prejavujú ako biele povlaky, resp. mapy. Ide najmä o povrchy betónov, omietok, škárovacích hmôt a pod. Podobné problémy spôsobujú aj zvyšky uvedených zatvrdnutých hmôt. Keďže na výskyt výkvetov vplýva viacero faktorov, ako napr. teplota prostredia, vlhkosť vzduchu a iné klimatické podmienky, môžu sa tieto estetické chyby objaviť až po realizácii stavby. Ich výskyt nemá zásadný vplyv na životnosť. Napriek tomu, že ide len o estetické chyby, spôsobujú na stavbe nemalé problémy pri jej odovzdávaní alebo počas garančnej lehoty.
Výslednú pevnosť tehlového muriva, a tým aj únosnosť tehlových murovaných prvkov (pilierov a stien) možno zvýšiť voľbou parametrov, ktoré sa na požadovanom zvýšení únosnosti podieľajú relevantným spôsobom. Pri analýze týchto parametrov sa aplikujú postupy novej európskej normy pre navrhovanie murovaných konštrukcií (1).
Hlavnou úlohou sanačných prác je vytvoriť suché povrchy muriva, podláh, klenieb a stropov, a tým aj primeraný stav mikroklímy vnútorného prostredia. Súhrnne možno sanačné úpravy deliť na metódy povrchové a na tie, ktoré technologicky predpokladajú čiastočné zásahy do konštrukcií. V žiadnom prípade sa však nedá odstránenie vysokej vlhkosti muriva riešiť jednou úpravou, vždy ide o kombináciu jednotlivých úprav.
